Na druhý pohľad: 24.Kapitola
Kapitola č.24: Manželský sľub
Tentoraz sa Harry ocitol v Severusovej pracovni. Čiernovlasý muž sedel za stolom a čosi neúnavne čmáral na dlhý zvitok pergamenu. Zdalo sa, že je naplno pohrúžený do svojej práce. Avšak skôr, než sa ozvalo klopanie na dvere, zavolal jasne:
"Poď dnu, Harry!"
A skutočne, hneď na to sa dvere otvorili a dnu vstúpil Harry, zjavne trochu nervózny.
"Ako ste vedeli, že som tam? Nestihol som zaklopať," spýtal sa nesmelo.
"Počul som tvoje kroky a keďže okrem nás dvoch v dome nie je nik..." pokrčil ramenami opýtaný a odložil brko. "Potreboval si niečo, či sa len nudíš?"
"Nie, ja len... vlastne... chcel som sa spýtať na..." jachtal nesúvislo.
"Na svadbu?" spýtal sa s kradmým úsmevom na tvári.
"No.. áno," pripustil a frustrovane sa posadil do kresla, ktoré bolo najbližšie
k nemu. "Neviem, čo sa odo mňa očakáva," povzdychol si.
"Zrejme, že sa staneš mojim manželom," odvetil Severus takmer nežne.
"Nikdy som na žiadnej svadbe, tobôž na kúzelníckej, nebol," vysvetľoval ďalej Harry, tentoraz s tvárou zafarbenou rozpakmi po vete, ktorú Severus vyslovil.
"Ani ja s nimi nemám veľa skúseností, ale keďže sa bude jednať o veľmi súkromný obrad, nemyslím, že by si si s tým mal robiť príliš starostí.
Prakticky potrebujeme každý jedného svedka a oddávajúceho. Bol by som síce rád, keby sa to odohralo v čo najväčšej tichosti, ale ak chceš niekoho pozvať, nedbám," uisťoval ho Severus vážnym hlasom. Zdalo sa mu, že pri zmienke o súkromnom a utajenom obrade sa Harry trochu zamračil. Zrejme si myslel, že sa Snape bude za manželstvo s ním hanbiť, alebo niečo také.
"Je to len kvoli bezpečnosti, Harry," pripomenul mu mierne a vstal od stola, aby sa mohol lepšie, zblízka, pozrieť na svojho snúbenca. Ich pohľady sa stretli, keď sa postavil tesne pred neho.
"Je to správne?" spýtal sa Harry takmer nečujne.
"Tajiť to?" Severus sa tentoraz trochu strácal v chlapcových úvahách.
"Myslím tá svadba. My dvaja... vy a ja...," nesmelo sa zasmial. "Viete, keby mi ešte pred rokom niekto povedal, že s vami budem vychádzať, neveril by som tomu. Takže keby mi ktosi tvrdil, že sa raz stanem vašim manželom..."
"Harry, keď som hovoril o tom, že je to v tejto chvíli najspoľahlivejší spôsob tvojej ochrany, nemyslel som tým, že musíš súhlasiť, ak nechceš," skočil mu do reči Severus a jeho hlas neznel tak pokojne, ako by si prial.
"Nie! To som nepovedal!" vyskočil okamžite chlapec, akoby ho ktosi pichol špendlíkom do zadku. Ocitli sa tak vedľa seba, len malý kúsok chýbal k tomu, aby sa ich telá dotýkali. "Ak ste si istý, že ma týždeň po svadbe nebudete chcieť rozštvrtiť do nejakého lektvaru či naložiť do liehu..." uškrnul sa Harry provokatívne a o ďalší kúsok zmenšil ich vzájomnú vzdialenosť.
"Som si istý, že keby som to mal v úmysle, dozvieš sa to ako prvý," odvetil rovnakým tónom Severus a na nič nečakajúc, uväznil Harryho pery v naliehavom bozku. "Som si istý, že ako tvoj manžel by som našiel oveľa účinnejšie metódy, ako ťa skrotiť," zašepkal mu priamo do ucha, keď sa od neho odtrhol, aby sa nadýchol.
"Napríklad?" spýtal sa Harry vzrušene a ticho vykríkol, keď sa Snapeova ruka obmotala okolo jeho pasu a jeho stehno sa pritislo na mladíkovu vzrušením pulzujúcu erekciu.
"Majster nikdy neprezrádza svoje metódy, Potter. Len ich uvádza do praxe, keď príde vhodný čas," uškrnul sa Severus a jemne ho kusol do ušného lalôčika, čím vyvolal ďalší vzrušený povzdych. Bol však nasledovaný nesúhlasným zamumlaním, keď zovretie okolo jeho tela povolilo a Severus sa odtiahol.
Jerremy sa sám pre seba uškrnul, vidiac, ako jeho mladšie ja len tak- tak udržalo rovnováhu. Áno, Snape rozhodne vedel, ako niekoho mučiť a rozhodne k tomu nepotreboval viac, než pár slov, šikovné ruky a pery...
"Už vieš, koho chceš za svedka?" spýtal sa, akoby nič z toho, čo sa práve stalo, nenarušilo ich rozhovor o nadchádzajúcej svadbe.
"Premýšľal som, že napíšem Remusovi..." navrhol, na čo Severus zamyslene prikývol.
"Predpokladám, že tvoji priatelia taktiež nesmú chýbať a... keďže tvoji rodičia tam byť nemôžu, možno Molly a Arthur..." nadhodil a Harryho tvár sa doslova rozžiarila šťastím.
"Bolo by to možné? Myslel som, že o tom nemá nik vedieť!" zvolal natešene.
"Vravel som takmer, Potter! Verím, že všetci sú dosť dôveryhodní, aby sme si mohli dovoliť ich pozvať. Ale možno by v pozvánke nemuselo byť vysvetlené, čo sa chystá," navrhol a vrhol Harryho smerom veľavravný pohľad.
"Áno, rozumiem. Utajenie," prikývol chápavo.
"Som rád, že sme sa dohodli. A teraz... máš nejaké špeciálne prianie na svadobný obrad? Myslím, že okrem toho, aby som si obliekol biele šaty či rozvešal naokolo farebné balóny, som ochotný uvážiť čokoľvek," nadhodil, čím Harryho opäť rozosmial.
"Prepáčte, pane, ale v bielej by ste vyzerali ako duch a ja sa mienim oženiť za živú bytosť. Myslím, že nemám žiadne špeciálne predstavy," pokrútil hlavou so smiechom.
"Ešte jedna vec, Potter!" zastavil ho Severus a opäť si ho pritiahol do náručia.
"Áno?"
"Ak mi chceš do konca života hovoriť pane či profesor, ocitneš sa v tom lektvare oveľa skôr, než týždeň po svadbe," zavrčal a tentoraz bol jeho bozk
oveľa dlhší.
"Uhm... ehm... skúsim si to zapamätať, pa... Severus," sľúbil omámene. "Aj keď... možno by som sa mal presvedčiť o vašej vynaliezavosti v nových trestacích metódach, profesor," zapriadol laškovne.
"Tomu sa vraví nenapraviteľná nebelvírska drzosť," uškrnul sa Severus a tentoraz, keď sa odtiahol, zamieril rovno k dverám, nechávajúc za sebou zmäteného Harryho.
Spomienka okolo Jerremyho sa mierne zavlnila a on sa síce ocitol znovu v tom istom dome, len zrejme o niekoľko dní neskôr. Stál na chodbe, na ktorej on sám pred pár dňami stál a hľadal tie správne dvere do spálne, v ktorej mal stráviť noc.
Tentoraz stál po boku Severusa, ktorý vyšiel zo spálne a hľadel na Harryho, ktorý vyšiel z vedľajšej, zrejme hosťovskej izby.
„Ehm... snúbenci by sa pred svadbou asi nemali vidieť,“ nadhodil Harry, keďže ho nič iné nenapadlo.
„Vlastne by ženích nemal vidieť nevestu. Ale ak si chcel biele šaty s volánikmi, mal si to povedať skôr. Teraz už sotva niečo zoženieme,“ uškrnul sa Severus a podišiel o pár krokov bližšie. „Pripravený?“ spýtal sa a keďže nevedel, čo s rukami, začal upravovať Harrymu uzol na kravate. Nie, žeby už tak nebol dokonalý. Podľa všetkého si Harry dal veľmi záležať na tom, aby vyzeral tak, ako vyzeral.
„Dá sa na toto pripraviť?“ odpovedal otázkou, na čo Severus len váhavo pokrčil ramenami.
„Mali by sme ísť. Bolo by nevhodné, aby sme práve my prišli neskoro,“ povedal napokon s tichým povzdychom Severus.
„Ber to z tej lepšej stránky,“ uškrnul sa naňho Harry zoširoka.
„Áno? Tak ma pouč... Ktorá že to je?“
„No... bez nás začať nemôžu,“ odvetil Harry a zamieril ku schodom, nasledovaný Severusom. Sotva došli ku krbu a Harry sa natiahol pre letaxový prášok, zastavila ho ruka druhého muža.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa prekvapene a s miernou obavou.
„Len som chcel, aby si vedel, že...“ začal Severus váhavo a pohľadom prebiehal sem a tam, kým ho napokon ustálil a stretol sa s tým Harryho.
„Urobím všetko preto, aby si svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval,“ dokončil zachrípnutým hlasom a čakal, či Harry niečo povie. Ten naňho len neveriacky zízal a chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo vlastne práve počul. Vo chvíli, keď mu došiel plný význam tých slov, rozšíril sa na jeho tvári úsmev, ktorý už Severus dávno nevidel.
„Ďakujem. Tak pôjdeme?“ ukázal smerom ku krbu, tentoraz konsternovanému Severusovi.
„Iste. Ty prvý,“ pokynul zarazene.
„Bojíš sa, aby som ti neutiekol?“ uškrnul sa Harry a nečakajúc na odpoveď, hodil letax do krbu a vyslovil názov školy.
Vďaka Harryho vždy „elegantného“ výstupu z krbu sa nebolo čomu čudovať, keď doňho Severus vrazil a obaja sa skoro rozvalili priamo pred prekvapenými zrakmi prítomných hostí v riaditeľne. Výhodou však bolo, že sa ocitli vo vzájomnom objatí, proti čomu ani jeden neprotestoval.
„Dobrý deň,“ pozdravili zborovo a prekvapené pohľady sa zmenili takmer na šokované.
„Vitajte, moji drahí. Konečne sme všetci, takže môžeme začať!“ ujal sa slova vždy vysmiaty Brumbál.
„Prepáč, Albus, ale s čím začať?“ ozval sa váhavo Remus, ktorý spolu s ostatnými sedel v mierne upravenej časti riaditeľne. Ako si mohol Harry všimnúť, niektoré Brumbálove prístroje boli odsunuté nabok, aby uvoľnili potrebný priestor.
„Ty si im to nepovedal?“ spýtal sa Severus prekvapene.
„Och nie, môj chlapče. Táto česť pripadá vám dvom,“ pokrútil hlavou riaditeľ.
„Ehm... o čo tu ide? No tak už nás nenapínajte!“ pridala sa k Remusovi i Molly Weasleyová, ktorá už zvierala Harryho v medveďom materskom objatí. Riaditeľňou sa ozvalo súhlasné mrmlanie a všetci na nich podozrievavo hľadeli.
Harry váhavo zamával svojim priateľom, Ronovi a Hermione, ktorí sa zdali byť dosť nesvoji v spoločnosti dospelých, navyše, keď nevedeli, o čo ide. Okrem nich tu boli Molly a Arthur Weasleyovi, Remus Lupin a k Harryho prekvapeniu, Minerva McGonagallová. Keď si to Harry v hlave všetko prehral a prepočítal, vychádzalo mu, že ona musí byť Severusovým svedkom a jeho prekvapenie bolo o to väčšie.
„Uhm... začneš ty, či mám ja?“ spýtal sa Severusa, ktorý, ako sa zdalo, tiež nebol úplne vo svojej koži. Aj keď... možno si to nik, okrem Harryho a azda Albusa, ani nevšimol.
„Oh, tvoja výrečnosť si určite zaslúži túto poctu,“ uškrnul sa Severus a prekrížil ruky na prsiach.
„Fajn,“ povzdychol si naveľa chlapec a narovnal sa, aby si dodal odvahy, a aby vyzeral aspoň o niečo vážnejšie, než ako sa cítil. Pretože sa cítil naozaj neskutočne hlúpo, v spoločenskom habite, pred všetkými svojimi známymi...
„Takže, ahoj všetkým! Teda... dobrý deň pani profesorka, pani Weasleyová, pán Weasley a... pán riaditeľ samozrejme,“ začal s pozdravom a už za ten by sa najradšej nakopol, no nezdalo sa, že by to niekomu, hádam okrem Severusa, vadilo. Ten teatrálne prevrátil očami, no nekomentoval to.
„Pozvali sme vás... ja a Sev... teda, profesor Snape, sme vás pozvali, pretože... Och, Merlin,“ zaúpel a s prosebným pohľadom sa otočil k Severusovi. „Nechceš im to povedať ty?“
„Ak sa k podstate veci chceme dostať ešte dnes, zrejme to bude najlepšie,“ zľutoval sa nad ním a povzbudivo položil ruku na Harryho rameno.
„Takže, ako už pán Potter povedal, pozvali sme vás sem preto, že sme si priali, aby ste boli prítomní na našej svadbe. Minerva, preukážeš mi láskavosť a budeš mojim svedkom? Lupin, mohol by si svedčiť Harrymu? Normálne je síce schopný vyjadrovať sa sám, ale dnes je, povedzme, trochu nervózny,“ uškrnul sa a nechal svoje slová doznieť.
„Čože?“ ozvalo sa niekoľkohlasné zalapanie po dychu. „Svadba? To predsa... Severus!“ zvolala Minerva šokovane a podišla bližšie, hľadiac na oboch, akoby ich videla prvýkrát v živote. V závese za ňou boli všetci ostatní, ktorí sa jeden cez druhého prekrikovali.
„Zbláznil si sa, Harry? Je to Snape! Čo ti urobil? Si pod Imperiom?“ začul medzi tou zmeťou hlasov i Ronov, a nielen Harryho, lež i Jerremyho výraz sa zachmúril.
„Harry... toto je vážne rozhodnutie!“ prehovoril do náhleho ticha Remus a uprene sledoval syna svojho najlepšieho priateľa.
„Áno, ja viem,“ pritakal chlapec.
„A napriek tomu súhlasíte?“ spýtala sa Minerva podozrievavo a nesúhlasne pokukovala po Severusovi.
„Áno, madam. Ja a profesor... veci sa zmenili a...“
„To, že vás zachránil, ešte neznamená, že sa s profesorom Snapeom musíte oženiť, pán Potter,“ pripomenula mu prísne.
„Harry...“ ozvala sa prvýkrát i Hermiona a jej pohľad prebiehal z chlapca na muža stojaceho po jeho boku. „Si si naozaj istý svojim rozhodnutím?“ spýtala sa opatrne a on vážne prikývol.
„Počujte!“ okríkol ich všetkých pobúrene. Áno, rozhodne ho pobúrilo, ako sa k tomu všetci postavili a nebolo divu. Všetci ho stále pokladali za dieťa, ktoré nie je schopné o svojom živote rozhodnúť. Ale on predsa vedel, čo chcel, však?
„Zabudnite na to!“ skríkol ostro a všetci razom zmĺkli a strnuli na mieste, Všetci, vrátane Severusa. „Je mi jedno, čo si všetci myslíte! Je mi jedno, že ma považujete za blázna, pretože ním aj tak podľa mnohých som a na tom nič nezmením. Že nie som dospelý? Čo na tom! Myslím, že som toho zažil dosť na to, aby som vedel, čo chcem! Až doteraz som sa vždy snažil brať ohľady na druhých a robiť to, čo sa odo mňa očakáva! Ale dnes nie!“ zašepkal skrúšene a bol si vedomý toho, že najmä jedna osoba v miestnosti, očakáva každé jeho ďalšie slovo. Severus. Otočil sa k nemu a ich pohľady sa stretli.
„Je mi jedno, čo sa odo mňa očakáva,“ prehovoril znova, tentoraz pokojne.
„Dnes chcem konečne urobiť niečo preto, že to chcem ja sám. A je mi jedno, čo si o tom budú myslieť ostatní. Dnes sa chcem stať tvojim manželom, Severus,“ zašepkal, no v tichu, ktoré v miestnosti panovalo, ho počul každý.
„A rozhodne nie kvôli nejakému ochrannému kúzlu. Chcem byť s tebou, pretože mi na tebe záleží viac, než mi kedy na niekom záležalo. Milujem ťa, Severus a chcem, aby tento deň bol náš,“ vyznal svoje city a na dôkaz svojich slov urobil niečo, čo nik nečakal. Naklonil sa k Severusovi a pobozkal ho pred zrakmi všetkých prítomných, ktorí sa nezmohli na iné, než bezmocné zalapanie po dychu.
Jerremy, ktorý to všetko sledoval, tiež niekoľkokrát zalapal po dychu, lež z trochu iného dôvodu, než aký mali ostatní. Scéna, ktorej bol práve svedkom, bola úplne iná, než čo čakal od svadby so Severusom. Hrdlo mal stiahnuté úzkosťou a do očí sa mu tlačili slzy ľútosti. Ľútosti, ktorú cítil preto, že si na tento okamih nemohol spomenúť. Bol to okamih, na ktorý predsa nemal zabudnúť! Na toto nesmel zabudnúť! Tak prečo, do čerta, si nespomínal? Od zúfalstva zarýval nechty do dlaní a sledoval šokovaného Severusa, ktorý nevedel, ako by mal reagovať na takéto vrúcne a úprimné vyznanie. To rozhodne vynahradilo to sklamanie, ktoré pocítil po Harryho
„ďakujem“ v ich dome pred príchodom sem.
„Neviem, čo na toto povedať,“ zamumlal Remus a podišiel k Harrymu. „Zdá sa, že si dospel skôr, než nám je všetkým milé,“ povzdychol si, no na jeho tvári sa usadil nesmelý úsmev.
„Ak je toto to, čo naozaj chceš, potom mi bude veľkou cťou stáť ti v tento deň po boku ako tvoj svedok,“ odpovedal na Harryho nevyslovenú otázku a Harry vďačne prikývol.
„Och... deti!“ vzlykla Molly, žmoliac v ruke vreckovku, ktorou si utierala slzy stekajúce po jej tvári. Než sa Harry nazdal, ocitol sa v ďalšom mocnom objatí.
„Minerva?“ začul Severusa, ktorý hľadel na svoju kolegyňu a len čo Molly povolila zovretie, pridal sa Harry s tým pohľadom k nemu.
„Môj ty Merlin... Potter a Snape manželmi... kto by si toto pomyslel,“ horekovala nechápavo. „Ale ak je pravda, čo Harry povedal a vy dvaja... Rozhodne nebudem tou, ktorá by vám dvom chcela brániť v šťastí,“ usmiala sa na oboch povzbudivo a s tým sa postavila vedľa Severusa, rovnako ako Remus vedľa Harryho.
„Výborne! Tak teda môžeme pristúpiť k samotnému obradu. Severus, si pripravený na ochranné kúzlo?“ spýtal sa starec, keď vzal ruky oboch mužov do svojich dlaní a spojil ich pomocou prútika akýmsi zlatým vláknom.
„Radi by sme kúzlo vykonali obaja, pane,“ odpovedal namiesto Severusa Harry a rozhodne pozrel na riaditeľa.
„Och, to je naozaj milé prekvapenia. Nuž, keď je to tak... prosím, Severus, začni!“ vyzval ho.
Severus pevnejšie zovrel Harryho ruku vo svojej a prútikom sa dotkol zlatého vlákna, ktoré ich spájalo. Oči pritom neustále upieral na Harryho, ktorý sa v tej chvíli zdal byť pokojný a skutočne šťastný.
„Spájam dušu, telo i srdce svoje s tebou, Harry, ako tvoj manžel a prisahám, že ťa budem chrániť a opatrovať v dobrom i zlom, až naveky. Istud eas mea numen!“ prehovoril a vlákno na ich rukách sa rozžiarilo jasným bielym svetlom.
„Harry...“ vyzval Brumbál mladšieho muža, ktorý už v ruke držal svoj prútik a nasledoval Severusov príklad.
„Spájam dušu, telo i srdce svoje s tebou, Severus, ako tvoj manžel a prisahám, že ťa budem chrániť a opatrovať, v dobrom i zlom, až na veky. Istud eas mea numen!“ dokončil a tentoraz sa biela žiara rozliala nielen okolo vlákna, ale prestúpila ich telami a oboch na chvíľu obostrela. Bol to úkaz, ktorý nečakal nik z prítomných, no Harry so Severusom sa ani nepohli a ich pohľady boli i naďalej zakliesnené do seba. Obaja v tej chvíli mohli nazrieť až na samotné dno duše toho druhého. Nepotrebovali slová k tomu, aby vyjadrili hĺbku svojich citov. Vedeli to. Na Albusov pokyn si vymenili prstene, ktoré Severus hneď začaroval, aby ich nevidel nik, okrem nich dvoch a potom už bol čas na prijímanie gratulácií.
Jerremy ešte chvíľu sledoval, ako novomanželia a svedkovia podpísali potrebné dokumenty a so smutným úsmevom počúval konverzáciu, ktorá sa v riaditeľni rozprúdila. Našťastie, či možno práve naopak, to netrvalo dlho a on sa opäť vrátil späť do reality. Reality, ktorá sa mu v tej chvíli zdala ešte bezútešnejšia, než pred pár hodinami. Prečo? Opakoval stále dookola, no odpoveď nie a nie prísť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Moc se mi to líbilo... Chudák Jeremy-Harry musí být popletenější, ale třeba ten pocit frustrace a samoty "nějak" odblokuje tu jeho paměť... Nebo třeba ne- někdy jsem trochu moc optimistická... Ehm, když jsem četla, že ani u 28.kap. není nic popisného, znamená to, že si v té době ještě nevzpomněl?... Jinak jsem našla onen ostudný komentář a raději se nebudu vyjadřovat, protože bych několik následujících řádků zaplnila nelichotivými přídomky a ostřejší mluvou na adresu dotyčné... Ostatní obhajovali a svoje již řekli a s nimi ztotožňují své názory na toto téma... Možná bychom dotyčné mohli hodit link na f-enri.blog… Chtěla bych zjistit, co by napsala např. na „svatbu“… A myslím, že po „adopci“ a komentářích pod článkem by jí zřejmě klepla pepka… A byl by pokoj… :) Jinak se těším na další kapitolku...
...
(Eressië, 5. 3. 2010 13:11)och, toto bolo strašne krásne :-) Dúfam, že si Harry alias Jeremy čoskoro spomenie ;)
:))
(nadin, 5. 3. 2010 11:18)
Ten priblblo - zasnený výraz z tváre nedostanem minimálne do večera!!!
Chudáčik Harry-Jerremy!!
Už aby si začal spomínať...
Samozřejmě :)
(Gigi..., 5. 3. 2010 20:37)