Na druhý pohľad: 45. Kapitola
Kapitola č.45: Bozk smrti
Ešte nikdy sa Severus necítil v laboratóriu tak bezradne. Vedel, i po rokoch, prakticky spamäti, kde sa ktorá prísada nachádzala. Mal predsa dosť času oboznámiť sa s kompletným inventárom a našťastie preňho, Draco sa ani nepokúšal na tom nič meniť. Všetko bolo tak, ako si pamätal. Ale načo mu to bolo teraz, keď nebol schopný pripraviť protijed? V skrinke so zásobami lektvarov bolo dosť liečivých prípravkov, ktoré by za normálnych okolností uľavili Harrymu. Lenže v kombinácii s tým jedom by každý kvapka navyše bola len stokrát horším mučiacim nástrojom. Tak čo mal robiť?
Zúfalý a nahnevaný na vlastnú bezmocnosť otvoril s malou nádejou i skrinku s uchovanými jedmi. Kým mal možnosť ich skúmať, podarilo sa mu k niektorým z nich vytvoriť protijedy. No vedel, že proti tomuto tam nebude vonkoncom nič. Nemýlil sa. Nebolo tu nič okrem toho, o čom už dávno vedel.
So zvesenými ramenami pristúpil k dlhému laboratórnemu stolu a sťažka sa oň oprel. Bol to naozaj koniec? Skutočne im dvom nie je súdené byť spolu a šťastní? A prečo to má byť zase Harry? Prečo si nemohol Draco vybrať jeho? Prečo nezomrel on, Severus? Vďaka Harryho strate pamäte by sa s jeho stratou vyrovnal jednoduchšie, než tomu bude naopak. On proste bez Harryho ďalej nechce žiť. Nezvládne to... Pohľadom zablúdil k otvorenej skrinke s jedmi a premýšľal, ktorým z nich by ukončil túto frašku, nazývajúcu sa „Život Severusa Snapea“. Ak to Harry nezvládne, šiel by za ním... Šiel by, pretože bez neho už viac nič nemá cenu. Dvanásť rokov sa mohol klamať, no ak mu teraz zomrie v náručí, nik a nič mu už nedá nádej.
Fľaštičky s jedmi stáli jedna vedľa druhej, vysmievajúc sa Severusovmu trápeniu a bolesti. Čakali, kým sa podvolí tomu príšernému tlaku a padne až na to pomyselné dno, odkiaľ nieto návratu. A keď sa tak stane, budú tu čakať naňho. Stačí si len vybrať...
Zastavil sa pohľadom na tom jedinom, ktorý ho sprevádzal po celé tie roky v službách Lorda Voldemorta. Vždy ho mal po ruke, aby v prípade potreby ukončil svoj život skôr, než príde i o to posledné, čo mu ešte zostávalo, o vlastnú dôstojnosť. Lektvar zvaný Bozk smrti. Prudký jed na báze neurotoxínu, podobne ako ten, ktorý koloval v Harryho krvi. Len s tým rozdielom, že v tomto prípade on sám vynašiel protijed.
V tej chvíli dostal doslova šialený nápad. Rýchlo si v hlave prebral dve a dve, a keď mu i po tretí krát vyšiel rovnaký výsledok, svitla mu konečne nová nádej. Len aby to fungovalo a nebolo ešte neskoro, pomyslel si a začal do plsteného vrecka, špeciálne prispôsobeného na to, aby sa doň vošlo toľko lektvarov, koľko potreboval a nerozbili sa pritom, všetko čo považoval za potrebné, vrátane dokrvovacieho lektvaru, prípravku proti bolesti, upokojujúceho lektvaru a podobne.
Pritom si na konci stolu všimol neznámu knihu a podľa názvu, jasne určujúcu že ide o kúzla čiernej mágie usúdil, že ju tu nechal Draco. Zvedavo nazrel na stránku, ktorá bola založená a urobilo sa mu zle, ale v skutočnosti bol rád, že si to všimol. Aspoň mal ďalší potrebný kúsok, ktorý by mu mal pomôcť pri Harryho liečení. Ak teda, sa k tomu dostane, uvedomil si bolestnú skutočnosť a najrýchlejšie ako mohol, vybehol na prvé poschodie k Harrymu. Neskutočne mu odľahlo, že stále ešte žije.
„Som späť, Harry,“ oslovil ho takmer nežne a jemne ho pohladkal po zmučenej tvári. „Našiel som niečo, čo ti pomôže,“ pokračoval, rozkladajúc na nočný stolík potrebné lektvary. Váhavo v ruke podržal fľaštičku s nápisom Bozk smrti.
„Musíš mi veriť, Harry,“ zamumlal potichu. „Je to jediný možný spôsob, ktorý ma napadá, aj keď ma neteší, že to musím urobiť,“ priznal. „Viem, že mi nemôžeš odpovedať, ale počuješ ma. Vysvetlím ti, čo sa chystám urobiť, pretože potrebujem tvoju pomoc. Bez teba to nezvládnem, Harry!“ zašepkal zúfalo, tentoraz sa ani len nepokúšal skryť svoje obavy.
„Si lekár, takže by si niektoré veci mohol pochopiť,“ začal po chvíli vyrovnanejším hlasom. Predstavil si, že len niečo vysvetľuje svojim študentom. Prekvapivo to na chvíľu zabralo.
„Na jed, ktorý ti koluje v žilách, nie je protijed. Nemôžem pre teba urobiť vonkoncom nič, aby som ho zneutralizoval či ti akokoľvek pomohol od bolesti, ktorú musíš znášať. Všetky moje pokusy by ti len viac ublížili,“ vysvetľoval a Harryho srdce sa rozbúšilo ako splašené. Severus ho pevne chytil za ruku a nepúšťal ho.
„Ktokoľvek iný na mojom mieste by volil rýchlu smrť Avadou, ale odo mňa to nečakaj, Harry! Nemohol by som to urobiť,“ dodal priškrteným hlasom a zdalo sa, akoby sa Harry pomaly, ale isto, upokojoval. Severus pochopil. Harry si naozaj myslel, že ho chce zabiť. To pomyslenie ho zasiahlo viac, než by si priznal, no na sebaľútosť teraz nebol čas.
„V laboratóriu som našiel iný jed, ktorý pôsobí na podobnej báze ako ten, ktorým ťa Malfoy otrávil. Nemôžem zaručiť, že to bude fungovať, ale predpokladám, že keď by sa tieto dva jedy zmiešali, budú ich jednotlivé zložky medzi sebou súperiť, pretože sú si veľmi podobné. Napokon buď molekuly jedného vytesnia druhé a nahradia ich, alebo sa spoločne naviažu a takto spojené ich budem môcť neutralizovať protijedom na ten jed, ktorý ti podám. Je to... len moja teória, ale... jediná, ktorá ma napadá, Harry,“ priznal zronene a jeho tvár, hoci to mladší muž nemohol vidieť, bola skutočne na nerozoznanie. Odrážali sa v nej všetky jeho emócie a tentoraz sa nenamáhal s tým, aby ich skrýval za svojou maskou. Dnes nie...
Harry bol ticho, ako inak a okrem slabého, nepravidelného dychu, nič nesvedčilo o tom, že stále žije.
„Kiežby si mi mohol nejako odpovedať,“ povzdychol si Severus. „To, čo sa chystám urobiť... nebude to príjemné a ani len nechcem myslieť na to, čo by sa stalo, keby to nefungovalo, ale... Je to jediná možnosť. Nemohol by som ďalej žiť s vedomím, že som sa ťa vzdal bez boja. Lebo ja sa ťa nevzdám, počuješ? Napriek tomu, čo si povedal v ten večer... neodoženieš ma od seba tak ľahko,“ dokončil miernejšie a s tým otvoril pevne zazátkovanú fľaštičku naplnenú jedom. V ten istý okamih sa prudko zmenilo Harryho dýchanie. Dusil sa a podľa diagnostických kúzel, ktoré naňho Severus použil a nechal ich bežať, mu okrem pľúc zlyhávalo i srdce.
„Harry, nie!“ zvolal Severus zdesene. „Teraz to nevzdávaj! Nenechám ťa odísť, ale ty to nesmieš vzdať!“ opakoval stále dokola a bez ďalšieho váhania nalial mladému mužovi do krku jed, ktorý mu mal buď pomôcť, alebo ho mohol rovno zabiť.
Sotva mu pomohol kúzlom lektvar prehltnúť, začal s masážou srdca a dýchaním z úst do úst, samozrejme mudlovským spôsobom. Kúzla by v tomto prípade Harryho stav len zhoršili.
Ak správne počítal, musel nechať jed kolovať v tele najmenej desať minút, než mu mohol dať protijed. Inak by len zneutralizoval ten, ktorý použil a pôvodný jed z dýky by zostal nezmenený.
Desať minút... Tak dlho potreboval Harryho držať pri živote tým, že zaňho bude pumpovať srdce a hnať mu kyslík do pľúc. Bude to však stačiť? Tentoraz bol už Harry v bezvedomí a Severus mohol len dúfať, že nech sa v jeho tele teraz deje čokoľvek, nespôsobuje mu to príliš veľkú bolesť.
Päť minút... Už päť minút sa nad Harrym skláňal a striedavo stláčal jeho hruď a vdychoval mu kyslík do tela. Päť minút a bezvládne telo mladého muža stále nedokázalo samo pracovať.
Šesť minút a zo života jeho manžela vyprchával život každým vdýchnutím, každým umelo vyvolaným úderom srdca. Severus začínal byť zúfalý. Čas sa vliekol slimačím tempom a každá sekunda sa zdala byť večnosťou.
Zvyšné štyri minúty by inokedy považoval za úplne pominuteľné a nepripisoval by im žiaden zmysel, no dnes mali nepredstaviteľný význam. Dnes na nich závisel Harryho život. A dokonca i jeho, ak by napokon...
Komentáre
Prehľad komentárov
Takto to seknúť!! že sa nehanbíš zneužívať marketingový ťah tvorcov mexických telenoviel!
Napla si ma do krajnosti - tak šup, čo je ďalej???
NEEEEEE....
(Hatifnatif, 8. 4. 2010 17:12)tohle ukončení kapitoly mě zabije....ale je to krásná povídka
......
(oronis, 8. 4. 2010 16:27)doufám, že to dopadne dobře, je to čím dál tím víc napínavější, už se nemůžu dočkat další kapitoly, doufám, že tu bude brzy
Ah jaj!
(Grid, 8. 4. 2010 10:26)Dobrý Merlin! To je naozaj o dušu spasenú... Otráveného ešte otráviť, to môže napadnúť len Severusa. Ale dúfam, že to zaberie. Rýchlo ´dalšiu kapču, zlato.
No ale!!
(nadin, 8. 4. 2010 17:26)