Na druhý pohľad: 36. Kapitola
Kapitola č.36: Pomoc na ministerstve
Severusovmu bystrému zraku zvyčajne neuniklo nič dôležité a dúfal, že ani tentoraz tomu nebude inak. Avšak nech sa snažil akokoľvek, nenašiel nič, čo by mu pomohlo nájsť odpoveď na otázku, kam sa podel jeho manžel.
Hádam jediné, čo nejako upútalo jeho pozornosť, bola malá zaschnutá krvavá škvrna na chodníku neďaleko Jerremyho domu. Lenže v tomto prípade ani Severus nedokázal určiť, ako dlho tam tá škvrna bola a či vôbec patrila Harrymu, alebo nie.
Napriek neistote a pochybnostiam však Severusa premohol strach. Bál sa toho, že to všetko začne nanovo a on svojho manžela stratí vo chvíli, keď ho po takom dlhom čase konečne našiel.
Prešiel celú trasu až k reštaurácii, no márne. Nebol ani o krok bližšie Harryho stope, než bol pred chvíľou. S nečujným povzdychom sa teda premiestnil na ministerstvo, a s nesúhlasným a netrpezlivým výrazom na tvári absolvoval povinnú kontrolu pri vstupe. Vedel, že Hermiona s Charliem tu ešte nebudú, no to mu neprekážalo. Aspoň sa bude môcť s Kingsleym pozhovárať chvíľu osamote.
Vystúpil z výťahu na treťom poschodí a prekvapene sa rozhliadol okolo seba. V túto neskorú hodinu tu prakticky nikoho nečakal. Samozrejme okrem nočnej smeny a vedúceho oddelenia, Kingsleyho Pastorka, ktorý vo svojej kancelárii trávil azda viac času než Severus v riaditeľni alebo vo svojom laboratóriu. A to už bolo naozaj čo povedať.
Keď sa však pozrel naokolo, nechápal, čo sa deje. K ušiam mu doľahol hluk prebiehajúcej oslavy a podľa výrazov tvárí jej účastníkov to vyzeralo, že bola v plnom prúde. Snažil sa v tej spleti hláv nájsť tú jedinú osobu, ktorú hľadal, no márne. Podišiel preto k akémusi vychudnutému mladíkovi, postávajúcemu na vratkých nohách pri dverách a ostrým tónom sa ho spýtal, kde nájde vedúceho oddelenia.
Mladík naňho pozrel svojimi vodnatými, alkoholom zastretými očami a bolo na prvý pohľad jasné, že sotva vníma svoje okolie. Keď sa mu konečne podarilo na Severusa zaostriť, mávol rukou kamsi do stredu tej bandy oslavujúcich. Pozrel teda tým smerom a ani zďaleka sa mu nepáčilo to, čo videl. Prudko sa otočil k mladému bystrozorovi, aspoň teda predpokladal, že k bystrozorom patrí, a nevyberaným spôsobom ho pritlačil ku stene.
„Kingsley Pastrorek. Kde je?“ zasyčal naňho, no vo chvíli, keď chcel pritvrdiť, dopadla na jeho rameno čiasi ruka. Otočil sa a hľadel do tváre Rona Weasleyho, ktorý spolu s ostatnými upreli svoju pozornosť na riaditeľa Bradavíc.
„Len toto mi k šťastiu chýbalo,“ zašomral si popod nos a nechal mladíka, ktorého stále ešte držal za predok habitu, na pokoji.
„Snape! Čo vy tu robíte?“ spýtal sa ho podráždene jeho bývalý študent.
„Do toho vás nič, vy idiot! Radšej mi povedzte, kde nájdem vášho vedúceho!“ zavrčal naňho rovnakým tónom, týčiac sa nad ním hrozivo.
„Stojí pred vami a vyprosujem si oslovenie idiot! Som pre vás pán Weasley, na to nezabúdajte, Snape!“ osopil sa naňho Ron s tvárou červenou teraz už nielen vďaka alkoholu, ale i od hnevu.
„Máte pravdu, Weasley. Označenie idiot zďaleka nevystihuje to, čím vy ste. Je to pre vás príliš lichotivé. A teraz mi povedzte, kde je Kingsley, inak vaša hviezda zhasne skôr, než vôbec stihne zažiariť,“ nedal sa zastrašiť Severus a pred nejakou naozaj hnusnou kliatbou, na ktorú sa Ron nepochybne chystal, ho zachránil hlas toho, koho hľadal. Samozrejme, nie žeby sa Severus nedokázal ubrániť, no bojovať proti takej nule ako bol Weasley bolo predsa pod jeho úroveň.
Kingsley sa ho snažil upokojiť, ako to len šlo a svojim pokojným a rozvážnym spôsobom rozpustil i zvedavých prizerajúcich sa, vrátane Rona, ktorý bol stále ešte červený od zlosti.
„Myslím, že rozruchu už bolo dosť, Severus,“ oslovil potichu Severusa, vedúc ho do svojej kancelárie. Mlčky ho nasledoval a mlčanie im vydržalo presne do chvíle, kedy sa za nimi zavreli dvere.
„Môžeš mi vysvetliť, čo sa tu deje?“ oboril sa Severus na bystrozora.
„Čo by sa dialo? Odchádzam a Ron Weasley preberá moju funkciu. Od zajtra to bude oficiálne, no oslavu na počesť môjho odchodu usporiadali už dnes,“ vysvetľoval oslovený pokojne.
„Ako to myslíš, že odchádzaš? To necháš toho tupca viesť jedno z najdôležitejších oddelení na ministerstve? A to som si myslel, že si jeden z tých mála výnimiek, ktorí vedia, na čo majú mozog v hlave,“ pokračoval Severus rozčúlene.
„Nemal som veľmi na výber, Severus!“ bránil sa Kingsley. „Vieš sám, že niektoré moje zranenia nie je možné zahojiť a s vekom je to čím ďalej tým horšie. Bráni mi to vo výkone služby a ako vedúci oddelenia mám zodpovednosť za svojich ľudí. Vždy, keď som vyrazil do terénu, ohrozil som nielen seba, ale i ich a to viac nemienim riskovať!“
„Stále ešte môžeš viesť oddelenie bez toho, aby si pracoval v teréne,“ oponoval mu Severus miernejšie, hoci vedel, že to nie je tak celkom možné. Najmä nie, ak bol niekto ako Kingsley a celý život v teréne pracoval.
„Ver mi, takto to bude lepšie!“ povzdychol si Kingsley.
„Fajn, keď chceš skončiť, nemám nič proti. Spravil si toho viac, než ktokoľvek iný v tejto funkcii a máš na to právo, ale Weasley?“ zvolal opäť pobúrene a sťažka dosadol na voľnú stoličku.
„A kto iný? Tonksová je stále ešte na materskej a tak skoro sa nevráti. Ron je tu po mne služobne najstarší a či sa ti to páči, alebo nie, je jedným z najlepších, ktorých tu máme. Aj napriek jeho povahe,“ pripustil váhavo, na čo si Severus len posmešne odfrkol.
Kingsley si ho podozrievavo premeral pohľadom, než znovu prehovoril.
„Predpokladám, že si neprišiel na zdvorilostnú návštevu, takže s čím ti môžem pomôcť?“
„Harry zmizol a ja som dúfal, že vďaka svojim schopnostiam i postaveniu by si mi mohol pomôcť ho nájsť. Netuším, kde ho hľadať a nemám nič, od čoho by som sa mohol odraziť. A ty sám vieš rovnako dobre ako ja, do akých problémov bol Harry schopný dostať sa, hoc i bez vlastného zavinenia,“ pripustil Severus nevoľky.
„Teda... to šlo rýchlo. Počul som od Arthura, že sa vrátil a čítal som to v novinách, no aj tak som tomu nemohol uveriť,“ skonštatoval bystrozor.
„Áno, vrátil sa, no celé je to oveľa komplikovanejšie. A ako som práve povedal, opäť zmizol a tentoraz som si istý, že to nebol dobrovoľný odchod,“ pokračoval Severus a v duchu dúfal, že sa nemýli a Harry skutočne nezmizol úmyselne. Aj keď... stále by to bolo lepšie, než keby ho niekto držal ako zajatca a mučil ho. Už len pri tej predstave mu zvieralo hrdlo úzkosťou.
„Rozumiem. Samozrejme pomôžem, ako budem môcť, ale pokiaľ ide o toto oddelenie, už to viac nie je v mojej kompetencii. Harry bol Ronov priateľ a som si istý, že urobí všetko preto, aby ho našiel, a využije všetky dostupné možnosti, ver mi!“ uisťoval ho a než stihol Severus protestovať, postával Ron medzi dverami a nenávistne prebodával svojho bývalého profesora pohľadom. Mlčky vypočul Kingsleyho a na jeho tvári sa stále viac rozširoval posmešný úškrn.
„Takže náš veľavážený pán riaditeľ potrebuje moju pomoc? Hm, to musíte byť veľmi zúfalý, keď o pomoc žiadate práve mňa, všakže? Povedzte, Snape! Aký je to pocit, stáť predo mnou a vedieť, že vám môže pomôcť človek, ktorým pohŕdate?“ vysmieval sa mu.
„Na toto nemá cenu ani len odpovedať,“ odvrkol Severus a bez premýšľania zamieril ku dverám.
„Ron, ide o Harryho! Je to tvoj priateľ!“ oboril sa na svojho kolegu Kingsley.
„Podľa mňa mu len konečne došlo, za akého idiota sa oženil. Prekukol vás, však, pán riaditeľ? Konečne po rokoch pochopil, že to vaše manželstvo bola len fraška,“ nadal sa zastaviť, za čo z časti vďačil i alkoholu, ktorý len znásoboval jeho nenávisť voči Snapeovi, i vďaka urážkam pred pár okamihov.
Avšak dobre mierená rana rovno medzi oči a slabé puknutie kosti jeho nosa ho vrátili späť do reality a on konečne zmĺkol.
„Nesnažte sa posudzovať Harryho činy podľa vašich vlastných, Weasley!“ zasyčal mu Severus priamo do ucha, pevne ho držiac za predok habitu. „Nesiahate mu ani po kotníky, vy úbožiak! Dodnes nechápem a nikdy nepochopím, čo videl na priateľstve s vami!“
„Severus pusť ho!“ zopakoval hádam už po tretí krát Kingsley, ktorý s prútikom pripraveným v ruke sledoval scénu pred sebou.
„Ak sa vám váš drahý manželíček stratil, prečo si ho nenájdete sám? Veď je to Harry slávny Potter, svetová celebrita,“ odfrkol si znechutene. „Ten moju pomoc nepotrebuje.“
„Tak v tomto jedinom sa zhodneme. S vašou pomocou by sa skôr dostal predčasne do hrobu, než do bezpečia,“ zasyčal Severus a konečne ho pustil, prudko ho sotiac k stene a keďže už tak bola jeho rovnováha narušená, poriadne do nej
narazil.
„Čo sa tu deje?“ ozvalo sa trojhlasne od otvorených dverí a keď tam Severus s Kingsleym pozreli, hľadeli do prekvapených tvárí Hermiony, Charlieho a Arthura Weasleyho.
„Napadol ma! Nech ho okamžite zatknú!“ spustil Ron, držiac si jednou rukou krvácajúci nos a druhou sa pridŕžajúc steny, snažil sa postaviť na nohy.
Trojica si vymenila nechápavé pohľady, očakávajúc vysvetlenie toho, prečo by mal byť Severus zatknutý a prečo Ronov nos krváca, no Kingsleyho nebezpečný pohľad smerom k Ronovi umlčal i ich, kým sa slova neujal Severus.
„Zdá sa, že si ako zvyčajne, budem musieť pomôcť sám,“ zavrčal a konečne sa pretisol dverami na chodbu. Na okamih sa ešte zastavil a malou, víťazoslávnou iskrou v oku zaletel pohľadom k Ronovi. Následne vak svoju pozornosť venoval Hermione a Charliemu.
„Mám pocit, že som vám dvom ešte nestihol zablahoželať k zásnubám,“ povedal tak, aby to počul i Ron a veľmi ho potešilo, keď zachytil jeho výraz meniaci sa od prekvapeného cez nahnevaný a pokorený až po závistlivý a urazený.
„Ďakujeme,“ odvetili jednohladne, neskrývajúc svoje prekvapenie.
„Zásnuby?“ spýtal sa Arthur nadšene, hľadiac na oboch viac než len prekvapene. Toto naozaj nečakal.
„Len dúfam, Arthur, že tento tvoj syn má viac rozumu, než ten najmladší,“ ozval sa ešte naposledy Severus a než odišiel, stretol sa jeho pohľad na okamih s Hermioniným. Vedel, že sa jej nepáčilo, čo práve urobil a tvárila sa ublížene, no v tej chvíli nad tým len pokrčil ramenami. Neskôr sa s ňou pozhovára a keďže ho pozná hádam i lepšie než on sám, vedel, že pochopí. Teraz bolo dôležité, aby našiel Harryho, pretože čosi Severusovi navrávalo, že ten nemá príliš veľa času.
Rovnako náhle, ako sa na ministerstve zjavil, tak i zmizol, rozhodnutý podniknúť všetko možné i nemožné, len aby ho našiel.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ron je debil všech debilu doufám že Harryho brzo najdou.
http://glorilian.sblog.cz
(Glorilian, 22. 3. 2010 17:48)
Hm, dost dobré. =D
Zajímalo by mě, kdy se zase dostaneme k Jerremimu a jeho pohledu na věc. =D
Óch!
(nadin, 22. 3. 2010 16:43)
Moja zvrátená dušička sa tetelila blahom! Ron dostal od Sevíka na čumák!! Fotodokumentácia by nebola?
Tak nič...
Severus je poriadne rozbehnutý - určite Harryho nájde.
šak sme sa nevedeli dočkať!!!
(Tessa, 22. 3. 2010 15:39)
aspoň ja určite :D
Ako som už povedala, Ron je bastardo grando a zaslúžil by si desať rokov v hladomorni, pätnásť na škripci a dvadsať na dereši... Je to hovado...
Parada
(Karin, 9. 12. 2019 21:44)