Na druhý pohľad: 43. Kapitola
Kapitola č.43: Mamba čierna
Keď pred pár dňami prvýkrát vkročil do podzemného laboratória v Blackovom dome, vyjavene civel na všetko okolo seba. Jeho vlastné súkromné laboratórium v Bradaviciach nebolo také veľké, ako toto. Samozrejme, prístroje a pomocky zodpovedali dobe, v ktorej boli používané, no i tak ho pohľad na všetku tú nádheru fascinoval.
Sprvu Brumbálovi v duchu nadával, že ho k tomu prinútil, no teraz ďakoval Merlinovi, že to toho senilného starca vobec napadlo. Zrejme skutočne vedel, že lektvary pre Severusa neboli len niečím, čomu rozumel a z nedostatku iného talentu sa mu venoval. Nie. Lektvary boli Severusovou vášňou a podľa toho k nim aj pristupoval. Toto laboratórium bolo pastvou pre jeho oči a ešte väčšou pre jeho dušu, keď na zaprášených poliaciach objavoval jednu vzácnu prísadu za druhou.
Brumbál chcel, aby to tam upratal a doplnil zásoby, aby ho mohli využívať na prípravu základných lektvarov, potrebných pre Rád. Bude vraj užitočnejšie, mať laboratórium priamo na centrále a v tom mu musel dať Severus za pravdu. Lež nebolo tu čo upratovať. Všet¨ko bolo dokonale čisté, žiadne z prístrojov nebol poškodený a napriek tomu, že tu zrejme nik nebol už niekoľko rokov, zdalo sa, akoby odtiaľ majiteľ vyšiel sotva pred piatimi minútami. Mágia jednoducho urobila svoje.
A tak, namiesto upratovania sa pustil do skúmania. Našiel niekoľko veľmi zaujímavých lektvarov, ktoré doposiaľ nepoznal a rozhodol sa, že by nebolo na škodu si urobiť nejakú ich analýzu. Pohrúžil sa do práce na celé hodiny a nebyť Brumbála, ktorý ho prišiel skontrolovať, zrejme by tam bol ešte oveľa dlhšie.
"Oh, vidím, že sa dobre bavíš,Severus," usmial sa starec potešene a podišiel ku stolu, pri ktorom profesor lektvarov pracoval. "Našiel si niečo zaujímavé?" spýtal sa so záujmom.
"Tieto starodávne dýky sú napustené veľmi účinnými jedmi," vysvetľoval Severus, skúmajúc jeden nož zo zbierky.
"To ma neprekvapuje. Je to laboratórïum Siriusovho otca. Vždy sa prikláňali na stranu Temnoty. Navyše, väčšina starobylých rodov vlastnila podobné zbierky zbraní," konštatoval brumbál, Severus mlčky prikyvujúc.
"Áno. A nerozlišovali sa len podľa erbu, ale i podľa jedov, v ktorých boli napustené. Malfoyovci používajú curare v kombinácii s ďalšími neurotoxínmi, Lestrangeovci zase hadie jedy..." mumlal si skor sám pre seba.
"Vskutku pozoruhodné," unal starec. "A čo si zistil o tejto rodine?"
"Že majiteľ týchto dýk bol vskutku vynaliezavý. Na každom noži je iný jed, vytvorený kombináciou niekoľkých jedovatých zložiek tak, aby bolo nemožné ho neutralizovať. Napríklad táto tu," ukázal Severus na zelenými drahokamami vykladanú dýku, zdobenú runovým písmom po krajoch čepele. "Použili lektvar zvaný Mamba čierna, podľa hlavnej zložky, ktorou je jed mamby. Za normálnych okolností by samotný jed bolo možné neutralizovať príslušným sérom. Ale..." vysvetľoval Severus fascinovane.
"Ale?" dychtivo vyzvedal Brumbál.
"Lektvar Mamba čierna, neobsahuje len jed hada. Kombinuje ho s ďalšími neurotoxínmi a so zložkami neutralizujúcimi akékoľvek antidotum. Je to prakticky dokonalý jed, na ktorý neexistuje liek. Sposobuje dlhé a veľmi bolestivé umieranie, paralýzu celého tela a následne smrť. Útechou pre otráveného týmto jedom by bolo, keby upadol do bezvedomia, no ani to mu v tomto prípade nie je dopriaté. Žiaden lektvar proti bolesti, žiaden liečivý lektvar, žiaden uspávací lektvar... Akýkoľvek z nich by len posilnil účinky jedu a predĺžil trápenie toho chudáka," vysvetľoval Severus, opatrne odoberajúc malú vzorku jedu k ďalšej analýze.
"To vyzerá na veľmi nebezpečný predmet," zamračil sa Brumbál, premýšľajúc, či by nemal dýky niekam ukryť.
"Som si istý, že po smrti Blackovcov sem dolu nik okrem mňa nepríde. Nemyslím, že by sme sa mali obávať ich zneužitia," zaplašil jeho obavy Severus a uložil starodávny predmet do zdobeného puzdra k ostatným.
"Máš pravdu, Severus," pritakal starec. "Ale teraz už poďme! Molly čaká s večerou," prezradil konečne pravý dovod svojho vpádu do laboratória.
"Nie som hladný," odvrkol Severus, ktorý ani v najmenšom nemal chuť tráviť svoj voľný čas v prítomnosti Blacka, Lupina, klanu Weasleyovcov, vševedky Grangerovej a dokonca Pottera... "Vrátim sa do Bradavíc."
"Ako myslíš, můj chlapče," povzdychol si Brumbál. Vedel, že nemá cenu Severusa presviedčať. Skúšal to už mnohokrát a stále neúspešne.
Spomenul si až príliš presne. Dýka, ktorú držal v ruke dnes, bola presne tá, o ktorej sa rozprával s Brumbálom pred rokmi. Dýka otrávená Mambou čiernou. Dýka, na ktorej zasychala pravdepodobne Harryho krv.
Srdce mu zvieralo úzkosťou. Všetka jeho snaha bola márna. Skúmal ten jed dosť dlho na to, aby vedel, ako posobí a že nie je žiadna šanca mu akokoľvek pomocť. Aj keby ho našiel včas, nepodarí sa mu ho zachrániť a Draco Malfoy nad nimi vyhrá.
Napokon, po dlhom vnútornom boji sa rozhodol veriť tomu, že krv na dýke bola len Dracovou hrou a Harrymu nehrozí nebezpečenstvo otravy tým najhorším jedom, o akom vedel, pozrel znovu na gobelín a premýšľal. Bolo by možné, aby sa Draco dostal nepozorovane do Blackovho domu a držal tam Harryho ako väzňa? Nemohol sa rozhodnúť, či to bolo možné, alebo nie, no jedno bolo isté. Kým to nepreverí, nebude mať istotu.
Dom na Grimmauldovom námestí 12 nebol od Brumbálovej smrti chránený Fideliovým zaklínadlom. Odvtedy sa v ňom vlastne len zriedka kedy niekto pobýval. Od Hermiony vedel, že to bola ich dočasná skrýša v dobe, keď hľadali viteály, no potom... Myslel si, že bol dom prázdny. Black ho odkázal Harrymu, ktorý sa počas svojho života nestihol rozhodnúť čo s ním a Severus sa nepovažoval za niekoho, kto by mal právo o tom rozhodovať, keď jeho manžel zmizol.
Po smrti posledného Blacka a Brumbála, bol dom opradený starodávnym ochranným kúzlom, ktoré bránilo zneužitiu majetku či už ministerstvom, alebo inou nepovolanou osobou. Ktokoľvek mohol dom vidieť, no nie všetci ho mohli využívať k účelu, pre ktorý slúžil. Jedine právoplatný dedič či jeho rodina, mohol vstúpiť dnu bez akejkoľvek ujmy. Ale to isté platilo i pre pokrvne príbuzného.
V tom veci začali do seba zapadať ako kúsky skladačky. Draco bol z matkinej strany pokrvne príbuzný s Blackom. Mohol vstúpiť do domu, odniesť si z neho čokoľvek chcel a dokonca v ňom mohol bývať bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Dom mu poskytoval ochranu, ktorú by inde nemal. A hlavne... Nik by nepodozrieval, že tam niekto býva. A ešte k tomu, že tým niekým je práve, všetkými za mŕtveho považovaný, Draco Malfoy.
Severus si pomyslel, že nebyť Harryho a utrpenia, ktoré mu Draco sposoboval, musel by svojho bývalého študenta obdivovať. Dvanásť rokov všetkých vodiť za nos, predstierať, že je mŕtvy a pritom žiť priamo im pod nosom. To sa tak často nevidí, pripustil.
Našťastie preňho, bol Harry právoplatným dedičom všetkého majetku Blackových. A on ako jeho manžel mal dvere do tohto domu otvorené rovnako, ako Draco. Dvere otvoril takmer nečujne. Len slabé vrznutie, zanikajúce v ruchu zvonku, prezrádzalo, že dnu niekto vstúpil. Obozretne sa poobzeral okolo seba v snahe zistiť, dokiaľ by mu hrozilo prípadné nebezpečenstvo. Kedysi všetkými veľmi neobľúbený portrét pani Blackovej bol k Severusovej úľave konečne preč, no práve od nej mu hrozilo maximálne odhalenie jeho prítomnosti. Čo zrejme aj tak nebude dlho trvať, pomyslel si v duchu.
Pomocou niekoľkých kúzel odhalil číhajúce nástrahy v predsieni a hravo si s nimi poradil. Keď bol konečne vo veľkej hale, z ktorej viedlo niekoľko dverí, započúval sa do tichých zvukov domu a rozhodol sa vyskúšať identifikačné kúzlo, odhaľujúce prítomnosť ďalších osob v dome.
Srdce mu začalo biť ako splašené, keď v podzemí odhalil prítomnosť niekoho ďalšieho. Žeby skutočne bol na správnom mieste? Mohol by to byť Harry? Alebo ide neskoro a nájde tam len Draca čakajúceho naňho pri... Nie! zahriakol sám seba a opatrne, avšak veľmi rýchlo, sa vydal smerom, kde tušil prítomnosť zatiaľ ešte neznámej osoby.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zhltla som obe kapitoly a som stále viac napnutá.
Už len aby Severus našiel Harryho. A možno mu tá trauma pomôže spomenúť si na zabudnutú minulosť..
Šokující...
(Gigi..., 6. 4. 2010 17:00)ááá... to je brutal... ať není pozdě... ať to není Harryho krev... takhle napínat... ale těším se na další... snad bude pokračování brzy...
:)))
(nadin, 6. 4. 2010 19:26)