Choď na obsah Choď na menu
 


V službách jeho lordstva - 18. kapitola

16. 3. 2010

18. kapitola

Kódovaný odkaz

 

Draco sa v noci pár krát prebudil, len aby sa uistil, či je Harry v poriadku a znova mu podal predpísanú dávku elixíru doplnenia krvi. Zdalo sa, že bolesti ustúpili a rany sa zahojili. Jeho spánok však nebol veľmi pokojný. Čelo mal sperlené potom a oči sa mu pod zavretými viečkami nepokojne chveli. Odbehol po misku a naplnil ju v kúpeľni vlažnou vodou. Vzal si čistý uterák a pretrel ním Harryho rozhorúčenú tvár i krk. Sedel na stoličke, lakťami sa opierajúc o kolená a pozoroval ho v spánku. Spotené vlasy sa mu prilepili na vlhké čelo. Natiahol k nemu ruku a nežne ich prstami odhrnul. Potom spravil niečo, čo by ho nikdy predtým ani len nenapadlo. Prosto ho vzal za ruku a preplietol si s ním prsty. Len tak...

„Draco...“ zaševelil tmavovlasý mladík zo spánku a osloveným chlapcom prebehla čudná vlna hrejivého tepla a vzrušenia. V ten večer mu konečne povedal, čo musel, ale ani zďaleka nie to, čo všetko chcel.

„Pokojne spi, Harry. Som tu... pri tebe,“ pošepol a naklonil sa k jeho tvári, obrátenej k nemu. Jeho pery sa obtreli o tie jeho v ľahulinkom bozku, kým sa znova stiahol. Držiac ho za ruku si našiel na stoličke takú polohu, aby mu vyhovovala a ruka nestŕpla. Znova zaspal i on.

Keď Harryho ráno pošteklili na tvári slnečné lúče, bolo to prvé, čo zaregistroval. Tou druhou bol teplý dotyk ruky prepletenej s jeho ľavicou. A tiché odfukovanie mladíka spiaceho v nie veľmi pohodlnej polohe v kresle - aspoň pokiaľ mohol povedať, podľa rozmazaných obrysov jeho štíhlej postavy.

Chcel si vymaniť ruku z jeho zovretia bez toho, aby ho zobudil a načiahnuť sa za okuliarmi, aby ho mohol celkom nerušene a beztrestne pozorovať a kochať sa pohľadom naň, no nepodarilo sa mu to.

„Harry? Ty... už si hore?“ opýtal sa rozospato a pustil jeho ruku, aby si pošúchal boľavé oči. Nespal veľmi dobre, o čom svedčil stuhnutý krk i boľavý chrbát. Keď sa naťahoval, aby si uvoľnil stuhnutú svalstvo, potichu zastonal a zívol si.

„Nemusel si spať v kresle,“ prehovoril Harry, keď si konečne nasadil okuliare. „A nemusel si...“ nedokončil, lebo ho nechcel uraziť. Draco pri ňom bdel celú noc celkom dobrovoľne, nemysliac na vlastné pohodlie, čo bolo veľmi nezvyčajné a vzácne. A jeho nesmierne potešilo, keď ho našiel vedľa seba, v svojej spálni, s prepletenými rukami... Nepamätal si krajšie prebudenie za celé tie roky...

Posadil sa na posteli a uvedomil si, že sa cítili lepšie. Oveľa. Presunul sa na kraj postele a chystal sa zložiť nohy na zem, keď po ňom Draco fľochol nesúhlasím pohľadom.

„Čo robíš? Kam chceš ísť? Ešte nie si celkom v poriadku, mal by si ležať!“ riekol bojovne a výraz jeho tváre prezradil Harrymu, že ho prinúti ostať v posteli, hoc by ho tam mal pripútať.

„Potrebujem si odskočiť,“ odvetil Harry nevinne a neubránil sa tomu, aby sa nepousmial. „A tiež umyť.“

„Och, aha,“ hlesol Draco chápavo. „A zvládneš to? Nemám ti pomôcť?“

Harrymu napadlo len jedno. Draca niekto zaklial. Očaroval ho a pobosoroval mu, lebo je až nezvyčajne milý a starostlivý. Alebo to, čo sa odohralo včera nebolo iba jeho snom?

„Nie, myslím, že to zvládnem i sám, ale ďakujem,“ odmietol jeho pomoc a konečne zliezol z postele. Trochu sa mu zatočila pri tom hlava, ale stále stál na nohách a Draco ho bedlivo pozoroval.

„Dobre, ale potom sa vrátiš do postele!“ Harry to pochopil samozrejme ako príkaz. „Ja idem pripraviť niečo na raňajky.“

Harry prikývol a skôr ako sa odšuchtal k skrini, aby si vybral tepláky a nejaké tričko, aby tu nepobehoval pred Dracom taký obnažený – len v spodkoch - jeho žalúdok dal veľmi hlasno vedieť o svojej existencii a potrebe jedla. Harry sa len ospravedlňujúco uškrnul.

***

Draco vbehol do kuchyne ako hurikán, premýšľajúc, čo by mohol spraviť na raňajky. Veľa toho o varení nevedel. Od ruky mu išli len elixíry a čaj. Za posledné dni zvládol aj omeletu a opekanú slaninku. Tiež cestoviny, ktorých mal už riadne po krk. Nakoniec sa rozhodol pre hrianky. Keď ich do zlatista opiekol, bohato ich natrel maslom, položil naň plátok šunky a syra. Spravil k nim mätový čaj z posledného vrecúška, ktoré našiel v krabičke a zalial ho vriacou vodou. Nestihol však všetko naložiť na podnos, keď k nemu zhora doľahlo buchnutie. Bez premýšľania vybehol hore schodmi a vrazil do kúpeľne, odkiaľ sa ozývalo tiché stonanie striedané nevyberanými nadávkami.

„Harry!“ vykríkol, keď ho zbadal sedieť na kraji vane, držiac sa za hlavu. „Čo sa stalo?“ opýtal sa a podišiel k nemu, odtiahnuc mu ruku z rany, z ktorej mu stekal pramienok krvi. Mal jedno šťastie, že mu pohľad na krv nevadil tak, ako jeho matke, ktorá i pri pohľade na jednu kvapku dokázala omdlieť.

„Zatočila sa mi hlava...“ odvetil mladík a podvolil sa nežným, ošetrujúcim dotykom Dracových prstov.

„Ako dlho si nejedol?“ opýtal sa ho karhavo, kým ho ošetroval, ale Harry iba mykol plecami.

„Nepamätám si.“ Privrel oči a nezbadal zamračený pohľad, ktorým ho jeho ošetrovateľ obdaril. Nepovedal však ani slovo. Namiesto toho mu Draco utrel ranu mokrým uterákom a skontroloval ranku. Nebola hlboká. Otvoril skrinku, kde držal Harry muklovskú lekárničku a našiel v nej rýchloobväz. Videl, ako si ho raz dával na prst namiesto toho, aby si ranu ošetril jednoduchým kúzlom. Hoci ho to zarazilo, spýtal sa len na tú čudnú vec, ktorú si tam nalepil. A keďže on nemohol čarovať a pochyboval, že ho jeho prútik uposlúchne zakaždým, keď si to Draco zmyslí, ranu mu prelepil.

„Tak a je to,“ hlesol spokojne. „A teraz sa ma chyť. Nechcem, aby sa ti cestou do postele prihodilo ešte niečo.“

Harry nenamietal. Urobil ako mu kázal a dovolil mu, aby mu odhrnul prikrývku, upravil vankúš a znova ho prikryl. Cítil sa ako chudák, ktorý potrebuje opateru, ani čo by bol nemohúcim dieťaťom. Lenže stále bol slabý a v žalúdku mu vyhrával celý symfonický orchester. Uvedomoval si, že keby nie Draca... nevedel by, čo by sa s ním stalo. Keď sa znova vytratil z jeho izby, bolo to len na chvíľu, aby mu doniesol podnos naložený jedlom. Harrymu tiekli slinky pri pohľade na obložené chleby. Okamžite sa načiahol za prvým a poriadne doň zahryzol.

„Nejedz tak hltavo,“ upozornil ho Draco. „Inak ti bude zle a to jedlo v sebe neudržíš.“ Harry len čosi nezrozumiteľne zamrmlal, ale poslúchol ho. „Idem sa dať do poriadku i ja a potom... potom dokončíme to, čo sme včera začali,“ navrhol skoro až nesmelo.

Harry prehltol sústo a zapil ho čajom, zamračiac sa. „O čom sa chceš zhovárať?“ opýtal sa zamyslene, zízajúc na chlieb vo svojej ruke.

„Ja... ty si... nepamätáš si, o čom sme sa včera zhovárali?“ zvolal ohúrene Draco a odľahlo mu, keď Harry pokrútil hlavou.

„Pamätám, ale...“

Draco mu nedal dokončiť načatú vetu z obavy, že povie niečo, čo nechcel počuť za žiadnu cenu. „Harry, všetko, čo som včera povedal, som myslel smrteľne vážne. Naozaj. Idem do sprchy a pozhovárame sa, dobre?“

Kým Harry stihol dojesť, Draco sa vrátil do jeho spálne akurát včas, aby odpratal podnos na stôl. Znova zaujal miesto v kresle, v ktorom strávil dnešnú noc naklonil sa v ňom tak, že si oprel ruky o kolená.

„O čom sa chceš zhovárať?“ opýtal sa ho Harry, nespúšťajúc oči z jeho tváre.

„Chcem počuť, že ostaneš. Chcem počuť, že mi odpúšťaš a chcem počuť, že mi... že nám dáš šancu,“ prehovoril plytkým hlasom. Celé vnútro sa mu bolestivo sťahovalo, vrátane žalúdka, kŕčovito zovretého.

Namiesto toho, aby mu Harry odpovedal, načiahol k nemu váhavo ruku a vzal ho za tú jeho. Draco sledoval, ako si s ním preplietol prsty a ani sa len neodvážil hádať, či je to dobré, alebo zlé znamenie.

„Stále si nie som istý, či je to dobrý nápad,“ povedal Harry, dívajúc sa na ich prepojené ruky.

„Harry, prosím...“ šepol tak naliehavo, ako len vládal dať najavo svoju bezmocnosť, zúfalstvo i nádej v tom jedinom výdychu.

„Nechápeš, že by som ti mohol nechtiac ublížiť? Ako by som potom so sebou mohol žiť? S vedomím, že som...“

„Nie!“ vykríkol Draco prv ako stihol dokončiť. „Nestalo sa to a ani sa to nestane. Nebol si mi schopný ublížiť ani včera, keď si bol... Och, neviem, čo s tebou bolo, ale rozhodne si to nebol ty, Harry,“ povedal pevne a stisol mu ruku. „Nebojím sa ťa. Spolu to zvládneme. Spolu môžeme zvládnuť všetko. Doparoma, keby som tak mohol pátrať po tých dvoch s tebou,“ zaúpel. „Len aby si ich mal späť a bol znova sám sebou.“

Harry naprázdno preglgol. „Už nikdy nebudem sám sebou,“ šepol ledva hýbuc ústami a Draco pozrel na jeho pravú ruku, kde sa tiahla dlhá, tenká jazvy. Natiahol k nemu ruku a prešiel po celej jej dĺžke prstami, hladiac jej jemnučkú pokožku.

„Nemyslel som to doslova. Chcem ťa aj tak a je mi jedno, čo ma to bude stáť,“ vyhlásil a vpil sa pohľadom do jeho smaragdových očí, ktoré tam miloval.

„Draco, prečo mi to sťažuješ?“ zašepkal Harry strápene a chcel si vymaniť ruku z jeho zovretia, ale mladík ju nepustil.

„Pretože musím. Pozri sa na mňa! Doteraz som žil prázdnym životom. Skrýval som pred svetom, aký v skutočnosti som. Tajil som, že i ja mám nejaké city, že muža, ktorého som zdanlivo musel nenávidieť- milujem! Nechci odo mňa, aby som musel spraviť krok späť, Harry. Ak ma odmietneš, neviem... nie som dosť silný na to, aby som to zvládol.“

„A myslíš si, že ja som dosť silný na to, aby som ťa stratil? Alebo vôbec odmietol?“

Draco hľadel do jeho tváre a videl, ako sa pery tmavovlasého mladíka rozťahujú v smutnom úsmeve. I on sa usmial a odľahlo mu. „Povedz mi, že ostávaš. Povedz, že na nikdy neopustíš,“ žiadal ho.

„Sľubujem,“ zašepkal Harry a v tom momente sa k nemu plavovlasý mladík naklonil s nesmelým výrazom a rozochveným hlasom.

„Dohodu teda treba spečatiť,“ pošepol a jeho pery sa obtreli o tie Harryho. Provokačne a pomaly sa k nemu pritisli, kopírujúc Harryho ústa, ktorý v tom okamihu zmeravel. Cítil ako sa Dracove ruky dotkli jeho pliec a potom krku, keď ho skusmo bozkával. Zasypávajúc mu tvár drobnými, nevinnými bozkami jemnými ako pohladenie kvetu. Harry sa zachvel, keď ho ten plavovlasý Slizolinský sexy Boh jemne uhryzol do spodnej pery a ešte jemnejšie za ňu zaťahal. Ale keď špičkou svojho jazyka prešiel po jeho spodnej pere a rovnakú pozornosť venoval i tej vrchnej, nahlas zastonal a chytil jeho tvár do rúk.

„Draco,“ zavzdychal, keď sa naplno oddal vychutnávať silu a elektrizujúcu vášeň toho bozku. Draco šikovne prekĺzol pomedzi jeho pootvorené pery jazykom, odhodlaný preskúmať všetko, čo sa mu ponúkalo. Poláskal mu zuby, pohladil podnebie a vzápätí sa preplietol s Harryho jazykom, ktorý mu vyšiel v ústrety. A Draco v tom našiel skrytý pôžitok. Odrazu vedel, že bozkávať muža, ktorý sedel oproti nemu, ho nikdy neomrzí. V zmyselnej hre, ktorú s ním zvádzal v tom náruživom bozku našiel ohromujúce potešenie, keď ho smel láskať, obtierať sa on, vťahovať ho do svojich úst, aby dožičil Harrymu tú istú radosť zo vzájomného spoznávania a bozku.

Bol to Draco, ktorý bozk prerušil, lebo mal dojem, že mu prasknú pľúca. Potreboval sa konečne nadýchnuť a ohromene hľadel do zrumenenej tváre pred sebou. Boli zrumenení a zadýchaní ako dvaja neskúsení školáci, ktorých premohla vzájomná túžba.

Draco sa usmial a ukradol si ešte kratučký božtek. „Odteraz sme oficiálne spolu ako pár,“ poznamenal a sivé oči mu zaiskrili šibalstvom, ale i vášňou. „Chodíme spolu,“ pošepol, „ty a ja.“ Potom si znova sadol do kresla a s úsmevom na perách sledoval, ako Harrymu klesajú viečka. Nečudo, že bol unavený. Jedna noc je na nabratie stratených síl málo. Naordinoval mu ďalšiu dávku elixírov a ostal pri ňom sedieť, kým nezaspal. Až potom sa vykradol z izby po špičkách, aby sa naraňajkoval i on a upratal po nich riad.

***

Keď odkladal posledný pohár, na parapetnej doske okna pristála sova. Zaťukala zobáčikom na okno, aby si ju všimol a mohol jej otvoriť. Len čo tak Draco spravil, otrčila k nemu nôžku a on jej z nej odmotal list. Bol pre Harryho. Zložil ho napoly a strčil si ho do zadného vrecka trištvrťákov, aby naňho nezabudol a vybehol do záhrady, lebo chcel skontrolovať vysadené kvety, kry a stromčeky prv, ako sa znova zavrie v Harryho spálni. Hoci včera pršalo, aj tak priesady polial trochou vody, lebo zem už obschla a vybral sa späť, keď naňho niekto zapískal. Otočil sa a za plotom si všimol neznámeho mladého muža. Nemohol mať viac ako tridsať rokov. Bol vysoký, dobre stavaný, mal hranatú tvár, no veľmi príťažlivú a plavé vlasy o pár odtieňov tmavšie ako boli tie jeho. Dracovi sa zazdalo, že sa v nich kúpu slnečné lúče.

„Povedz Potterovi, že sa s ním potrebujem pozhovárať. A toto mu daj!“ zavolal naňho a mávol svojím prútikom. Vzduchom poblíž Dracovej hlavy preletel kus pergamenu, ledva sa stihol uhnúť. Keď sa znova otočil k miestu, kde stál ten chlap, zistil, že ho niet. Zohol sa po papier, ktorý ležal pri jeho nohách a preletel ho pohľadom.

Bola to šifrovaná správa. Nechápal prečo, hlavne ak vedel, že sa Harry v runách nevyzná a kým ju rozlúšti, prejde more času. Nie, žeby pochyboval o jeho kvalitách, či schopnostiach, ale runy k nim rozhodne nepatrili.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

kawaii

keishatko,2. 1. 2012 5:07

no pekne...stačil len elixir pravdy a už sú spolu :DD

:))

nadin,17. 3. 2010 19:12

Tak sa chlapci našli!
Tlieskam za krásne pokračovanie!!!

:-)

Tria,17. 3. 2010 18:04

he-he-eh
^skerim sa^
Draco ti pokusitel...krasne si ho dostal :-D
super ze su spolu ...a to jeho drmolenie ze spolu chodia ma pobavilo :-D
Co to za spravu dostal Harry? Vsak Draco mu pomoze rozlusit runy

http://glorilian.sblog.cz

Glorilian,17. 3. 2010 17:33

Jako vždy dobře, zajímavě napsaná kapitola. =D