Na druhý pohľad: 47. Kapitola
Kapitola č.47: Výčitky svedomia
Harry dýchal zhlboka, snažiac sa vstrebať šok z nepríjemného premiestňovania. Bolo to vždy také hrozné, alebo za to mohol jeho stav?
„Nikdy si nemal premiestňovanie rád,“ odpovedal Severus na jeho nevyslovenú otázku a opatrne položil Harryho na posteľ.
„Ďakujem,“ zamumlal, keď znavene uložil svoju hlavu na vankúš. Oči sa mu zatvárali únavou a podľa občasného šklbnutia v jeho svaloch a takmer nepostrehnuteľných bolestných grimás v tvári Sevrus súdil, že účinok lektvarov odznieva.
„Privediem Poppy a len čo to bude možné, dám ti niečo proti tej bolesti,“ sľúbil potichu, jemne ískajúc jeho strapaté vlasy.
„Nebuď preč dlho,“ zamumlal Harry už opäť napoly v bezvedomí.
„Nebudem,“ uistil ho starší muž a než odišiel, umiestnil na izbu niekoľko ochranných kúzel. Nemal čas starať sa o celý dom, ale ak by sa niekto pokúsil vojsť do izby, Severus by o tom okamžite vedel. Nepredpokladal, že by sa o to dakto pokúšal, najmä keď nik nevedel, že je Harry opäť v bezpečí, no istota je istota.
Aby nemusel strácať čas chôdzou od hraníc premiestňovania až do Bradavíc, premiestnil sa do svojho domu a odtiaľ krbom rovno na ošetrovňu v hrade. Vôbec ho neprekvapilo, že tu našiel nielen ošetrovateľku, ale i Hermionu.
„Našiel si ho? Je v poriadku?“ vrhla sa naňho a ustarane sledovala každú črtu jeho tváre.
„Už je v bezpečí a myslím, že bude v poriadku. Poppy, mohol by som ťa požiadať, aby si šla so mnou? Harry je v súčasnosti niečo ako mudla a nie je možné ho dopraviť sem, do Bradavíc,“ vysvetľoval zaujatej ošetrovateľke.
„Isteže! Máš predstavu o jeho stave, aby som vedela, čo všetko si so sebou vziať?“ spýtala sa profesionálne, avšak i na jej tvári sa zračili obavy.
„Myslím, že základná výbava postačí. Lektvary na následky po mučiacich kliatbach mám u seba a vezmem ich cestou,“ inštruoval ju a s tým sa ošetrovateľka ráznym krokom rozbehla k svojej pracovni pre veľkú liečiteľskú brašnu.
„Ako je na tom?“ spýtala sa Hermiona potichu.
„Lepšie než pred pár hodinami,“ uistil ju Severus. „Poppy ho dá do poriadku a so zvyškom už si nejako poradíme,“ povzdychol si.
„A Draco?“ spýtala sa nervózne a jeho pohľad, ktorým ju v tej chvíli prepaľoval, stvrdol.
„Je v kobke, v podzemí Grimmauldovho námestia 12 a čaká, kým sa oňho niekto kompetentný postará,“ zavrčal.
„V Siriusovom dome? Tam ho celý ten čas držal?“ hlesla vyjavene a Severus mlčky prikývol na súhlas.
„Ty si... on je...“
„Nie, nezabil som ho, ak narážaš na to. Ale ak nedostane to, čo si zaslúži, vlastnoručne sa o to postarám. Mohla by si kontaktovať Kingsleyho, aby na to dozrel? Neverím, že by to zvládol Ronald Weasley.“
„Hneď ho informujem, rovnako ako ostatných. Kde vás nájdeme?“ chcela vedieť a Severus na okamih zaváhal, či jej prezradiť, kde teraz Harry je a riskovať, že sa celá banda jeho obdivovateľov objaví na prahu jeho dverí.
„Chcel byť doma,“ povzdychol si napokon, neschopný jej brániť v tom, aby ho videla. Síce by ocenil ešte aspoň chvíľu, venovanú len im dvom, ale vedel, že by to od neho bolo sebecké a navyše, Hermiona by mohla byť nápomocná. Našťastie ona akoby chápala, že ešte nie je čas na veľké návštevy, pre istotu sa spýtala:
„Myslíš, že sa neskôr večer môžem zastaviť?“
„Som si istý, že Harry bude rád. Ak to bude nutné, priveď pokojne aj Lupina, ale okrem neho a Charlieho zatiaľ nikoho viac,“ požiadal a ona chápavo prikývla.
„Som pripravená,“ prerušila ich rozhovor ošetrovateľka v plnej zbroji.
„Výborne. Poznáš adresu môjho domu? Počkám tam na teba,“ odpovedal Severus a s tým si nabral za hrsť letaxu do dlane.
„Uvidíme sa večer, Severus! A keby ste niečo potrebovali, daj vedieť!“ zavolal za ním ešte Hermiona a hneď na to bol Severus preč. Za ním zmizla hneď i ošetrovateľka a Hermiona osamela.
"Moj ty Merlin!" zvolala madam Pomfreyová, keď zastala s rukou na prsiach, pri Harryho posteli a hľadela na bezmocné mužské telo. "Už som neverila tomu, že toho chlapca ešte niekedy uvidím," povzdychla si strápene.
"Už dávno nie je chlapec, Poppy," opravil ju Severus potichu.
"Oh, ty jeden! Vždy pre mňa bude chlapcom," nedala si to vyhovoriť a namiesto ďalších rečí sa pustila do vyšetrovania Harryho stavu. S každým ďalším kúzlom sa jej tvár mračila viac a viac, čo Severusovi na kľude práve nepridávalo.
"Čo sa deje?" spýtal sa ustarane, keď nič nevravela, len si ticho šomrala popod nos a krútila pritom hlavou. Trvalo jej dobrú hodinu, kým doňho naliala všetky možné lektvary, vrátane tých, ktoré Severus priniesol zo svojho domu. Rovnako použila kúzla, ktorým Severus nerozumel, no nebol si istý, či chcel vedieť, na čo vlastne slúžili. Mlčky ju sledoval, až kým neskončila.
"Nikdy nepochopím, ako niekto može urobiť niečo také," povzdychla si. "Po tom všetkom, čím si Harry prešiel v minulosti, ma nikdy neprestalo prekvapovať, koľko toho jeho telo dokázalo vydržať. Lenže telo nie je stroj, ktorý može odolávať do nekonečna," rozhorčovala sa.
"Čo tým myslíš?" spýtal sa Severus s neskrývanou obavou.
"Jeho mágia ho už nechráni, Severus," vysvetlila skleslo. "Väčšina mudlov by takéto mučenie vobec neprežila."
"Ale on žije a prebral sa. Bol v poriadku a teraz je len vyčerpaný tým všetkým..." snažil sa jej protirečiť Severus.
"Urobím preňho všetko, čo bude v mojich silách, ale nedokážem odhadnúť, nakoľko bude "úplne v poriadku". Niektoré jeho nervové zakončenia sú príliš poškodené mučením i pravdepodobne nejakými jedmi, ktoré sa z tela len veľmi pomaly vylučujú. Je dosť možné, že sa mu nikdy úplne nevráti cit do rúk či noh a celkovo bude jeho telo menej vnímavé podnetom."
"Nebude ochrnutý či niečo podobné, však nie?" uisťoval sa Severus priškrteným hlasom.
"Nie," uistila ho Poppy okamžite. "Žiadne ochrnutie mu nehrozí. Ale može to ovplyvniť jeho motoriku," upresnila.
"Do kotla! Vedel som, že to nie je dobrý nápad, ale nešlo to inak!" snažil sa brániť výčitkam vlastného svedomia, no márne.
"O čom to hovoríš, Severus?" nechápala školská ošetrovateľka a podozrievavo si ho premeriavala.
"Ten jed... mal som nájsť iné riešenie a nie doňho liať ďalší," povzdychol si a v jeho hlase sa miesila zlosť na seba sama a zúfalstvo s ľútosťou.
"Chceš mi povedať, že si to bol ty, kto ho otrávil?" spýtala sa Poppy zdesene.
"Neotrávil," ozval sa slabý hlas z postele a dva páry očí sa stočili Harryho smerom.
"Čo prosím?" ošetrovateľka, ako sa zdalo, nevedela, čo si o celej záležitosti myslieť.
"Severus ma neotrávil, ale zachránil mi život," zopakoval a hoci bol jeho hlas sotva hlasnejší než šepot, znel pevne a rozhodne.
"Mohol som ťa miesto toho zabiť," oponoval mu Severus zlomene.
"To síce áno, ale bol to jediný sposob a ty to vieš," uisťoval ho Harry a zdalo sa, akoby ani jeden z nich nevnímal prítomnú ošetrovateľku.
"Možno som ti tým sposobil nevratné poškodenie nervov," zopakoval to, čo sa pred chvíľou dozvedel od Poppy.
"Ak to má byť cena za to, že žijem..." pokrčil Harry ramenami, akoby na tom nezáležalo. V tej chvíli možno skutočne nezáležalo, no Severus bol iného názoru.
"Uvedomuješ si, že s takým poškodením už možno nikdy nebudeš schopný vykonávať prácu v laboratóriu? Ak stratíš cit v prstoch..." rozhorčoval sa ajeho zlosť bola stále väčšia.
"Viem, čo to znamená, Severus," zahriakol ho mierne. "A tiež viem, že madam Pomfreyová toto podozrenie nevyslovila s istotou," dodal a prosebne hladel na strnulú ošetrovateľku.
"Čo? Čože som?" spýtala sa zmätene.
"Vravela ste, že je pravdepodobné, že to poškodenie nebude možné celkom napraviť, ale nepadlo tu žiadne slovko: určite, či stopercentne. Tak sa prestaňte obaja správať, akoby pred vami ležal nejaký mrzák!" zavrčal podráždenejšie, než mal v úmysle. Akoby na dokaz svojich slov, tých, že nie je mrzák, pokúsil sa posadiť.
Severus bol v mihu pri ňom a ochotne mu podložil chrbát vankúšmi.
"Nesnaž sa ospravedlňovať to, čo som urobil. V danej chvíli sa to zdalo ako najlepšie možné riešenie, ale teraz..."
"Prestaň s tým konečne, Severus!" zastavil ho Harry naliehavo. "Žijem a to je hlavné. Ako povedala madam Pomfreyová, prežil som toho už veľa a hoci si na to nespomínam, hodlám sa tomu postaviť čelom tak, ako by som to urobil v minulosti. Dúfam, že s tvojou pomocou," zašepkal tak, aby ho počul len Severus. "Nechcem, aby si sa trápil zbytočnými výčitkami, pretože nie je nič, čo by si si mal vyčítať!" trval na svojom.
"Ten chlapec má pravdu, Severus," pridala sa k nemu konečne i ošetrovateľka, ktorá si v hlave nejakým sposobom dala dve a dve dohromady. "Uznávam, že použitie jedu bolo v tomto prípade krajne nezodpovedné," nedala sa zastrašiť Harryho káravým pohľadom. "Ale ak to pánu Potterovi zachránilo život, nie je podstatné, akou cestou si to dosiahol. A ak Harry tvrdí, že sa z toho dostane... Nuž, po vlastných skúsenostiach s ním som si istá, že má pravdu," pokrčila ramenami a spokojne sa usmiala. "Verím, že ma už nepotrebujete, takže sa vrátim do Bradavíc. Zvyšok zvládneš sám, Severus. Ale keby ste dačo potrebovali, viete kde ma hľadať," dodala ešte a s tým sa s nimi rozlúčila.
"Zdá sa, že som trestu unikol len o vlások," uškrnul sa Severus v snahe zamaskovať svoju chvíľkovú slabosť.
"Jediný, kto ťa trestá, si ty sám, Severus," povzdychol si Harry a jemne rukou prešiel po tvári staršieho muža.
"Nezmysel," zamumlal nevrlo. "Ako sa cítiš?"
"Nesnaž sa meniť tému, vieš, že dnes nie som vo forme, aby som sa s tebou hádal," pokarhal ho mierne.
"A preto využívam svoju prevahu," uškrnul sa starší muž okamžite a prekrížil ruky na prsiach, víťazoslávne hľadiac na svojho muža. Bola to však len pretvárka, za ktorou skrýval svoju zraniteľnosť. V posledných niekoľkých hodinách odhalil príliš mnoho.
"Hm... ako sa asi možem mať? Dosť mizerne, ale uisťujem ťa, že moje nervové zakončenia sú v poriadku. S istotou možem povedať, že si sa najmenej dva dni neholil," doberal si ho mladší muž v snahe rozptýliť napätie, ktoré medzi nimi panovalo, a uvoľniť atmosféru.
"Jeden a pol, aby som bol presnejší," ozvalo sa pobavene.
"No dobre... tak budem musieť trochu trénovať, ale počkaj o pár dní," zastrájal sa s úsmevom.
"Hm, mám sa prestať holiť nadobro?" nadhodil Severus skoro až hravo. Zdalo sa, a jeho samého to prekvapilo, že Harryho taktika zabrala.
"Len to nie! Vyzeral by si ako Šerif z Nothingamu," rozosmial sa Harry tej predstave a ešte viac, keď zachytil Severusov nechápavý pohľad. "prepáč, to ma len tak napadlo," ospravedlňoval sa, len čo popadol dych a znavene sa zosunul do mäkkých vankúšov.
"Zdá sa, že budeš musieť cvičiť trochu viac," doberal si ho manžel, odkazujúc sa na jeho náhlu únavu.
"Budete ma trénovať, profesor?" v Harryho očiach sa napriek všetkému, zračili žiarivé radostné iskričky.
"Zvyčajne nedávam súkromné lekcie, ale to záleží na okolnostiach a na tom, aká bude moja odmena za nadštandartné služby," uškrnul sa lišiacky a nechal napno prejaviť svoju zmijozelskú stránku osobnosti.
"Pre začiatok..." začal Harry váhavo a takmer až nesmelo sa naklonil k Severusovi. Ten ho nechával prevziať iniciaívu, aspoň v tomto prípade a až keď sa Harryho pery dotkli tých jeho, začal odpovedať rovnakým sposobom. Jemne a náruživo.
Komentáre
Prehľad komentárov
U dokončených povídek píšu většinou obsáhlejší komentář až na konci, ale tady u této kapitoly jsem prostě neodolala. Šerif z Nothingamu mě dostal. Tohle je skvělá hláška, vybuchla jsem smíchy, díky za ni...
:)))
(nadin, 10. 4. 2010 12:01)
"Len to nie! Vyzeral by si ako Šerif z Nothingamu,"
Kde na to chodíš???
Vybavila som si Alana v tej roli a poskladala som sa pod stôl!!
Kapitolka skvelá - zdá sa, že sa začína všetko na dobré obracať!
První komentář.
(Mája, 19. 10. 2011 11:04)