Na druhý pohľad: 40. Kapitola
Kapitola č.40: Nevesta
Hermiona bola, ktovie prečo, veľmi nervózna, keď kráčala po Charlieho boku smerom k domu jeho rodičov. Mohli sa premiestniť priamo k domu, no on si bol zrejme vedomý toho, aká je nesvoja. Týmto spôsobom jej doprial aspoň trochu času, aby sa pripravila na to, čo ju čaká.
Jej nervozita nepramenila zo strachu o to, ako ju rodina prijme. Poznala Weasleyovcov prakticky od detstva a tak ako Harry, i ona už do ich rodiny dávno patrila. Nielen ako Ginnina kamarátka a krstná jej dieťaťa, ale pred časom bola ešte i Ronovou priateľkou. Každý už len čakal, kedy nad ich hlavami zaznejú svadobné zvony. A že k tomu naozaj nechýbalo veľa. Ale teraz, s Charliem, to bolo iné. Bol Ronov brat a včera, keď sa Severus akže preriekol, mohla vidieť, ako ho to šokovalo i štvalo zároveň. Hermiona sa nemohla ubrániť myšlienke, že Ron sa pokúsi urobiť všetko preto, aby ju od Charlieho odohnal. Za tie roky totiž zistila, aký je to sebec. Bola si istá, že on nebude z tých, čo by jej šťastie po Charlieho boku priali, ani len preto, že šlo o jeho brata.
"V poriadku?" spýtal sa jemne a jeho výraz bol mierne ustaraný.
"Áno," odvetila s vďačným úsmevom a dovolila mu, aby ju chytil okolo pása, keď ju viedol k domu svojich rodičov.
"Uvidíš, že budú nadšení," uisťoval ju, na čo Hermiona len mlčky prikývla.
Sotva sa dotkli záhradnej bránky, už sa dvere Brlohu otvárali a z nich vybehla Molly Weasleyová, ako inak, než s úsmevom od ucha k uchu.
"Charlie, chlapče!" privítala svojho syna a hoci bol minimálne o hlavu vyšší, ocitol sa v jej objatí ako každé z jej milovaných detí. Hermiona sa nemohla ubrániť pobavenému úsmevu, keď zbadala jeho napolo zúfalý a napoly potešený výraz na jeho tvári. Vzápätí to bola ona, na koho sa Molly vrhla.
"Hermiona! Som rada, že ťa opäť vidím. V poslednom čase nás akosi zanedbávaš," skonštatovala Molly s miernou výčitkou, no obe ženy vedeli, že to nemyslela tak celkom vážne.
"Skúsim sa polepšiť," uistila ju Hermiona placho a vyslala prosebný pohľad smerom k Charliemu. Ten ju našťastie nemal v pláne nechať napospas svojej matke, preto sa ujal slova a začal sa vypytovať na všetko možné, týkajúce sa rodiny.
Stačilo hádam len desať minút, a už obaja vedeli nielen o Ronovom povýšení, ale i o tom, čo nové dokázalo ich malé krstňa, kto všetko príde na dnešnú večeru a mnohé iné klebety, ktoré proste patrili k tejto pohodovej rodinnej atmosfére.
Hoci mali meškanie, boli tu prví a Milly si nenechala ujsť príležitosť, aby nevyzvedala, čo také ohromujúce im chcel Charlie povedať.
"Otec ti to nepovedal?" uistil sa Charlie, pobavený maminou netrpezlivosťou.
"Ten? Och, keď chce, vie byť taký tvrdohlavý ako vy všetci dohromady. Len ma napínal neustálym opakovaním toho, aká budem nadšená. Takže? Z čoho že to budem mať tú ohromnú radosť?" nedala sa odbiť, nad čím Hermiona len pobavene pokrútila hlavou.
"Poviem vám to pri večeri," uistil ju a naklonil sa k nej, aby ju pobozkal na tvár. Tým ju spoľahlivo umlčal, keďže ju tým mierne šokoval a rýchlejšie než by sa kto nazdal, vytratil sa von z domu, rozhodnutý nájsť svojho otca.
"Tie tajnosti mi k nemu nesedia. Ktovie, čo má to chlapča za lubom," hútala Molly, zjavne si neuvedomujúc Hermionïnu prítomnosť. Dievčina nervózne postávala vo dverách kuchyne a premýšľala, či sa po Charlieho priznaní niečo medzi nimi zmení.
"No nič to. Myslím, že ostatní tu budú čo nevidieť. Mohla by si, prosím, prestrieť na stôl?" požiadala znenazdajky Hermionu, ktorá mlčky prikývla a pustila sa do práce.
Bezmyšlienkovite rozkladala taniere a príbory na stôl, nevenujúc pozornosť svojmu okoliu. Bola hádam nervóznejšia, než ako keď mala čeliť Snapeovi v dobe, keď ho ešte nepoznala tak dobre, ako dnes. Ale toto bolo predsa iné. Všetkých poznala a všetci poznali ju. Tak prečo sa tak veľmi znepokojuje, pýtala sa sama seba, nenachádzajúc odpoveď.
"Haló! Zem volá Mars!" ozvalo sa za jej chrbtom a jej konečne došlo, že sa niekto pokúša získať jej pozornosť.
"Ahoj, Fred!" pozdravila nadšene a vďačne prijala objatie, do ktorého ju vtiahol.
"Zdalo sa mi to, alebo si bola duchom niekde inde?" spýtal sa výraz jeho tváre sa zmenil z radostného na mierne ustaraný.
"Len som sa zamyslela, nič viac," mávla nad tým rukou a vrátila sa k rozkladaniu príborov na stôl.
"Súvisí to nejako s Harryho zmiznutím? Viete už niečo nové?" spýtal sa vážnym hlasom a ona mlčky nesúhlasne pokrútila hlavou.
"Severus s Kingsleym šli preverovať nejaké stopy, ale inak nič viac, Teda, okrem toho, že tým únoscom je zrejme Draco Malfoy," povzdychla si.
"Malfoy? Ale ten je predsa..." ozvala sa od dverí Ginny, ktorá práve prišla, držiac v náručí svoj malý uzlíček šťastia.
"To sme si mysleli aj my, ale Severus je presvedčený, že je to on a dôkazy, ktoré tomu svedčia, sú dosť presvedčivé. A dosť už o tom, ukáž mi malú!" okamžite zamierila k Ginny a konečne trochu ožila, keď zbadala malé dievčatko, ako na ňu so záujmom hľadí.
"Zdá sa, že si jej chýbala," skonštatovala Ginny, avšak bez akéhokoľvek náznaku nevole či výčitky.
"Viem, že som vás trochu zanedbávala a mrzí ma to," zamumlala Hermiona kajúcne.
"Veď sa nič nedeje. Mala si toho veľa," mávla nad tým rukou Ginny a podala jej dieťa. "zato dnes doženieš, čo si zameškala," uškrnula sa. "Ja pomôžem mame," žmurkla na ňu šibalsky a už jej nebolo.
Hermiona zostala v miestnosti sama, keďže všetci sa vytratili niekam von, či do kuchyne na pomoc Molly. Opatrne sa usadila na pohovku v rohu, s nepredstieranou nehou hľadiac na dieťa v jej náručí.
"Tvoji rodičia majú veľké šťastie, že ťa majú, maličká," oslovila ju jemne a bola natoľko zaujatá sledovaním toho malého človiečika, že si nevšimla, kedy sa k nej presunul Charlie a opatrne si ju k sebe pritiahol.
"Aj my sa dočkáme," uistil ju a keď naňho pozrela, videla v jeho očiach to, čo potrebovala, aby sa konečne upokojila. Jeho pohľad hovoril všetko to, čo potrebovala vedieť. Mal ju naozaj rád a bola si istá, že by sa za ňu postavil v každej situácii. Dokonca i keby sa teraz jeho rodina obrátila proti nim, nevzdal by sa jej. To a ešte viac dokázala vyčítať z jediného pohľadu.
„Naozaj by si chcel?“ spýtala sa s nádejou, ktorá v nej horela od chvíle, čo s Charliem začala chodiť. Ron nikdy nevyjadril túžbu mať deti, zatiaľ čo on... Vždy k nim mal veľmi kladný vzťah a ona dúfala, že by sa myšlienke na vlastné deti nebránil.
„Vždy som chcel vlastné deti a...“ a čo ešte už dopovedať nestihol, pretože sa do jedálne začali postupne, jeden po druhom, schádzať takmer všetci členovia rozvetvenej Weasleyovskej famílie.
Keď sa konečne usadili a stáť zostal len Arthur, šum v miestnosti razom utíchol a všetci čakali, čo sa chystá povedať.
"V prvom rade by som rád povedal, že ja i vaša mama sme veľmi radi, že sme opäť všetci pohromade. Síce boli nedávno krstiny," usmial sa na Ginny, ktorá doslova žiarila šťastím, "No tie rozhodne nie sú jediným dovodom na oslavu v našej rodine. Dnes by som rád zablahoželal Ronovi k jeho významnému postupu," prezradil konečne a zdvihol svoj pohár k prípitku. "Som na teba hrdý, synak," povedal, hľadiac na Rona.
"Ďakujem, otec," odvetil najmladší z jeho synov a samoľúbo sa uškrnul.
"Tak teda na Rona!" ozvala sa konečne i Molly a podľa lesku v jej očiach mohla Hermiona súdiť, že len s ťažkosťami potláča slzy radosti. V duchu si povzdychla a uvažovala, či bude rovnako rada i po vypočutí ich novinky.
Pri stole to zašumelo a všetci do jedného začali pripíjať na zdravie svojmu bratovi, hoci zo strany dvojčat sa to neobišlo bez nejakej vtipnej poznámky na jeho adresu. Molly hneď potom chcela začať servírovať večeru, no Arthur ju zastavil a významne pozrel na Charlieho.
"Verím, že teraz by bol vhodný čas," nadhodil akoby mimochodom a všetky pohľady sa stočili Charlieho smerom.
Hermiona naňho pozrela, s neistotou vpísanou v tvári, no on sa na ňu povzbudivo usmial a tak, aby to všetci videli, ju vzal za ruku a primäl ju, aby sa i s ním postavila.
"Som rád, že ste tu všetci a možem sa svami podeliť o to, čo ma urobilo skutočne šťastným," začal pevným hlasom.
"Hádam si s nami nebol šťastný?" doberal si ho Fred, no šibalský úsmev na tvári svedčil o tom, že to nemyslel vážne.
"Šťastný ako šťastný," uškrnul sa starší z bratov a tentoraz pozrel na Hermionu. "Teraz je moje šťastie úplné," povedal potichšie, za čo si od Rona vyslúžil posmešné odfrknutie, no nezdalo sa, že by tomu niekto venoval pozornosť.
"Vy spolu chodíte?" spýtala sa Molly prekvapene, no k Hermioninej úľave v jej hlase nebol žiaden prostest, len číra zvedavosť.
"Už vyše roka a včera som ju požiadal o ruku," dokončil a rozhliadol sa po tvárach svojich bratov, sestry a rodičov. Arthur sa tváril nanajvýš spokojne, Molly chvíľu nedochádzalo, čo sa deje, Fred s Georgom sa uškŕńali od ucha k uchu, akoby to pre nich nebola žiadna novinka a zvyšok rodiny sa spokojne usmieval a zjavne všetci jeho rozhodnutie schvaľovali. Teda... až na jednu výnimku.
"Jeden Weasley jej nestačil," odfrkol si, ani len nepozrel ich smerom. "Povedz, Hermiona, koľkým si zahrievala posteľ, kým si prišla na to, že v tejto rodine je ešte niekoľko naivných hlupákov, ktorí na tvoju hru pristúpia?" osopil sa na ňu.
"Ronald!" ozvalo sa niekoľkohlasne, no nezdalo sa, že by ho to zastavilo.
"Len povedz, čo je medzi tebou a tým slizkým bastardom! Zahrievala si Harryho miesto v posteli, aby náhodou nevychladlo?"
To už Charlie nevydržal a naťahoval sa, že svojmu bratovi jednu vrazí, zatiaľ čo ostatní zarazene premýšľali, ako reagovať a ako ho zastaviť. Avšak kým Charlieho zachvátila zlosť, Hermiona vďaka tomu zostala úplne pokojná. Zarazila Charlieho, ktorý na ňu nechápavo pozrel, no ona len mlčky pokrútila hlaviou. S kamennou tvárou, bez štipky hnevu, pozrela na Rona a chvíľu si ho premeriavala pohľadom.
"Vieš, že jednou z ľudských vlastností je súdiť druhý podľa vlastných chýb?" spýtala sa pokojným hlasom. "Ty si jedným z tých, ktorí nikdy neprídu na to, že nie všetci sú takí úbožiaci, aby sa museli znižovať k činom, z ktorých si ma práve obvinil. Možeš byť pokojný, pokiaľ ide o tvojho brata. Ja ani on nie sme naivní hlúpáci, ale spája nás niečo, čo ty nemožeš nikdy pochopiť. Pretože ty nie si schopný milovať kohokoľvek, okrem seba sama," dokončila a za sebou začula niekoľkonásobné zalapanie po dychu.
Ronova tvár prechádzala všetkými možnými odtieňmi červenej a jeho myseľ, zatemnená zlosťou a ponížením, ktorému ho práve vystavila pred celou jeho rodinou, nedokázala vymyslieť akúkoľvek schopnú odpoveď.
"Ty... ty jedna..." soptil nenávistne.
"Ronald!" okríkli ho Molly i Arthur súčasne a keď zazrel ich nesúhlasné a pohoršené pohľady, okamžite zavrel ústa a vstal od stola.
"Toto nemusím počúvať!" skríkol od dverí a než ho stihol ktokoľvek zastaviť, hoci zjavne sa k tomu nik ani nechystal, bol preč.
Hermiona si ažý teraz uvedomila, aký povyk sposobila a zahanbene pozrela do zeme.
"Prepáčte," zamumlala. "Nechcela som kaziť váš večer. Myslím, že by som mala radšej ísť," šepla, no Charlieho ruka ju zastavila od akéhokoľvek úmyslu, ktorý chcela uskutočniť.
"Ak si myslíš, že ma Ronove slová odradili od toho, že chcem byť s tebou, tak sa veľmi mýliš," povedal vážnym hlasom a nespúšťal z nej pohľad.
"Nechcem sa stavať medzi teba a tvoju rodinu. To nie je správne!" zvolala zúfalo a niekoľkokrát rýchlo zažmurkala, aby zahnala slzy, ktoré ju štípali v očiach.
Charlie nevedel, ako ešte ju presvedčiť, že je mu jedno, čo si jeho rodina myslí o jeho rozhodutí. Samozrejme, že by ho sklamalo, ak by ho kvoli tomu úplne zavrhli, no on si za svojim slovom stál. To, čo Hermiona na rozdiel od neho nevidela, bola tichá podpora v očiach jeho ďalších súrodencov a schválenie od rodičov. Viac nepotreboval, no ako o tom presvedčiť ju?
Našťastie sa slova ujala Molly, ktorá rázne vstala od stola a podišla k Hermione.
"Poď, zlatko! Pomožeš mi v kuchyni," vzala ju za ruku a viedla ju von z miestnosti. Nik sa nepýtal, s čím potrebuje pomocť, pretože všetci vedeli, o čom to je. Molly chcela s Hermionou hovoriť osamote.
Charlie za nimi chvíľu nervózne hľadel, no keď otcova ruka dopadla na jeho rameno, trochu sa uvoľnil.
"Pokojne, synak. Hermiona bude v poriadku," uistil ho a on váhavo prikývol.
"Neboj sa, hlavu jej neodtrhne," pridala sa aj Ginny s vševedúcim úsmevom na tvári. "Na to ju má príliš rada," žmurkla na brata a ten sa konečne usmial. Mohol chápať Ronovo rozhorčenie, veď predsa už včera dal jasne najavo svoj nesúhlas s ich vzťahom. Ešte, že nie všetci v jeho rodine boli takí...
"Idiot!" ozvalo sa zborové zvolanie od Freda a Georga. "Bol taký vždy, alebo ho ktosi vymenil?" spýtal sa Fred a ostatní len pokrčili ramenami. Všetci vedeli, že Ron sa zmenil, ale čo tú zmenu sposobilo, o tom sa mohli len dohadovať.
Hermiona mlčky kráčala za Molly a nebola si istá, čo presne čakať. Drobná žena zastala pred ňou a keď sa uistila, že z ich rozhovoru neunikne ani slovko, obrátila sa k Hermione.
"Takže... Charlie ťa požiadal o ruku?" spýtala sa len pre overenie si informácií, ktoré sa dozvedela pred pár minútami.
"Áno," prikývla Hermiona placho.
"Súhlasila si?" pokračovala Molly vo výsluchu.
"Áno," odvetila dievčina.
"Máš ho skutočne rada?" spýtala sa staršia žena a skúmavo sa na Hermionu zahľadela.
"Veľmi a nič z toho, čo povedal Ron..." začala rýchlo na svoju obranu, no Molly ju zarazila.
"Ron je moj syn a ako matka ho mám rada tak, ako všetky svoje deti. Ale ani ja nie som taká zaslepená, aby som nevedela, že to, čo dnes povedalo, presiahlo únosnú mieru. Ver mi, že si ešte vypočuje, čo mám na srdci. Teraz však o tebe a Charliem..."
Hermiona naprázdno prehltla.
"Musím ti poďakovať, Hermiona," pokračovala Molly, čím Hermionu dokonale zmiatla.
"Poďakovať?"
"Priviedla si mi späť mojho syna," vysvetlila Molly. "Doteraz chodil domov len zriedka, aj to zväčša len pri nejakých veľkých udalostiach, ako svadba či krstiny, no teraz... teraz sa vrátil," usmiala sa Molly. "Vždy z neho sršala radosť, keď hovoril o svojej práci, no stačí, aby som sa naňho pozrela a vidím, že konečne to nie je len práca, ktorá ho robí šťastným."
"Myslíte, že je naozaj šťastný?" spýtala sa neisto, stále neschopná uveriť tomu, že by mohol byť niekto šťastný vďaka nej. Po rozchode s Ronom, ktorý bol vlastne pred Charliem jediným mužom jej života, nemala pocit, že by bola schopná niekoho urobiť šťastným.
"Či myslím? Ja som si tým istá, Hermiona. Keď raz sama budeš matkou, uvidíš, o čom hovorím." Hermiona sa na ňu placho usmiala
"Tak teda, vitaj do rodiny, dieťa!" objala ju a v tej chvíli sa Hermiona v duchu zahanbila nad tým, ako mohla o tejto rodine pochybovať.
"Ďakujem," zašepkala a tentoraz zotrvala v objatí, kým ju Molly sama nepustila.
"Tak aby sme sa tam vrátili, než Fred s Georgom narobia zo stola triesky," usmiala sa Molly a viedla stále ešte prekvapenú Hermionu späť.
"Tak?" spýtala sa Ginny, keď ich zazrela vo dverách a všetky pohľady sa s očakávaním stočili smerom k hlave rodiny, k Molly Weasleyovej.
"Takže bude svadba!" oznámila s úsmevom od ucha k uchu a ako prvá sa hnala k Charliemu, aby mu zablahoželala.
"Spokojná s výberom nevesty?" doberal si ju, keďže spolu neraz viedli diskusiu na téma jeho budúcej manželky.
"Lepšie si si vybrať nemohol," uistila ho a keď konečne všetci skončili s blahoželaniami, nahnala ich, ako správna matka, ku stolu a nielen ona, ale i Hermiona sa tešila z príjemne prebiehajúceho večera v rodinnom kruhu a priateľskej atmosfére.
Komentáre
Prehľad komentárov
si neuvedomila, že keď Tess zmenila vzhľad, chce to zmeniť aj farbu písma. Nabudúce to napravím, sľubujem. Zmena na modrú bola proste automatická reakcia pri vkladaní kapitoly a ospravedlňujem sa za to. Polepším sa.
A vďaka za ocenenie. Trochu som sa bála, ako tú "sladkú" kapitolu prijmete
Ron je pako!!
(nadin, 27. 3. 2010 23:10)
Môj obľúbený slogan sa mi zas zišiel.
Ale!
Táto kapitolka bola tak mimoriadne krásna, čítaná jednodychovo s očami nalepenými na monitore.
iba, ...tie bledomodré písmenká na bielom podklade mi dali zabrať.
Ale to je jediná chybička tej nádhery!!
...
(Eressië, 27. 3. 2010 19:36)ten Ron je taký... proste nemám slov.. dúfam, že ho niekto dostane v nejakej akcii..najlepšie, aby ho nejaké zviera roztrhalo xD ale dobre, že to zvyšok rodiny zobral v pohode :-) už len aby Severus našiel Harryho ;-)
Ja som
(Lucy1313, 27. 3. 2010 23:23)