V službách jeho lordstva - 19. kapitola
19. kapitola
Správa od Cayarda
Harry si najprv prečítal list, ktorý mu poslal Charlie. Pri jeho čítaní sa sústredene mračil a Draco len mlčky vyčkával, krútiac v prstoch druhým útržkom pergamenu so správou napísanou futharkom. Išlo o runovú abecedu zostavenú v znení prvých symbolov toho pomenovania. Vedel, že ak bude chcieť Harry vedieť, čo tam stojí čierne na bielom, preloží mu to bez problémov. Ak nie... Zahniezdil sa na stoličke. Bol by veľmi rád, keby ho zasvätil do toho, po čom pátral. Týkalo sa to samozrejme jeho dvoch najlepších priateľov. Tej kučeravej Saxany a toho ryšavého trkvasa. A hoci ich nemal rád, kvôli Harrymu by sa s nimi naučil vychádzal. Veril, že by ich dokázal znášať a rešpektovať, samozrejme, museli by ho tiež akceptovať. Aj tak to bolo viac ako dosť, či nie? Otázka však znela, či ho Harry chce oboznámiť s prípadom, alebo nie. Keby sa rozhodol pozitívne, pre Draca by to znamenalo veľmi veľa...
Harry však list zložil a tmavú hlavu si oprel o vankúš s tichým povzdychom.
„Zlé správy?“ hlesol zvedavo Draco, čakajúc, či mu niečo prezradí, alebo si to nechá pre seba.
Harry naňho uprel neveselý pohľad a prikývol. „Chceš vedieť, o čo ide?“
Draco neveriaco vyvalil oči a prikývol. Nemohol uveriť tomu, že sa mu Harry chce naozaj zdôveriť. „Samozrejme!“ vykríkol nadšene. „Teda, budem veľmi rád. Veď som ti povedal, že by som ti rád pomohol.“
Harry sa pousmial. „Teda, ako som ti už pod vplyvom odvaru pravdy povedal, Ron a Hermiona zmizli. Stalo sa to pred vyše mesiacom. Nezanechali za sebou jedinú stopu okrem tej runy, ktorej význam si mi preložil.“
„Odkiaľ vlastne zmizli? Uniesli ich z práce, z domu, alebo...?“ prerušil jeho rozprávanie Draco.
„Z... výletu, dalo by sa povedať. Posledné stanovište mali na lúke pod kopcom Milk Hill, v kotline Malborough. Boli tam zbierať bylinky na elixíry, ktoré pre mňa Hermiona robila.“ V jeho hlasne zazneli výčitky, ktoré pociťoval od toho dňa, čo sa po jeho priateľoch zľahla zem.
„Takže zmizli len tak? Bez stopy?“
Harry prikývol. „Presne. Nikto sa za celý ten čas neozval ani kvôli výkupnému. Toto sme brali ako prvú možnosť. Mysleli sme si, že ich niekto uniesol kvôli peniazom. Pri práci s Georgeom sa v posledných rokoch celkom slušne nabalil,“ povedal Harry zamyslene. „Lenže potom ma napadlo, či by to nemohlo mať niečo spoločné s Hermionou, keď sa nik dlho neohlásil s požiadavkami a odvtedy sa snažím nájsť v tom prípade aj nepatrné spojivká. Zatiaľ mám len jedno. Vlkolakov, ktorí mi jednostaj obliehajú dom a menia sa svojvoľne do tej príšernej podoby i vo dne,“ zahundral.
Draco pozorne počúvajúc, pokyvoval hlavou, že rozumie. „Dobre a toto,“ ukázal na odkaz, ktorý držal v ruke, „tú tvoju teóriu zdá sa potvrdzuje.“
„Čo je to?“ Harry sa zamračil a načiahol sa po lístku, ktorý mu Draco podal. „Dofrasa, runy!“ zahromžil a podal mu lístok späť. „Bol by si taký dobrý, prosím ťa?“
„Jasné,“ odvetil mladík pohotovo, spokojný, že môže byť užitočný. „Počúvaj: Potter, viem kde je to, čo si stratil. Cay G.“
Harry začudovane nadvihol obočie, keď mu Draco odkaz bez najmenších problémov preložil. „To je celé?“ spýtal sa, pobavený stručnosťou odkazu a znepokojený jeho obsahom.
„Hej. Celé. Hovorí ti to niečo?“ zaujíma sa plavovlasý mladík a tvár sa mu zachmúrila. Harry len mohol hádať, či premýšľa nad odkazom...
„Ak sa nemýlim, konečne máme šťastie. Cay zrejme na niečo prišiel. Niečo, čo sa týka Rona a Hermiony. To je totiž to, čo som stratil. Ináč si to vysvetliť neviem,“ dumal Harry nahlas a prehrabol si prstami zamyslene vlasy premýšľajúc nad tým, či mohol Cayardov odkaz znamenať ešte aj niečo iné. „Mal by som mu poslať správu a to čím skôr! Došľaka! Ale ako, keď nemám sovu?“ zamrmlal si popod nos a prekvapene pozrel na Draca, ktorý podišiel k jeho písaciemu stolu, vzal odtiaľ čistý pergamen, kalamár atramentu s brkom a podal mu.
„Píš,“ nakázal mu stručne a prešiel tentoraz k oknu, aby ho otvoril a zahvízdal. Harry sa nestačil čudovať. Na koho to hvízda? Vari si nemyslí, že k nemu len tak, z čista-jasna priletí nejaká divá sova z lesa. Keď začul šuchot trepotajúcich sa vtáčích krídel, už chcel svoj názor na svoju predchádzajúcu myšlienku prehodnotiť, keby Draco neoslovil sovu menom.
„Ty máš sovu? Od kedy?“ spýtal sa prekvapene.
„Vlastne je to výr, Harry. Volá sa...“ otočil sa k nemu a v tvári mal nečakane nezbedný úškrn. „Lupus.“
Harry pozrel na čierneho výra sediaceho na parapetnej doske a nemo krútil hlavou nad tým menom. „Fakt vtipné,“ poznamenal napokon a Draco sa spokojne zachichotal.
„Nie vtipné, ale príznačné. Myslel som,“ začal a znova zvážnel, „že ak sa ku mne už nevrátiš, budem mať aspoň niečo, čo mi bude pripomínať, aký som hlúpy. Ale tiež som si myslel, že ak sa rozhodneš ostať, trochu ťa to vytočí...“ priznal sa a ani sa nesnažil tváriť kajúcne.
„To sa ti fakt podarilo,“ zašomral Harry, ale nehneval sa preto naňho. Čert ber to meno, hlavé je, že má po kom poslať správu.
Len čo dopísal, podal lístok Dracovi a ten ho zručne pripevnil výrovi na nôžku a chvíľu cez otvorené okno sledoval, ako jeho sova letí preč, kým z nej neostala malá, čierna bodka na horizonte a aj tá po chvíli celkom zmizla. Vtedy si Draco spomenul, že toho chlapa, čo nechal Harrymu odkaz nikdy nevidel a nepozná ho. Zavrel oblok a vrátil sa späť do kresla. V tvári mu sedel zádumčivý výraz.
„Kto je ten Cay G.?“ pozrel naHarryho pohľadom, pod ktorým sa zeleno-oký chlapec krivo pousmial a Draco pre zmenu zamračil. „Čo je na tom smiešne?“
„Ja neviem, ale... prečo sa pýtaš?“ odvetil mu protiotázkou.
„Som len zvedavý, ako napokon vždy, nie? V poslednom čase sa okolo teba stále ktosi obšmieta...“ zahundral Draco a sivé oči sa nebezpečne zablýskali.
Harry sa teraz uškŕňal od ucha k uchu s blaženým výrazom v tvári. „Ty žiarliš? Žiarliš na mňa?“ zvolal pobavene a prekrížil si ruky na hrudi, skúmajúc Dracovu tvár.
„Harry, dofrasa! Neuťahuj si zo mňa!“ zlostil sa Slizolinčan a oprel sa v kresle. Dalo by sa povedať, že sa doň hodil tak, že drevené kreslo pod jeho váhou nesúhlasne zaprašťalo, ale nepoškodilo sa.
„Prepáč, ja... nechal som sa uniesť,“ ospravedlňoval sa, ale stále sa neprestal usmievať. „Je to príjemný pocit, keď viem, čo to s tebou robí,“ zaškľabil sa na blondiaka ako zamilovaný školák.
„Pre mňa to teda nie je nič príjemné. Stále sa tu okolo teba niekto točí. Najprv Bill,“ odratúval Draco na prsoch.
„Ten je predsa ženatý,“ odvetil mu Harry, stále sa usmievajúc.
„Dobre, tak jeho brat. Ten dračí svalovec Charles,“ hovoril ďalej Draco a Harry mu statočne oponoval, zahŕňajúc ho očividne potrebnými informáciami.
„Aj ten svalovec je zadaný. Je zasnúbený s Roxanou. Kolegyňou z rezervácie,“ oznámil mu bez okolkov.
„A čo Seamus?“ Draco si myslel, že vytiahol tromf z rukáva, ale mýlil sa.
„To skončilo,“ zasmial sa Harry a to posledné meno, ktoré vyslovil, ho prinútilo k tomu, aby zvážnel. „Poď sem,“ požiadal Draca a vystrel k nemu ruku.
„Nie,“ odfrkol urazene chlapec, odmietajúc sa pohnúť čo i len o milimeter.
„No tak, poď ku mne,“ vábil ho Harry s potuteľným úsmevom na tvári, ale ani to naňho nezabralo. Draco znova pokrútil odmietavo hlavou.
Harry preto s tichým hundraním o tvrdohlavom Slizolinčanovi zo seba skopol perinu a v ďalšej chvíli sa už nakláňal k Dracovej tvári. Ich pery sa okamžite spojili vo vyhladovanom bozku.
Len čo Draco ucítil na ústach vábivý dotyk Harryho mäkkých pier a pohladenie horúcej špičky jazyka, ktorý zmyselne kĺzal po jeho ústach, nezmohol sa na nič iné ako tiché zastonanie. Pootvoril pery, aby sa ich bozk prehĺbil a ovinul ruky okolo Harryho krku, aby si ho pritiahol bližšie. Keď sa od seba po chvíli obaja zadychčaný oddelili, spokojne si povzdychol. Harry sa nosom obtrel o tej jeho a sadol si späť na posteľ.
„Myslel som si, že ho budeš poznať,“ prehovoril Harry zastretým hlasom a skúmavo si prezeral jeho zrumenenú tvár, kochajúc sa jej jemnou dokonalosťou. Draco pokrútil hlavou. „Je to Cayard Greyback, Fenrirov syn.“
„Kto? Robíš si zo mňa srandu?“ zvolal neveriaco Draco, hľadajúc v jeho tvári čokoľvek, čo by jeho otázku potvrdilo.
„Ty si o ňom vážne nevedel?“ Harry si sadol konča postele a preplietol si s ním prsty, keď sa načiahol po jeho ruke. Draco pokrútil hlavou, premýšľajúc nad tým, ako je možné, že sa z neho stal zo dňa na deň žiarlivý idiot. Alebo skôr málo informovaný, žiarlivý idiot. „Draco?“ zaševelil Harry a na chvíľu sa celkom dobrovoľne nechal utopiť v najkrajšom sivom mori jeho dúhoviek.
„Hm?“ zamumlal chlapec, vychutnávajúc si príjemná pocit z ich spojených rúk. Emócie, ktoré ho opantávali boli preňho nové a nechcel to pokaziť hneď na začiatku.
„Chcem, aby si vedel, že nemáš dôvod žiarliť. Vždy som túžil... len po tebe,“ povedal Harry, priznajúc pravdu, ktorú v sebe musel dlho tajiť. Draco sa k nemu naklonil a nesmelo ho pohladil po zarastenej tvári. Bolo príjemné, môcť sa ho dotýkať.
„Mrzí ma to. Ja len... keď ty si taký... vieš, láskavý a sexy! Všetci sú ti k dispozícii ako na povel!“ vychrlil zo seba a určite si neuvedomil, že sa červená ako rak.
Harry sa znova rozosmial. „Ja a sexy?“ Pokrútil hlavou. „Ale mal by si si dať pozor,“ varoval ho dobromyseľne.
„A pred čím?“
„Pre mňa si zase sexy ty. Neskutočne sexy a musím ťa varovať, že sa o teba deliť nebudem. S nikým!“
Konečne sa po jeho varovaní zasmial i Draco. „Harry?“ pozrel naňho skúmavo a váhavo sa opýtal, prečo si vybral práve jeho. Prečo nie Seamusa, ale jeho... Prečo sa zamiloval akurát doňho?
Harryho odpoveď bola síce krátka, no nadovšetko postačujúca. „Draco, srdce si prosto nevyberá. Neradí sa s tebou, do koho sa zamilovať... Len to... urobí...“
Komentáre
Prehľad komentárov
dúfam, že konečne majú nejakú stopu..je pekné, že Harry Dracovi po tom všetko odpustil a začal mu veriť...sú zlatý
http://glorilian.sblog.cz
(Glorilian, 20. 3. 2010 13:12)
Usměvavá kapitola, líbila se mi (jako vždy bla bla bla)...
No - těším se na další díl.
(Už neví, co by do komentáře napsala, ale nějaká podpora pisatele musí být =D )
:))))
(nadin, 19. 3. 2010 19:23)
Len som sa usmievala od začiatku do konca!!!
Pekná kapitolka!!
:-)
(Tria, 19. 3. 2010 13:40)
ach...taky zamilovani....a aki ziarlivi.. :o)
Pekna kapitola, ten odkaz bol...dost strohy ...zeby naozaj slo o Hermionu a Rona? Nechajme sa prekvapit...dakujem za kapitolu :o)
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 5:15)