Na druhý pohľad: 48. Kapitola
Kapitola č.48: Obavy
Tichý šialený smiech sa mu ozýval v ošiach a hoci sa snažil prísť na to, odkiaľ prichádza, nedokázal to. Obklopovala ho temnota a vzduch okolo neho bol presýtený pachom potu, miešajúcim sa s jeho vlastnou krvou. Opakovane rýchlo žmurkal očami, no tma akoby bola stále nepreniknuteľnejšia a hustejšia. Bolela ho hlava i celé telo. mal pocit, akoby ho doslova spaľovali živé ohnivé jazyky a on nemohol urobiť nič, aby sa im ubránil.
"Zomrieš, Potter! A ja sa budem kochať pohľadom na tvoju rozkladajúcu sa mŕtvolu," ozýval sa nenávistný hlas, z ktorého ho mrazilo až v kostiach.
"Už dosť, prosím!" zvolal zúfalo a jeho hlas k nemu doliehal v ozvene akoby z veľkej diaľky.
Čiasi chladná ruka dopadla na jeho rameno, až sa od ľahu strhol. Očakával ranu a pripravil sa na ďalšiu bolesť, no namiesto toho ním ruka len mierne zatriasla a odkiaľsi sa ozval tichý, naliehavý hlas.
"Harry!" opakoval ktosi stále dookola a on sa snažil naň zamerať. Snažil sa vymaniť z tohto pekla a obrátiť sa k hlasu, ktorý ho volal tak naliehavo. Bol tichý, naliehavý a jemný zároveň a on vedel, že ten hlas je jeho záchrana. Možno keby sa mu podarilo ho dohnať, necítil by už žiadnu bolesť.
"Zobuď sa, Harry! Je to len sen! Si v bezpečí!" naliehal ten hlas a on tomu chcel veriť. Chcel sa zobudiť z tej strašnej nočnej mory, no bolesť, ktorá ochromila jeho telo, robila ten sen príliš skutočným, než aby ho dokázal zaplašiť.
Ruka na jeho ramene ním zatriasla silnejšie a k hlasu sa pridal ďalší, tentoraz patriaci nejakej žene.
"Má horúčku," povedala ustarane a ďalšia, tentoraz oveľa jmennejšia ruka, ho začala hladiť po rozpálenom čele. Útecha, ktorú pociťoval z toho jednoduchého a láskavého dotyku, bola protipólom bolesti, ktorá spaľovala jeho telo. "Máš tu lektvar?" spýtal sa ten zvonivý hlas.
"Mám, ale nemožeme mu ho dať skor, než o dve hodiny," zamumlal ten hlas, ktorý začul ako prvý.
"Musíme mu ju nejako zraziť. Zábaly?" navrhol ženský hlas a o chvíľu na to už Harry cítil, ako niekto prikladá niečo chladné na jeho telo. Nebol schopný sa brániť a hoci spočiatku to veľmi chladilo, po chvíľi si uvedomil, koľko úľavy vďaka tomu chladu pociťuje. Poddal sa tomu a nechal ženu a muža, aby sa oňo postarali. Vedel, že mu nechcú ublížiť. Oni nie... na rozdiel od toho druhého hlasu, ktorý sa ho stále snažil zmiasť a presvedčiť, že toto je jeho posledná hodinka.
Napokon sa ponoril do akejsi hmly, ktorá ho oddelila od všetkých hlasov, ktoré zneli v jeho hlave. Už nepočul tichý, hlboký mužský hlas, ani zvonivý ženský, ba už ani ten šialený smiech. Konečne spal a tentoraz pokojne. Aspoň na chvíľu.
Mäkké svetlo vychádzajúce z nočnej lampičky pri posteli stačilo k tomu, aby sa jeho dych opäť ustálil, keď konečne otvoril oči a rozhliadol sa okolo seba. V kresle vedľa jeho postele sedel Severus a spal. Jeho tvár, posiata hlbokými vráskami, bola uvoľnenejšia, než akú si ju kedy Harry pamätal. Nestačil sa diviť, akú zmenu s človekom dokáže urobiť spánok.
Severus akoby podvedome tušil, že sa naňho upiera pár smaragdových očí, ako na povel otvoril tie svoje.
"Ahoj," pozdravil ho Harry a pokúsil sa o povzbudivý úsmev.
"Ahoj," odpovedal Severus a posunul sa bližšie, aby naňho lepšie videl v slabom svetle lampy. "Ako sa cítiš?"
"Akoby ma prešiel parný valec," pripustil nevoľky Harry, no vedel, že Severusovi i tak nemá cenu klamať. "Mohol by si..." než stihol svojim zachrípnutým hlasom požiadať o trochu vody, Severusova ruka už sa k nemu blížila s pohárom krištáľovo čistej tekutiny.
"Ďakujem. Ako dlho som spal?" spýtal sa, keď hltavo vypil obsah pohára a znovu sa bezmocne zviezol na vankúš.
"Len chvíľu. Po väčšinu času si blúznil v horúčke, či sa zmietal v nočnej more. Tomu by som nehovoril spánok," odvetil Severus a opäť sa zamračil. Harry si povzdychol a snažil sa spomenúť si na útržky zo svojej nočnej mory.
"Vysmieval sa mi a užíval si to," priznal potichu.
"Draco?" uistoval sa Severus. Mladší muž prikývol, neochotný pozrieť naňho. Cítil, ako sa posteľ vedľa neho prehla, keď si Severus sadol vedľa neho a začal mu zo spoteného čela odhŕňať vlasy.
"Už ti neublíži. Neujde trestu za to, čo ti urobil," uisťoval ho.
"Keď už som si myslel, že ma naozaj dostal, začul som ťa volať moje meno a... je to nezmysel, ale zdalo sa mi, akoby tam bola i Hermiona."
"Ako vravím, mal si horúčku. Snažil som sa ťa zobudiť z toho sna a máš pravdu, bola tu i Hermiona. Pomáhala mi ju zraziť," vysvetľoval Severus trpezlivo.
"Takže tu naozaj bola? Hm, muselo sa mi to premietnuť do toho sna," skonštatoval Harry.
"Zjavne."
"A Hermiona? Vrátila sa do školy?"
"Spí na gauči v obývačke. Tiež by si sa mal pokúsiť ešte zaspať," poradil mu a starostlivo upravil Harryho prikrývku.
"Aj ty by si si mal oddýchnuť," neodpustil si káravo mladík.
"O mňa sa neboj. To ty potrebuješ nabrat nové sily. Tak už spi!" prikázal neústupne a Harry sa napokon predsa len zahniezdil na posteli, aby mu vyhovel a aspoň sa pokúsil o spánok. Ktovie prečo, no samotná Severusova prítomnosť posobila veľmi upokojujúco. Cítil sa v bezpečí, ako už dávno nie. Dokonca ani v dobe, keď nevedel, kto je, či žil svoj život ako Jerremy Martin, nemal nikdy taký pocit istoty ako teraz, tu a s týmto mužom. Možno to bol jeden z dovodov, prečo sa doňho ako Harry zaĺúbil a o nič menej podstatné to preňho nebolo ani teraz. S myšlienkami na Severusa, prekvapivo, znova zaspal.
Zobudil ho zvuk otváraného okna. Nejasne si uvedomoval, že je vo svojej, slnkom zaliatej spálni, konrétne v posteli. V žiari slnečných lúčov sa rysovala drobná ženská postava, v ktorej po chvíli spoznal Hermionu.
"Ahoj," pozdravil zvesela, teda aspň sa o ten veselý tón pokúšal.
"Harry!" zvolala prekvapene a jej hlas bol naplnený nefalšovanou radosťou a nadšením. "Prepáč, nechcela som ťa zobudiť. ja len, že je vonku tak krásne a čerstvý vzduch by ti len prospel," ospravedlňovala sa náhlivo.
"To nič, aj tak by som o chvíľu vstal sám," uisťoval ju.
"Fajn, ale pred Severusom to spomínať nemusíme. Asi by mi odtrhol hlavu za to, že som ťa zobudila," usmiala sa uvoľnene.
"Neboj, to by neurobil. Má ťa rád," uistil ju a keďže nebol až taký idiot, aby si myslel, že už dokáže vstať a normálne fungovať, aspoň sa posadil.
"Nie tak ako teba, ale myslím, že áno," prikývla. "Ako sa cítiš? V noci si mal veľmi vysokú horúčku."
"Áno, Severus už mi vravel. Je mi o dosť lepšie, ďakujem. A čo ty? Počul som, že si sa za dobu mojej neprítomnosti stihla zasnúbiť," zmenil razom tému, aby ju náhodou nenapadlo doňho pchať ďalšie lektvary, či ho obskakovať ako malé dieťa.
"No, áno. Stalo sa to než sme zistili, že si zmizol," pripustila opatrne.
"To je úžasné! Blahoželám!" zvolal úprimne a ani nevedel ako, ocitol sa v pevnom objatí svojej kamarátky.
"Oh, Harry! Tak veľmi sme sa o teba báli! Severus bol úplne zničený. Teraz azda ešte viac než pred rokmi, keď si zmizol," vzlykla, neschopná dlhšie premáhať svoje emócie.
"Je mi ľúto, že ste sa kvoli mne trápili," zamumlal potichu.
"Nie je to tvoja chyba. To, čo ti Draco urobil bolo príšerné a nik z nás nemože ani len tušiť, aké to pre teba muselo byť. Nie, aby si si dačo vyčítal!" pokarhala ho vážnym hlasom.
"O tých výčitkách by si to mala povedať Severusovi," povzdychol si pri spomienke na včerajší večer.
"Obávam sa, že to je beznádejné. Je tvrdohlavejší než ty a to už je naozaj čo povedať," uškrnula sa, no razom zvážnela. "Povedal mi, čo musel urobiť, aby ťa zachránil," prezradila potichu. "Ako ho poznám, nikdy si to neprestane vyčítať a jediné, čo mu može pomocť, si ty sám. Keď sa úplne vyliečiš, uvidíš, že sa tým prestane tak veľmi zožierať."
"Viem," pripustil Harry. "Aj keď ho poznám len málo, v tejto veci viem, že máš pravdu. Severus je pre mňa na jednu stranu veľkou záhadou a niekedy naopak mám pocit, akoby som ho poznal lepšie, než sám seba," pripustil a znelo to skor, akoby to vravel sám sebe, než jej.
"Vždy si bol dosť vnímavý, pokiaľ šlo o ľudí v tvojej blízkosti a aj keď ste so Severusom sprvu nevychádzali najlepšie, časom sa to poddalo. Keď ste si dali obaja tú námahu spoznať sa, veľmi rýchlo ste prišli na to, čo vás spája a že jeden druhého dokážete pochopiť lepšie, než by sa predpokladalo," vysvetľovala.
"Ehm... no... možno máš pravdu. Keď už je reč o Severusovi, kde je?" spýtal sa zvedavo a hoci by to nepripustil, mrzelo ho, že ho nenašiel sedieť pri posteli tak, ako v noci. Ale bolo by to od neho veľmi sebecké, keby trval na tom, že mu msuí byť neustále na blízku. Sľúbil síce, že tu bude, ale určite to nemohol myslieť vážne.
"Neboj sa, hneď ho tu budeš mať späť," žmurkla naňho, akoby vedela, nad čím práve uvažuje. "Musel ísť na ministerstvo kvoli Dracovi a cestou odtiaľto si mumlal čosi o holení, ale neviem, čo tým myslel," pokrčila ramenami a nechápavo hľadela na Harryho, ktorý razom vyprskol od smiechu.
"No, zdá sa, že je ti ozaj trochu lepšie," usmiala sa spokojne, nevyzvedajúc, čo mu je smiešne. "Nie si hladný? Severus do teba nalial nejaké svoje vyživovacie lektvary, ale tie nezahrejú prázdny žalúdok tak dobre, ako domáca polievka," nadhodila a ako na odpoveď sa ozval Harryho žalúdok.
"To beriem ako áno. Hneď ti nejakú pripravím. Myslíš, že by za tebou mohol na chvíľu prísť Remus?" spýtala sa neisto.
"Remus Lupin? On je tu?" spýtal sa Harry prekvapene.
"Dúfam, že to nevadí. Je s Charliem vedľa v obývačke. Nechceli sme ťa tu tak prepadnúť, ale Severus tvrdil, že nesmiem z hradu ani na krok a keď ťa potom našiel, všetci sme si chceli byť istí, že si v poriadku. Vlastne nebyť Remusa, ani by sme nevedeli, že si zmizol," spomenula si skľúčene. "Hneváš sa?"
"Kvoli čomu? Že sa moji priatelia zaujímajú o to, ako sa cítim?" zamračil sa, nechápajúc jej otázku.
"Že sme sem tak vpadli, prakticky bez pozvania," vysvetlila pohotovo.
"Isteže nie. Som rád, že nemusím byť sám. Pošleš ho sem, kým pripravíš tu polievku?" požiadal ju a s tým šťastná Hermiona zmizla za dverami jeho spálne.
Len čo sa dvere zavreli, zvalil sa Harry späť na posteľ. Povedať, že mu t nevadí, bola jedna vec, no sám tomu i veriť, to bolo trochu ťažšie. Vedel, že by si nemal robiť starosti, veď to všetko sú, aspoň podľa ich vlastných slov, jeho dávni priatelia. Napriek tomu sa necítil príliš istý, keď sa mal stretnúť s neznámym mužom, ktorým preňho Remus Lupin bol.
So Severusom to bolo iné. I za tak krátku dobu, čo ho poznal, samozrejme s ohľadom na tých dvanásť rokov odlúčenia, si mohol byť istý, a vskutku i bol, že z jeho strany mu hrozí len jedno jediné nebezpečenstvo. Že by ho stratil. Nevedel prečo, no tá predstava ho z nejakého neznámeho dovodu doslova desila. Byť v jeho blízkosti bolo, akoby našiel svoje stratené ja. Samozrejme, to skutočné už nenájde, pokiaľ sa mu nevrátia spomienky a to je skutočne nepravdepodobné. Ale Severusova prítomnosť mu dávala to, čo mu tých dvanásť rokov chýbalo. Stále sa ešte cítil neistý pokiaľ išlo o to, že v ňom Severus vidí Harryho Pottera, ale snažil sa to prekonať. Dokonca, po zážitkoch z posledných dní¨, bol ochotný sa s tým zmieriť, keby to znamenalo, že s ním Severus zostane. Toľko, pokiaľ šlo o jeho manžela.
S Hermionou to bolo tiež v poriadku. Strávila s ním pred tým únosom viac času, než Severus sám, a jej úprimná radosť a nadšenie boli veľmi nákazlivé. Vedel, že by jej nedokázal odmietnuť nič, čo by jej na očiach videl, hlavne ak by ho za to obdarila tým svojim úsmevom... Správala sa k nemu tak milo a priateľsky, že odmietal pripustiť akúkoľvek faloš z jej strany. Nie, Hermiona bola priateľka, v tom mal tiež jasno.
Ale keď prišlo na rad meno ďalšieho muža, Remusa Lupina, dlane sa mu potili, srdce sa rozbúšilo ako splašené a on nevedel, kam pred tým zvieravým pocitom úzkosti ujsť. Samozrejme, Severus ani Hermiona by ho nenechali samého, keby mali čo i len podozrenie, že by mu mohol ublížiť, ale i tak... Bezmocný, ležiaci v posteli, cítil sa podivne zraniteľný pred každým, koho nepoznal. Dokonca i pred najlepším priateľom svojho otca. Alebo žeby to bol ten pravý dovod jeho obáv? Hermiona o Remusovi vždy hovorila veľmi pekne a s úctou. Podľa nej sa oňho Remus staral skoro ako o vlastného syna. Bál sa snáď teraz, ako bude Remus reagovať na to, že si na nič nespomína, nepozná ho a dokonca už ani nie je kúzelník? Skutočný dovod svojich obáv nie a nie nájsť, hoci nepochybne sa na tom podpísal i jeho súčasný stav a stále ešte čerstvé zážitky z posledných dní.
Z jeho úvah ho vytrhlo tiché klopanie na dvere. V mihu nasadil nacvičený úsmev a vyzval hosťa, aby vstúpil.
Komentáre
Prehľad komentárov
takže Harry alias Jeremy chce zostať so Severusom, ved kto by aj nie xD verím, že stretnutie s Remusom dopadne dobre a hlavne, že sa Severus rýchlo vráti :-)
...
(Eressie, 11. 4. 2010 13:45)