V službách jeho lordstva - 14. kapitola
14. kapitola
Nečakané pozvanie
Zatiaľ, čo sa Harry zvŕtal v kuchyni, Draco sa starostlivo pripravoval na vlastný plán, ktorý podlo ukul v dnešné skoré ráno. No, nebolo to nič hrozné, nie? Len chcel konečne vedieť, čo sa deje. Potreboval to vedieť. A nie len preto, aby si okorenil nudné chvíle strávené v tomto dome nejakým vzrušením. Nechcel si ani rozhnevať Pottera, keďže spolu v poslednej dobe celkom dobre vychádzali – vzhľadom k tomu, ak si spomenul na ich predchádzajúce škriepky a... áno, i zášť, ktorú k sebe cítili. Harry nevedel o tom, že sova, ktorá včera doručila balíček z Apatieky priletela v ten deň ešte raz s menším balíčkom. Skrývala sa v ňom fľaštička Odvaru Veritasera, ktoré si po nej objednal z obchodu. Účet samozrejme zaplatil on. Z tej trochy peňazí, ktoré mu cinkali vo vreckách nohavíc v deň, keď ho brali do väzby. Draco netrpezlivo čakal, kým nastane večer a on sa konečne dozvie všetko, čo ho zaujíma.
Obedovali v tichosti. Harry za nimi umyl riad, a keď sa Draco ponúkol, že ho odloží, nenamietal. Draco si znepokojene uvedomoval, že Harry je akýsi mlčanlivý a nepáčilo sa mu to. Niečo ho očividne trápilo, a keď si spomenul na svoj plán, odhaliť všetky jeho tajomstvá jediným možným spôsobom, zahanbil sa, ale vzápätí si vynadal do bláznov.
„Od kedy som taký útlocitný? Hrom do kotla!“ hromžil v duchu a napriek tomu, že kdesi vnútri sa slabunkým hláskom ozýval hlas jeho zabudnutého svedomia, nemienil sa vzdať odhalenia jeho tajomstiev.
„Ja... Musím ísť čosi vybaviť do mesta,“ ozvalo sa odo dverí, spoza jeho chrbta a Draco sa prekvapene otočil.
„Isteže, len choď,“ povedal, nedbalo pokrčiac plecami.
„Nepotrebuješ niečo?“ opýtal sa ho Harry starostlivo a vtedy si Draco spomenul na ten zoznam krov, okrasných stromčekov a kvetov, ktoré potreboval do záhrady a siahol si poň do zadného vrecka.
„Hej, toto tu,“ povedal a podal mu úhľadne popísaný kus pergamenu.
Harry ho preletel pohľadom, ako to spravil aj vtedy, keď mu podal zoznam prísad do elixírov, ale nekomentoval to. „Ešte niečo?“ opýtal sa, keď si skladal papier do vrecka nohavíc, ale Draco pokrútil hlavou. „Nechceš napísať rodičom?“
Harryho nečakaná otázka vyvolala v Dracovej tvári nesmierny údiv. Vypleštil naňho sivé oči a div neotvoril ústa v nemom úžase, ale ovládol sa a otočil sa mu chrbtom, len aby nedal najavo, ako to s ním zamávalo. „Nevieš ako? Veď nemáš ani hlúpu sovu, po ktorej by som ho mohol poslať,“ zahundral. „A keby mi chceli napísať oni... Pochybujem, že by tu boli ochotný pustiť čo i len domáceho škriatka.“
„Ako myslíš,“ povedal Harry a otočil sa skôr, ako mohol Draco v jeho tvári zbadať, že sa ho tie príkre slová dotkli.
Draco počul, ako v kozube vo vedľajšej miestnosti vzbĺkli plamene. Harry bol preč a on znova osamel. Voľný čas využil na to, aby ponalieval hotový elixír do sklenených flakónikov, tie umiestnil do dreveného držiaka a odniesol ich do Potterovej izby na stôl. Keďže dvere jeho tajnej skrýše v stene sa objavili len vplyvom prútika, nemohol ich odložiť na patričné miesto. Porozhliadol sa po izbe a zmraštil tvár. Vyzeralo to tu ako v kobke. Rolety boli na oknách stiahnuté skoro až po ich dolný okraj. Do šera izby prenikal len úzky pás denného svetla. Draco rozhrnul záclonu na jeho okne, a keď potiahol za šnúrku, rolety sa stočili na svojej úchytke a do izby konečne prenikla plná dávka slnečného jasu.
Rozhliadol sa okolo seba. Prebehol zrakom po policiach i skrinkách, po písacom stole, na ktorom stála lampa. Ani smietka špiny. To mu musel nechať. Čakal, že sa to tu bude váľať chuchvalcami prachu. Prešiel k jeho nočnému stolíku, lebo ho zaujala objemnosť knihy, ktorá na ňom ležala. Vzal ju do ruky.
„Runová abeceda – ich tajomstvo a význam,“ prečítal si nápis na prednej strane obalu jej zelenej, koženej väzby a sadol si na posteľ, otvoriac knihu na prvej strane. Začítal sa do nej bez toho, aby mu čo i len prekážalo, že sa vystrel na Potterovej posteli. Dokonca si ešte pod hlavu lepšie podložil vankúš. Nedal sa rušiť celkom ničím, až kým sa mu nezačalo driemať. Viečka mu samé oťažievali, čo sa mu stávalo, ak čítal pridlho. A tak sa stalo, že Draco zaspal v Harryho posteli bez toho, že by to vôbec plánoval, alebo chcel.
***
Harry podal predavačovi v Záhradníctve zoznam všetkého, čo potreboval a chvíľu čakal, kým to vysoký, vycivený muž s plešatou hlavou zhromaždil.
„Budete platiť v hotovosti?“ opýtala sa príjemným hlasom ružolíca dievčina s vlasmi orieškovohnedej farby, keď postupne všetko blokovala.
„Isteže,“ pritakal. „Chcem sa opýtať, funguje u vás donáškový systém?“ Harryho oblial pot pri pomyslení, že by sa s tým všetkým mal terigať po Šikmej uličke a vybavovať ostatné záležitosti. Keby bol vedel, že toho bude až toľko, nechal by si to na koniec.
„Samozrejme, pane,“ odvetila dievčina pohotovo. „Len mi povedzte miesto doručenia a do desiatich minút to zariadime.“
„Výborne,“ vydýchol si úľavou a len čo mu dievča vystavilo účet, ochotne zaplatil a priplatil si pár knutov aj za donášku.
Navštívil Ministerstvo mágie, lebo mal na dnes o pol štvrtej dohodnutú schôdzku s ministrom, aby s ním prebral pár vecí, no tentoraz sa netýkali Draca Malfoya. Už sa Kingsleyho nesnažil presvedčiť, aby zmenil svoje rozhodnutie. Zaujímalo ho iné.
Potom sa hodnú chvíľu len tak bezcieľne potuloval Šikmou uličkou a premýšľal nad vhodným darom, ktorý potreboval obstarať ešte dnes. Lenže nič mu neprišlo na um. Preto sa rozhodol, že zájde najprv vybaviť jednu neodkladnú návštevu a zvyšok vybavovačiek si nechá na neskôr. Aj tak sa tam neplánoval zdržať viac ako pätnásť minút, ak ho vôbec pustia dnu, alebo nevyhodia skôr.
Harry sa premiestnil pred sídlo Malfoy Manor a nervózne si hrýzol spodnú peru. Napokon predsa len vykročil štrkovitou cestou k domu a svoje obavy zakryl chladným, povzneseným správaním sa. Mal to od koho odkukať.
Keď zaklopal na mohutné dubové dvere ozdobené kovovými pántmi, tie sa otvorili a privítal ho domáci škriatok so zásterou okolo pása.
„Dobrý deň,“ pozdravil ho Harry. „Sú Malfoyovci doma?“ opýtal sa a škriatok prikývol.
„Áno, pane.“
„Oznámte im, že by s nimi potreboval hovoriť pán Potter,“ povedal Harry. Škriatok sa uklonil a bežal to oznámiť pánom domu.
Harry sa ani nestačil rozhliadnuť a poobzerať si priestrannú halu, keď k nemu doľahli náhlivé kroky.
„Deje sa niečo? Stalo sa niečo môjmu synovi?“ opýtal sa Lucius, chrliac naňho otázku jednu po druhej. Narcissa sa ponáhľala vedno s ním, upierajúc na Harryho vystrašené oči.
„Nie... ja...“ Harry si odkašľal. Nevedel, že by jeho návšteva mohla vyvolať takýto rozruch. „Nie, Draco je celkom v poriadku,“ vysvetlil a díval sa, ako napätie z tvárí rodičov mladého muža, ktorý bol nútený uňho bývať razom opadlo a vystriedala ho ostražitosť.
„Takže, čo tu potom robíte pán Potter?“ Bola to Narcissa, ktorá k nemu pristúpila o krok bližšie a zvedavo si ho premeriavala pohľadom azúrovo modrých očí.
„Prišiel som vám odovzdať pozvanie od vášho syna na zajtrajšiu súkromnú oslavu. Viete, že má narodeniny a vyslovil želanie, že by ten deň rád strávil s vami,“ povedal Harry a veľmi dúfal, že neodhalia jeho klamstvo. Veď nerobil nič zlé, len chcel dopriať Dracovi trochu radosti v deň jeho narodenín.
„Samozrejme, že vieme, kedy má náš syn narodeniny, ale vzhľadom k tomu, že je... v nútenej väzbe,“ odmlčal sa Lucius, nespúšťajúc z neho tvrdý pohľad, „predpokladal som, že nebudú možné ani len návštevy.“
„Preto sme mu ani nepísali,“ dodala Narcissa.
Harry prikývol. „Chápem, ale uisťujem vás, že ja nie som... väzniteľ v pravom zmysle slova. Nevedel som o tom súdnom rozhodnutí až do chvíle, keď Draca deportovali pred prah môjho domu.“
Malfoyovci sa naňho len zvedavo dívali. Narcissa spýtavo, Lucius trochu povýšenecky a s očakávaním.
„Už dlhšie nemám ani sovu, po ktorej by vám mohol syn poslať list,“ dodal po chvíli ticha, keď sa nepríjemne predlžovalo. „Prídete teda? Mám mu povedať, že ste jeho pozvanie prijali?“
Narcissa pozrela na manžela a znova obrátila pohľad k Harrymu. „Takže sme pozvaní k vám domov? A jedná sa o súkromnú oslavu?“ uisťovala sa. Harryho prítomnosť sa tým automaticky vylučovala.
Tmavovlasý mladý muž, s nevšedne zelenými očami, stojaci odhodlane v ich vstupnej hale prikývol, uvedomujúc si, že je stále pod Luciusovým drobnohľadom. Ten si ho premeriaval svojím mrazivým pohľadom a snažil sa zistiť, o aký trik z jeho strany ide, až kým doňho jeho manželka neštuchla lakťom a on sa zamračil, spražiac ju nesúhlasným pohľadom. „O ktorej tam máme byť?“ opýtal sa konečne a Harrymu sa uľavilo.
„O tretej poobede, ak vám to vyhovuje,“ hlesol a usmial sa.
„Máme niečo priniesť, alebo...?“ spytovala sa Narcissa, výraz jej tváre zmäkol. Vyzerala, akoby ju týmto gestom dojal. Prišiel sem, do ich domu, len aby ich osobne pozdravil od ich syna a odovzdal im jeho pozvanie. Hoci netušili, že použil malú lesť, aby nezištne potešil ich syna.
„Určite očakáva nejaký daru, ale dúfam, že to s čiernou mágiou nebude mať čo robiť,“ povedal a hoci to myslel ako žart, Luciusovo obočie vyletelo nahor a následne si odfrkol.
„Samozrejme, pán Potter. O to sa neobávajte,“ povedala rázne Narcissa a Harry si uvedomil, že je to prvý raz, čo sa k nemu správa viac ako vľúdne, dokonca sa jej na perách zjavil nepatrný úsmev.
„Asi vás to prekvapí, ale dovolil som si predpokladať, že pozvanie prijmete. Už som zariadil, aby sa zajtra v danú hodinu otvorila letaxová sieť medzi našimi sídlami. Stačí, ak sa teda premiestnite o tretej hodine priamo do môjho domu v Godrickovej úžľabine. Tu je moja adresa,“ povedal Harry prekvapenému páru a vytiahol z vrecka habitu zložený lístok, ktorý si tam pripravil krátko poobede.
Keď sa s nimi rozlúčil, znova sa vrátil do Šikmej uličky. Pobral sa rovno do jednej z najprestížnejších reštaurácií a objednal na zajtra občerstvenie o troch chodoch, aperitív a samozrejme, špeciálne upravené tortu v tvare draka. Navštívil i svoj dom na Grimmauldovom námestí a poprosil Kreatchera, aby zajtra skoro ráno upratal jeho dom v Godrickovej úžľabine. A až potom sa konečne unavený vrátil domov.
Komentáre
Prehľad komentárov
hovorila som..Harry vie kedy má Draco narodeniny...bolo to od neho láskavé a veľmi pekné keď zašiel za Malfoyovimi :)
:-D
(Tria, 8. 3. 2010 22:05)
A Draco si myslel, ze si nik nespomenie na jeho narodeniny...a nie este to, ze dostane darceky oslavu aj rodicov :-D
Proste to bude PREKVAPKO :-D
...
ojjoojoooj...ktoze to spi v Harryho postielke?
:))
(nadin, 8. 3. 2010 7:56)
Harry to berie hopom, len či to Dráčik ocení. Som zvedavá, komu sa to veritaserum nakoniec pošťastí vypiť...
Ďakujem za kapitolu :)
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 4:24)