Choď na obsah Choď na menu
 


V službách jeho lordstva - 15. kapitola

9. 3. 2010

15. kapitola

 

Za náprstok pravdy

 

Draco sa pretočil v posteli. Niečo ho ostro tlačilo do boka, ale ignoroval ten pocit, hoc nebol práve príjemný. Rukou objal vankúš a vdýchol jeho jemnú vôňu, ktorá mu pripomínala... Čo mu pripomínala? Sviežu vôňu citrusov, cédrového dreva a... pižma, pomyslel si, analyzujúc ospalým mozgom tú príjemnú zmes. Čo mu tak voňalo? Čo mu to len... Potter. V polospánku sa uškrnul. Isteže to bol Potter. Len on takto voňal... Ale prečo ho cíti na svojom vankúši?

Draco lenivo a skusmo pootvoril najprv jedno oko a vzápätí roztvoril i druhé. Posadil sa na posteli tak prudko, že zavŕzgala. Kniha, ktorá ho tlačila svojim ostrým rohom do boku spadla roztvorená na zem. Za oknom bola už tma.

„Do frasa!“ zaklial, keď si uvedomil, že nie je vo svojej, ale v Potterovej spálni, že to pred chvíľkou objímal tak kŕčovito jeho vankúš, nie ten svoj.

Draco priam vyskočil z jeho postele, napravil si pokrčenú košeľu a prehrabol prstami rozstrapatené, plavé vlasy. Keď vykročil z dverí, tváril sa, akoby sa nebolo nič stalo. Akoby nezadriemal v Potterovej posteli, akoby - skoro až zúfalo - nezvieral v náručí jeho vankúš.

„Potter?“ zavolal naňho, keď schádzal dole schodmi na prízemie, ale jeho otázka ostala bez odozvy. To mu však nezabránilo nazrieť do kuchyne, do knižnice, či do jeho pracovne. Potter sa očividne ešte nevrátil. Draco pozrel na hodiny v jeho pracovni, stojace na kozubovej rímse. Narúšali ticho panujúce v miestnosti svojím jemným, dôstojných tikaním, odratúvajúc minútu po minúte. Bolo pol desiatej večer. Draco si strčil ruky do vreciek a uvažoval, čo robiť. Dokonca mu napadlo, že dnes svoj plán zrejme neuskutoční, ale...

„Nie, rozhodne odmietam čakať dlhšie ako je nutné,“ zašomral si popod nos. Vykročil k svojej pracovni - čo bolo dosť zvláštne, lebo predsa tá miestnosť patrila k Potterovmu domu a teda jemu, ale páčilo sa mu, že tu mal svoj kútik - a zo šuplíka pod stolom vytiahol flakónik odveru Veritasera. Chvíľu ho obracal v rukách a uvažoval, či si to predsa len nenechá na inokedy, ale napokon sa definitívne rozhodol. Odšuchtal sa do kuchyne a z kuchynskej skrinky vybral sklenený džbán. Nalial doň tekvicový džús - vedel, že ten Potter určite neodmietne, keď ho ponúkne, pretože bol jeho obľúbený - a vzal so sebou do knižnice dnešné vydanie novín a pohár. Len pre seba. Aby to nebolo nápadné... Džús si nalial do plného pohára a až potom pridal pár kvapier odvaru Pravdy do zvyšku tekutého obsahu v džbáne. Zamiešal ho a načiahol sa po dnešné noviny, ktoré ráno len zbežne prelistoval pri raňajkách. Teraz mu ostávalo jediné. Len čakať a dúfať, že sa Potter čoskoro ukáže a jeho plán vyjde. Ak nie, mal ešte dosť odvaru na ďalší pokus.

S každou ďalšou minútou bol Draco čoraz nervóznejší. Chvíľu sedel na pohovke, chvíľu premeriaval izbu krátkymi, ráznymi krokmi. Keď sa Harry konečne ukázal, jeho správanie sa akoby mávnutím čarovného prútika vrátilo do normálu. Znova sedel na gauči, jeho tvár bola pokojná ako hladina jazera. Bez akéhokoľvek náznaku napätia, či nervozity. Nič, len chladný, strojený pokoj.

„Kde si bol tak dlho?“ opýtal sa Draco a dal si záležať, aby jeho hlas znel pokojne a povznesene. Bola to napokon len otázka. V podstate mu mohlo byť jedno, kde sa Potter flákal, ale uvedomil si, že ho to naozaj zaujíma.
„Mal som... musel som vybaviť pár vecí,“ povedal Harry, očividne zaskočený Dracovou otázkou, ale dokonale sa vyhol priamej odpovedi.

Draco konečne vykukol spoza novín a premeral si ho skúmavým pohľadom. Zatiaľ čo jeho pohľad Harrymu mylne napovedal: „Je mi vlastne jedno, kde si trčal,“ Dracovi prebehlo mysľou: „Veď to čochvíľa zistím, nemaj obavy.“

Namiesto toho sa načiahol po svoj pohár džúsu a opýtal sa ledabolo Harryho. "Dáš si aj ty?"

Harry zaváhal. Bola to preňho nanajvýš čudná situácia. Naozaj mu Draco práve nepriamo navrhol, aby si tu s ním len tak posedel a popíjal s ním džús ako jeho starý, dobrý priateľ? Chcel už odmietnuť, ale Draco sa k nemu otočil tvárou. Harryho oči sa upreli na jeho pekne krojené ústa, keď si špičkou jazyka oblízol vrchnú peru.

„Mimochodom, v izbe na stole máš elixíry. Keďže nemôžem otvoriť tie dvere v stene bez prútika, nechal som ich tam,“ povedal a zopakoval predchádzajúcu otázku. „Tak dáš si?“

Harry prikývol, vytiahol svoj prútik a zvolal: „Accio pohár.“ Len čo sa k nemu pohár plavne doniesol vzduchom, nalial si trochu džúsu a napil sa.

Draco ani nedýchal. Čakal, držiac svoj pohár v jednej ruke, noviny prehnuté na polovicu v druhej. Počul, ako si Harry unavene povzdychol, zaklonil hlavu a oprel sa v kresle. A Draco stále čakal, s pohľadom upretým síce do novín, ale nečítajúc. Harry sa znova napil a prázdny pohár položil späť na stôl.

„Tak kde si bol tak dlho?“ opýtal sa Draco skusmo, len aby zistil, či odvar zaúčinkoval.

„V Šikmej uličke,“ povedal Harry a bol rád, že sedí, lebo sa cítil odrazu akosi malátne. Únava ho celkom zmohla. „Nevieš si predstaviť, aký bol vysoký účet za tie sadenice,“ zašomral, stále sa opierajúc, so zavretými očami.

Draco sa spokojne uškrnul, odložil noviny bokom a prekrížil si ruky na hrudi. „Viem si to predstaviť, to sa neboj. Ale potreboval som to. Napokon, upravujem tvoju záhradu. Iste chceš, aby vyzerala... pekne,“ riekol po krátkej odmlke, hľadajúc vhodné slovo.

„Jasné, že chcem,“ odvetil Harry. Stále sa cítil tak omámene, ale nie nepríjemne. Pripadal si ľahký ako pierko. Akoby ho nič netrápilo. Žiadne problémy... nič... ani len Draco.

„Takže si bol v Záhradníctve,“ podotkol Draco a Harry prikývol. „A potom? Iste si tam nebol celý deň.“

„Nie, nebol. Bol som na Ministerstve, v reštaurácii i na Manore,“ prezradil mu.

"Na Manore?" ozval sa Draco priškrteným hlasom. "Myslíš na panstve Malfoy Manor."

„Presne tam som bol.“

„Lenže... Stalo sa niečo rodičom?“ vyhŕkol, ale Harry pokrútil hlavou.

„Nie, nič sa nestalo.“

„Tak na čo si tam liezol?“ vykríkol a Harry pri zosilnenom tóne jeho hlasu zvraštil tvár.

„Chcel som ťa len prekvapiť,“ povedal pokojným hlasom a pootvoril viečka.

Draco len naštvane pokrútil hlavou a radšej odbočil od témy. Potreboval sa pýtať najprv na iné, toto si zistí neskôr. „Kde máš svojich podarených priateľov? Prečo som ich za celý ten mesiac čo som tu nevidel ani raz?“

„Ako si mohol, keď ich uniesli?“ opýtal sa ho a zahniezdil sa v kresle. Harry si len nejasne uvedomoval, že sa niečo deje. Ale cítil sa príliš príjemne, aby to analyzoval. Bol ospalý a Dracov hlas bol preňho ako droga. Vydržal by ho počúvať do skončenia sveta...

„Ako uniesli?“ Draco naňho pozrel prižmúrenými očami a naklonil sa dopredu. Lakte si oprel o kolená a študoval jeho bledú tvár.

„Neviem. Zatiaľ nás nikto nekontaktoval, aby požadoval výkupné, alebo čokoľvek. Neviem ich nájsť,“ povedal a jeho hlas znel nariekavo. „Hľadám ich už vyše mesiaca a neviem ich vypátrať.“

„Podozrievaš niekoho?“ pýtal sa Draco, ktorého to zaujalo.

Harry prikývol a oblizol si suché pery. Prečo mal odrazu suché pery? napadlo mu. Aj v krku mu vyschlo. „Myslím, že to má niečo spoločné s vlkolakmi. Obliehajú ma odvtedy, čo Ron a Hermiona zmizli.“

„Iste, to by mohlo mať nejaký súvis,“ podotkol Draco nahlas. „Všimol som si, že sa dokážu meniť i cez deň, ako je to možné?“

„Nemám potuchy,“ odvetil Harry. Začínala sa mu točiť hlava. Zastonal. Príjemný pocit sa vytratil.

„Si animágus?“ vyzvedal ďalej Draco.

„Hej. Registrovaný i neregistrovaný,“ prezradil Harry a jeho ospalá, otupená myseľ, násilne prinútená vyjaviť pravdu si začínala uvedomovať, že sa niečo deje. Hovoril veci, ktoré by nemal, ale nevedel tomu zabrániť.

„Ako?“ zháčil sa Draco. O niečom takom jakživ nepočul.

„Registrovaný som ako vlk, neregistrovaný ako sokol,“ povedal Harry a znova zastonal. Mal dojem, že mu hlavá puká napoly.

Draco videl, že sa účinky odvaru Veritaséra začínajú vytrácať, preto svoje otázky zmenil znova na celkom obyčajné.

„Máš niečo s Finniganom?“ vyprsklo z neho skôr, ako si uvedomil, na čo pýta.

„Nie, Seamus je len môj priateľ.“ Nevedno prečo, ale Dracovi v tom momente odľahlo.

„Vravel si, že si ma chcel prekvapiť, čím?“

„Zajtra... máš narodeniny. Chcel som, aby si ich oslávil so svojimi rodičmi. Preto som bol za nimi a pozval ich sem.“
Draco naprázdno preglgol a vystrel chrbát. Dlane rúk mu nepríjemne zvlhli.

„Prečo si to spravil, Potter? Nikto ťa predsa nežiadal.“

„Pretože by som spravil čokoľvek, aby si bol šťastný,“ povedal Harry roztrasene, namáhavo dýchajúc.

„Prečo by si to robil?“ opýtal sa Draco, ale nebol si istý, či je pripavený počuť odpoveď. A či ju vôbec chce počuť.

„Pretože ťa milujem,“ povedal Harry, zvierajúc si hlavu v dlaniach. Vtedy účinok odvaru celkom vyprchal a on si naplno uvedomil, čo vykonal. Presnejšie, čo bol nútený vykonať. Povedal viac ako kedy chcel...

Zelené oči, ktoré sa dívali na Draca pohľadom plným bolesti spoza okrúhlych rámov jeho okuliarov boli také obviňujúce... plné sklamania... Draco ten pohľad nevydržal a odvrátil pohľad.

„Prečo Malfoy? Prečo?“ vyjachtal Harry.

Keď k nemu Draco zdvihol tvár, bolo v nej len chladné pohŕdanie. Maska, ktorú mal tak perfektne za tie roky nacvičenú. I teraz si ju nasadil na tvár. „Pretože som musel. Všetky tie sprosté tajomstvá... Chcel som vedieť pravdu...“

„Stačilo sa opýtať,“ povedal Harry, nespúšťajúc z neho oči. Až potom sklonil pohľad. Povzdychol si, pokrútil hlavou a vstal. „Veril som ti... Naozaj som ti veril a ty... ty si...“ Nedopovedal. Nemal na to síl. Bolo neuveriteľné, ako veľmi ho to sklamalo.

„Veril si mi? Mne? Slizolinčanovi?“ odfrkol si Draco, vysmievajúc sa jeho naivite.

Harry neodpovedal. Namiesto neho zašepkal: „Accio Veritaserum“ a len čo fľaštička vyklzla z vrecka Dracových riflí a pristála mu v ruke, šmaril ju o stenu celou silou. Chcel vyjsť z izby, ale Draco pohotovo vstal a zachytil ho za ruku.

„Počkaj, porozprávajme sa,“ požiadal ho Draco, lenže Harry zo seba striasol jeho ruku a ráznymi krokmi mieril k zadnej časti domu. Cestou zo seba zhadzoval jednotlivé vrstvy oblečenia. Habit skončil uprostred chodby. Sako o kúsok ďalej, kravata pristála na jednej zo skríň, kde sa zachytila.

„Potter? Do frasa, tak počkaj! Kam chceš ísť? Potter, prosím!“ kričal za ním, ale on ho nepočúval.

Zrýchlil krok a zvyšok izieb prebehol. Len čo sa jeho noha ocitla na zadnej verande, premenil sa v jedinom skoku. Draco ostal stáť zadychčaný opierajúc sa zárubňu dverí na terase a díval sa ako čierny vlk mizne v temnote noci. Nezastavil ho dokonca ani len ten plot. Videl ako v nočnom vzduchu zažiarili jeho iskry, keď vlk preskočil plot, ale nič sa nestalo, hoci čakal, že ho to zloží. Nestalo sa. Napokon, bol to jeho plot, jeho kúzlo.

„Kurva!“ zahrešil Draco a zavrel dvere s takým hlasným plesnutím, až sa chveli i chvíľu potom. Vrátil sa do svojej izby a rozhodol sa nezaspať a čakať, kým sa Potter nevráti. V tú noc Harry domov už neprišiel.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

kawaii

keishatko,2. 1. 2012 4:33

konečne všetko Draco vie, ale takto sklamal Harryho a on sa tak snažil...som zvedavá ako to ten pako chce vyžehliť

ďakujem,

Tessa,9. 3. 2010 21:42

ďalšia by mala byť zajtra :)

: )

victor,9. 3. 2010 19:40

Draco to pěkně pos... no doufám, že má teď velké výčitky svědomí...těším se na další kapitolku

...

Eressië,9. 3. 2010 17:38

uh, tak teda toto Draco po----... aj ked, aspoň teda už vie o všetkom, a hlavne o Harryho pocitoch k jeho maličkosti xD super diel, teším sa na další ;-)

:-/

Tria,9. 3. 2010 17:32

Draco ti jedno neposlusne, rozmaznane decko, ktore chce vsetko vediet!!! Ty tajis tolko veci...a druhy nemozu mat tajomstva?!!
Chudak Harry....asi si naplno uvedomil co vsetko mu prezradil...az som citila zufalstvo s ktorym sa vytratil... :-(
Dufam, ze nas nenechas dlho cakat...

Tessa,

nadin,9. 3. 2010 16:14

Drak jeden zákerný!! Má čo chcel!
Ďalšia krásna kapitoka, Ďakujem!!