V službách jeho lordstva - 16. kapitola
16. kapitola
Narodeninová oslava
Keď sa Harry vyrútil z domu potom, čo sa pohádal s Dracom, ktorý mu podvodom vnútil vypiť odvar z Veritaséra, vybehol do noci v podobe vlka. Tá nečakaná zrada, ktorá prišla od plavovlasého mladíka celkom znenazdania ho hlboko zasiahla. Akoby mu zabodol nôž do otvorenej rany v srdci a bolestivo ním skrútil. Mal chuť kričať od tej bolesti... Mal chuť zomrieť... Ale spravil len to, že sa zmenil na zviera, mohutného čierneho vlka v momente, keď vystúpil na zadnú terasu. Silné údery vlastného srdca dokonale prehlušili okolité zvuky i Dracovo volanie, ktoré sa k nemu nieslo od chrbta. Neotočil sa, nezastavil. Bál sa, že ak by to spravil, mohol by mu ublížiť... A to nechcel. Vybehol do daždivej noci a stratil sa v jej čierno-čiernej tme.
***
Draco zaspal neskoro nad ránom. Keď začul z prízemia tichý buchot, napriek únave vyskočil z postele a svižne zbehol dolu schodmi. Neprekážalo mu, že je neupravený... Ani najmenej. Myslel len na to, aby sa konečne mohli pozhovárať.
„Potter?“ zavolal naňho, ale neozval sa mu. Myslel si, že len trucuje a znova naňho zavolal, osloviac ho tentoraz krstným menom, lebo si bol celkom istý, že na to zareaguje určite. „Harry? Kde si? Vylez!“
Z kuchyne sa však namiesto vysokého, tmavovlasého mladíka vymotal jeho domáci škriatok. Kreatcher. V jednej ruke mal vedro plné spenenej vody - zrejme s nejakým saponátom - v druhej zvieral mop. Jeho strapatá hlavička sa nakláňala doľava, o dobrý meter vyššie, nad jeho hlavou.
„Kreatcher?“
„Dobré ráno, pane, vy si želať raňajky?“ opýtal sa starý škriatok a len čo položil vedro na chodbu, obe nástroje začaroval tak, aby robili svoju prácu.
„Iste... ale myslel som, že je tu tvoj pán,“ habkal zmätene. „Nevieš, kde je?“
„Pán byť vo svojom druhom dome,“ odvetil pokojne škriatok. Vytiahol si z vrecka kabáta handričku a i tú začaroval. Začala utierať prach po policiach a skriniach. Metla, ktorú tiež očaroval sa pobrala do kútov, aby odtiaľ vymietla pavučiny a potom sa vrátila do komôrky, odkiaľ si ju domáci škriatok privolal.
„V akom druhom dome?“ opýtal sa Draco a škriatok mu pohotovo odvetil.
„Ach, tam. Myslel som, že je v Brlohu,“ hlesol Draco zamračene. „Nevieš, kedy tam prišiel?“
„Nadránom, pane. Znova veľmi krvácal,“ posťažoval sa starý Kreatcher a jeho veľké oči sa zaligotali.
„Krvácal?“ ledva vyjachtal Draco.
„Veru, pane. Bol v hroznom stave. Ešte som ho takého nevidel.“ Kreatcher zasmrkal a povzdychol si. „Prosil som ho, aby si dával pozor, ale... Nechcem prísť i o Harryho Pottera. Už som stratil svojho pána Regula.“
„Neboj sa Kreatcher. Bude v poriadku,“ hlesol Draco.
„Čo si dáte na raňajky, pane?“
„Ja...priprav mi prosím opekanú slaninku a benediktínske vajcia, dobre? A Kreatcher, trochu kávy k tomu,“ požiadal ho a tackavo sa vrátil na poschodie. Zastal na vrchu schodiska a kalný pohľad uprel na dvere Potterovej izby. Stlačil kľučku a otvoril ich. Ostal stáť na prahu. Vedel, že Potter tam ani len nebol. Posteľ bola nedotknutá, elixíry na stole, tam kde ich nechal.
„Do šľaka!“ zamrmlal a odtackal sa do kúpeľne.
Keď zišiel do kuchyne, aby sa naraňajkoval, márne dúfal, že by sa Potter dovtedy objavil. Sadol si k prestretému stolu a vtedy si spomenul, že dnes majú prísť jeho rodičia. A on ich nebude mať čím ani len ponúknuť, lebo Potter sa včera naštval viac ako predpokladal a vyrazil si na nočný flám. Hoci zjedol celý obsah taniera, nechutilo mu. Akoby do seba tlačil nasilu íl. Jednostaj myslel na Pottera a uvažoval, ako mu asi je. Z myšlienok ho vytrhol Kreatcher.
„Ja už musieť ísť, pane. Pán ma potrebovať,“ zapišťal škriatok.
„Dobre, Kreatcher, ale počkaj, vezmeš pre Harryho nejaké elixíry, dobre? Bude ich potrebovať,“ povedal a vybehol na poschodie, znesúc mu pár sklených fľaštičiek. „Musí ich užiť, rozumieš? Pokojne mu ich vlej do hrdla i nasilu.“
„Kreatcher rozumieť, pane,“ povedal škriatok a uložil si fľaštičky do vrecka na kabátiku. „Kreatcher sa postarať, aby Harry Potter elixír vypiť, pane.“
„Dobre, Kreatcher,“ zamrmlal Draco a sledoval, ako sa mu škriatok s lusknutím, dlhých, tenkých prstov stratil pred očami.
Až keď zmizol, napadlo ho oneskorene, že ho mohol požiadať, aby sa tu ešte ukázal a možno mu pomohol s tou nečakanou hostinou, ale napokon, možno sa mu niečo podarí vyčariť z kuchynských Potterových zásob. Najhoršie však bolo to, že nemal ani poňatia, kedy jeho rodičia prídu. Popravde, očakával ich už na obed a tešil sa z toho... prekvapenia, ale tiež preklínal Pottera, že sa s ním o tom neporadil. Veď na čo by to aj robil? Hlupák, pomyslel si Draco skľúčene, keď stál pri sporáku, s bielymi šmuhami od múky po tvári. Nedalo sa však povedať, že sa mu slávnostný obed podaril. Kuchyňa vyzerala po jeho pokuse stvoriť niečo delikátne katastrofálne, nehovoriac o ňom. Zemiaky mu vykypeli, mäso sa pripálilo. Zelenina bola príliš mäkká a bez chuti. A víno, ktoré našiel v jednej zo skriniek, skysnuté. Všetko sa napokon rozhodol vyhodiť, pokazené víno vylial do dresu. Bol sa osprchovať, obliekol si čisté veci a uvaril si aspoň kávu. To mu šlo bez problémov. Aj tak nechápal, ako bolo možné, že varenie elixírov mu šlo od ruky, ale v kuchyni bol celkom ľavý.
Keď odbili dve poobede, sedel za kuchynským stolom s pohľadom upretým do prázdna. Nikto neprišiel. Uvažoval, že už keď sa tak včera vypytoval, prečo sa zabudol opýtať, na ktorú pozval jeho rodičov. Prídu, museli prísť. Veď nemohol klamať... Draco si povzdychol, vstal od stola a kopol do stoličky. S rachotom pristála pri kuchynskej linke a bolo mu to jedno.
Na hlavné dvere ktosi zabúšil klopadlom a on stuhol. Vari už prišli? Napadlo mu a ponáhľal sa otvoriť. Pred dverami stál mladý chlapec, prežúvajúci neónkovo zelenú žuvačku ako teľa a len čo Draco otvoril, prehovoril otráveným hlasom.
„Vy ste pán Malfoy? Mám tu pre vás cateringovú zásielku, pane,“ povedal a Draco sa zmohol iba na prikývnutie. „Ale ja... Kto to objednal?“
„Lord Potter. Je to zaplatené. Ukážete mi, kam to môžem zložiť?“ spýtal sa mladík a prešiel popri ňom, keď mu Draco ustúpil od dverí. „Jedlo sa automaticky ohrieva, takže ho pred servírovaním neotvárajte, kúzlo sa inak zruší.“
„Samozrejme,“ prikývol a v žalúdku mu zaškvŕkalo. Vôňa, ktorá k nemu zavanula bola viac ako lahodná. A on neobedoval.
Len čo odprevadil chlapíka z donáškovej služby, vrútil sa do kuchyne a otvoril jednu neveľkú škatuľu. Voňala najkrajšie, najlahodnejšie a on to prosto nevydržal. Od hladu mu v žalúdku vyhrávali muzikanti tak hlasno, že ich určite bolo počuť na míle ďaleko. Keď zbadal na plastovom papieri tú najlákavejšie vyzerajúcu porciu čokoládových palaciniek ozdobených šľahačkou a pokvapkaných čokoládovou polevou, skoro ho prešiel hlad.
„Do pekla s tebou Potter!“ zašomral, keď sa pocit viny vrátil s novou pripomienkou na tmavovlasého muža. Ale i tak si vybral zo šuplíka príbor a pustil sa do jedla. Keď zhltol i posledný kúsok, s výrazom pravého labužníka v tvári, prázdnu krabicu vyhodil a príbor za sebou umyl. Ani len nechcel hádať, aké ďalšie prekvapenia nájde v ostatných bielych krabiciach. Ako bolo možné, že má Potter tak dobre prekuknutého? Ako je možné, že o ňom toľko vie? Zamračil sa, keď sa pristihol pri tom, že naňho znova myslí.
Keď sa odrazu tým prekliato prázdnym domom rozľahol hlas jeho matky a otca, skoro vykríkol úľavou.
„Mama, otec!“ zvolal a priam vybehol z kuchyne. Prebehol chodbu a vošiel do salóna, kde nervózne postávali jeho rodičia a pol tucta domácich škriatkov ovešaných taškami, kuframi a balíčkami.
„Draco, všetko najlepšie k narodeninám, miláčik,“ šepla matka dojato a s očami lesklými od sĺz roztiahla náruč, do ktorej jej milovaný syn okamžite vkĺzol.
Draco matku tuho objal, pobozkal na líce a odtiahol sa, keď trvala na tom, že si ho musí obzrieť. „A ja som si myslela, že budeš pochudnutý a vyhladovaný.“ Draco jej nemienil povedať, že ešte pred chvíľou vyhladovaný skutočne bol.
„Otec,“ hlesol a i s ním si padol do náručia, hoc toto objatie bolo trochu váhavé. Jeho otec sa snažil v každej situácii zachovať tvár. Preto svojho syna len krátko objal a chlapsky potľapkal po pleci.
„Všetko dobré, synku,“ povedal a tým to bolo vybavené. Žiadne ďalšie emočné prejavy sa uňho nepripúšťali. „Potter je doma?“ opýtal sa a rozhliadol sa po pekne zariadenom salóne v modro bielych farbách.
„Nie, nie je tu. Sme tu celkom sami,“ informoval ich Draco, na čo sa obaja ako na povel uvoľnili. Uškrnul sa a ukázal na gauč, aby si spravili pohodlie.
„Och, skoro som na nich zabudla,“ hlesla Narcissa a otočila sa k svojim pomocníkom. Brala si od nich postupne tašky a balíčky a vysvetľovala svojmu synovi, kde čo má.
„Mama, načo si mi to všetko nosila? Naozaj nič nepotrebujem,“ oponoval jej, keď prikázala druhému zo škriatkov vybaliť kufre s jeho oblečením a odmiestniť sa späť na Manor spolu s ostatnými, kým si jej syn rozbaľoval darčeky. Ten najväčší – čo ho nesmierne potešilo – bola strieborná klietka, v ktorej sedel na svojom bidielku neveľký čierny výr. Jeho matka si to všimla.
„Potter vravel, že nemá sovu. A keďže tvoja Myšiarka uhynula pred tým, keď sa zatvorili, mysleli sme, že sa potešíš novej sove. Samozrejme teraz očakávame, že nám budeš často písať,“ dodala prísne naňho pozrúc, no syn jej venoval široký úsmev.
„Ďakujem mama, naozaj ste ma potešili,“ pritakal a uškrnul sa, keď mu prišlo na um i vhodné meno pre výra. Potter bude čumieť, pomyslel si, ale pri myšlienke naňho posmutnel. Svoje rozladenie dobre zakryl tým, že sa pustil do otvárania ostatných darov. Dostal najnovšie vydanie knihy Elixíry na každú príležitosť, ktorá prišla na trh len toto leto. Tiež dostal pár drahých, hodvábnych košieľ, nové luxusné hodinky značky Rollex, sadu najkvalitnejších orlích bŕk, sadu cínových kotlíkov a pár zlatých manžetových gombíkov ozdobených smaragdovým kameňom.
Proste toho dostal viac ako dosť. Ale najzvláštnejšie na tom bolo, že sa z toho netešil tak veľmi, ako z plota, ktorý Potter vyčaroval pred dvoma dňami s Weasley, len kvôli nemu. A netešil sa darom tak veľmi, ako palacinkám, svojmu dnešnému oneskorenému obedu. Znova ho kdesi hlboko vnúri bodol ostrý osteň výčitky a spomenul si na to, čo povedal Kreatcher.
„Znova veľmi krvácal, bol v hroznom stave,“ prebehlo mu mysľou. A to všetko len kvôli nemu. Vedel to. Mykol sa, keď pocítil na ramene rušivý dotyk. Bola to ruka jeho matky a jej oči naňho skúmavo hľadeli.
„Deje sa niečo, synček?“ opýtala sa, ale on len potriasol hlavou.
„Sedím tu ako pako a ničím som vás neponúkol,“ povedal a okamžite vstával, odbehnúc do kuchyne, nechajúc za sebou matkin prekvapený hlas. „Ako čo, Draco?“
Začal napochytro odbaľovať krabice a zisťovať, čo v nich vlastne je, keď sa za ním ozvalo puk a znova sa objavil Kreatcher.
„Kreatcher, čo tu robíš?“ spýtal sa prekvapene.
„Harry Potter ma poslať, aby vám Kreatcher pomôcť obslúžiť návštevu,“ povedal starý škriatok a zdvorilo sa mu uklonil.
„Och, aha,“ hlesol načisto vyvedený z miery. „Dobre, chcel som začať servírovať jedlo. Dokončíš to za mňa a prestrieš tu?“
„Ja už prestrieť ráno, pane. Ale začaroval som stôl, aby to nebyť vidno,“ povedal a s tým sa pustil do práce.
Draco sa vrátil do salóna a ohromene hľadel na krásne prestretý stôl pre tri osoby, stojaci hneď pod oknami, so zažatým svietnikom a tortou uprostred. Jeho rodičia stáli pri stole, ktorý sa objavil za ich chrbtami a ohromene sa dívali na tortu. Keď sa objavil, obaja naňho ohromene vyvalili oči, ale on len pokrčil plecami.
Skorá večera bola delikátna. Ako predkrm mali Krevetový kokteil. Ako hlavné jedlo mali Kráľovskú paradajkovú polievku ochutenú bazalkou a lahodne pikantného bažant na víne s hruškovým kompótom. A ako dezert Creme Brulee. Vskutku lahodné. A ako aperitív, to najlepšie Chardonnay. Draco sa nemal na čo sťažovať. Lucius vrnel spokojnosťou, Narcissa ochkala, že z toho určite priberie, ale po dobrom jedle sa ich nálada zlepšila. Až natoľko, že začali svojho syna bombardovať zvedavými otázkami. Za oknom sa šerilo.
„Takže sa ani neukáže?“ opýtal sa Lucius, spokojne si pretiahnuc stuhnuté údy a usalašiac sa späť v pohodlnom kresle.
„Myslím, že nie,“ povedal Draco, držiac stopku pohára v ruke a krútiac ju v prstoch.
„Aspoň ťa nebude otravovať,“ poznamenal a jeho syn len čosi zamrmlal.
Zato Narcissa bola vnímavejšia. Napokon, ako vždy. „Stalo sa niečo, Draco? Pohádali ste sa?“
Draco neodpovedal. Zahniezdil sa na stoličke a uprene civel na poloprázdny pohár bieleho vína.
„Nečudujem sa, že spolu nevychádzate. Vždy ste sa neznášali. Robí ti nejaké problémy?“ naliehala, kým sa jeho otec rozhodol prejsť po miestnosti a zvedavo si obzeral všetky veci, ktoré tam boli.
Draco si vzdychol. „Ak považuješ za problémy to, že ťa tvoj dozorca prekvapí pozvaním rodičov v deň tvojich narodenín, aby si ich nemusela tráviť sama, tak áno. Alebo keď sa o teba stará lepšie ako domáci škriatok, tak tiež musím povedať áno, mama.“ Jeho pery sa stiahli do tenkej linky, tvár prezrádzala starosti.
„Netušila som, že... Och, to bolo od neho pekné gesto,“ povedala a neprítomne pozrela von oknom. „Takže čo sa vlastne stalo?“
Lenže Draco o tom nechcel hovoriť. „Mama, svoje problémy si vyriešim sám. Sám som si ich zavinil, sám si ich vyriešim.“
„Čo si mu spravil?“ spýtala sa Narcissa podozrievavo.
„Niečo, čo som nemal,“ hlesol ako bez života. „Dal som mu vypiť Veritaserum.“
„Draco!“ zvolala neveriaco. „Len aby si z toho nemal ďalšie problémy,“ varovala ho, no trochu neskoro.
Keď sa s nimi v ten deň lúčil, musel sľúbiť, že sa čoskoro ozve. Kreatcher po nich poupratoval a tak Draco nemal čo na práci. Preto len sedel v kuchyni, civel na škriatka a vypytoval sa ho, ako je na tom Potter. Vraj sa mu po tých elixíroch polepšilo, takže aspoň niečo. Keď sa ho Draco spýtal, či Harry nepovedal, kedy príde domov, škriatok len pokrčil plecami a zmizol preč. Draco znova osamel.
Komentáre
Prehľad komentárov
aspoň oslava mu vyšla a dostal sovu...je mi ľúto Harryho..
:-)
(Tria, 10. 3. 2010 21:09)
Je...tak skoro som kapitolu necakala...veeelmi milo si ma prekvapila. :-)
Ach...Draco Draco Draco...prehnut cez koleno a dat mu cez holu (a to nieje sexualna narazka) :-D
Harry bol zasa zraneni...chudatko tak sa snazil Dracovi urobit nadherny narodeninovy den...vsetko zabezpecil...a Draco to pokazil svojou nedockavostou, zvedavostou...
Harry bude teraz asi viac nepristupny...ale...proste to nechavam na tebe...ty sama vies co s postavami zamyslas :o) (podla moznosti len v dobrom :-D )
:))
(nadin, 10. 3. 2010 17:55)
Nech si pekne Dráčik odtrpí, čo si zavinil!!
Popis večere bol tak chutný, že si asi pôjdem urobiť čosi dobré na jedenie.
ďakujem za kapitolku!
...
(Eressië, 10. 3. 2010 16:27)krásne narodeniny.. i ked, boli by pre Draca isto ešte krajšie, keby Harry prišiel konečne domov.. na druhej strane, toto je minimum, čo si Draco za svoj podraz zaslúži.. tak či onak, už chcem, aby boli spolu xD a draco by mohol pomôcť Harrymu s runami a potom spoločne by vystopovali Rona a Hermionu, a.. a to už nechám na teba :-) toto sú len také moje žvásty, nebrať príliš vážne xD
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 4:43)