V službách jeho lordstva - 20. kapitola
20. kapitola
Greyback mladší
Harry sedel v knižnici, keď sa zo salóna ozvalo zvučné: „Haló? Potter!“ Okamžite vyskočil zo stoličky a namieril si to za dobre známym hlasom. Draco vykukol zvedavo z knižnice a premeriaval si mladého muža, ktorý sa objavil na chodbe. Ostal stáť medzi dvermi a ich zvítanie pozoroval prižmúrenými očami. Mladík bol vysoký, mal plavé vlasy a bystré, modré oči a vyzeral byť o pár rokov starší. Plecnatá postava a hranatá tvár pôsobila veľmi príťažlivo, no bolo v ňom niečo, čo každého varovalo pred skrytým nebezpečím. Uvažoval, z akého dôvodu sa s ním Harry spriatelil? Muž s jazvou, pomyslel si. Napokon, Harry ich mal okolo seba viac než dosť a sám mal nejednu jazvu na svojom dokonalom tele.
„Merlin, vyzeráš hrozne!“ zamrmlal Cayard, keď si s Harrym padli do náručia a potľapkali sa chlapsky po chrbte.
„Ďakujem, ale ani ty by si netrhol prvé miesto v súťaži o najpríťažlivejšieho vlkolaka,“ doberal si ho Harry veselo a štuchol ho lakťom do rebier. „Kde si prišiel k tej jazve?“
„Ale, menšie nezhody v svorke,“ zahundral a pošúchal si bradu, kde sa ružovela nová jazva na jeho oholenej tvári.
Draco nepovedal nič, len tam stál ako socha a mračil sa, kým sa k nemu Harry neotočil a hosť naň spýtavo nepozrel.
„Draco, toto je Cayard Greyback,“ predstavil ho a otočil sa k návštevníkovi. „Cay, toto je Draco Malfoy.“
Cayardovo obočie nad nezvyčajne modrými očami sa spýtavo nadvihlo. A hoci vrhol kratučký pohľad Harryho smerom, natiahol ruku k mladíkovi stojacemu pred ním. Zaškľabil sa, keď pocítil silnejší stisk ruky, ako bolo zdvorilé. Napriek tomu sa naňho usmial, teraz mu venujúc celú svoju pozornosť. „Teší ma,“ povedal. „Konečne sa spoznávame, Draco. Veľa som o tebe počul,“ povedal tajomne, a keď sa pri tej poznámke Draco nespokojne zachmúril, Cay sa iba pobavene uškrnul. Nehodlal mu to vôbec vysvetľovať.
„Prejdeme do pracovne?“ opýtal sa ho Harry a jeho priateľ prikývol. Bez vyzvania – ako mal vo zvyku - si sadol na stoličku a lakťami sa oprel o Harryho pracovný stôl. Keď však vošiel dnu i Draco, Cayovo obočie spýtavo vyskočilo v nemej otázke. Len čo však zbadal Harryho rozpačitý úsmev dovtípil sa. Očividne sa medzi nimi niečo stalo a ich vzťah sa zmenil. A ako sa zdalo, bol to poriadny obrat o celých tristošesťdesiat stupňov. To zistenie ho potešilo. Harry si to zaslúžil. Vytrpel si toho už dosť a jeho krížová cesta nebola ani zďaleka u konca. Harry mu teda venoval rozpačitý úsmev a vyzval Draca, aby si prisadol k nim. Cayovi pochopil, že Malfoy hodlal byť pri rozhovore, ale mienil sa od nich držať bokom.
Toto sa Harrymu nepozdávalo. Chodili predsa spolu a konečne tvorili pár. Draco povedal, že mu rád pomôže ako bude vedieť a so všetkým, čo bude v jeho silách. Prečo by teda nemohol byť pri tom, keď mu Cay povie, čo chce? I tak by mu to Harry neskôr tlmočil, tak prečo to nespraviť priamo?
„To je v poriadku, Cay. Draco má moju plnú dôveru,“ povedal Harry a Cay iba mykol plecami a dal najavo, že jeho rozhodnutie rešpektuje.
Pre Draca však znamenali tie slová viac. Oveľa viac, akoby si od Harryho zaslúžil. Mal jeho plnú dôveru? Merlin, nevedel si spomenúť, kedy ho v poslednej dobe niečo takto potešilo. Ani len to nie, keď zistil, že Harry nezabudol na jeho narodeniny a ako dar mu kompletne vybavil laboratórium tými najnovšími čačkami a prísadami každého druhu, ktoré mohol potrebovať. Čo už bolo samé o sebe viac ako dosť.
Ale Draco si nesadol. Namiesto toho prešiel poza Harryho a oprel sa chrbtom o okenný parapet, pozorne počúvajúc ich rozhovor.
„Nevidel som ťa celé veky,“ hlesol Harry zamyslene a oprel sa v kresle. „Mimochodom, dáš si niečo? Čaj, džús, kávu, niečo silnejšie?“
„Dobre vieš, že som abstinent,“ pripomenul mu mladík. „Ale kávou neopovrhnem.“
„A ty Draco?“ otočil sa k nemu, ale Draco pokrútil odmietavo hlavou.
„Tak dobre, ja si veru dám kávu tiež,“ povedal Harry a privolal si Kreatchera, ktorého požiadal, aby im nápoje pripravil. A tiež nezabudol ani na trochu občerstvenia, lebo si pamätal, že Cay vždy rád niečo prežúval. Hoci to mala byť len žuvačka s tropickou príchuťou.
„Kde si teda bol? Dozviem sa to konečne? A aké máš pre mňa správy?“ vyzvedal Harry.
Cayard nedbalo mávol rukou. „Tu i tam. Veď to poznáš. Najprv stretnutie vodcov svoriek v Írsku, potom zasadanie v severnom Škótsku. A len čo sa dostaneš späť do rodného Anglicka, chytia ťa vlastní a zatvoria na pár týždňov do akejsi diery,“ vyštekol a oči sa mu nebezpečne zaleskli.
Harry si nebol načistom, či si z nich uťahuje, alebo to vraví so svojou povestnou vážnosťou.
„Ako to myslíš s tým zatvorením?“ opýtal sa a pozrel naňho spoza skiel svojich okrúhlych okuliarov.
„Jednoducho. Tak ako ti vravím. Len čo som sa pred vyše mesiacom vrátil zo Škótska, raz v noci ma prepadli a uväznili. Najprv som netušil, čo sa deje, ale potom sa pár vecí vyjasnilo.“
„Akých pár vecí?“ spytoval sa začudovane Harry. Začínal v celej tej veci s vlkolakmi strácať prehľad.
„Len ma chvíľu neprerušuj a ja ti to vysvetlím,“ hlesol Cay a pustil sa do rozprávania, pričom poškuľoval po bohato naloženom tanieri s chlebíčkami. Povedal im, ako ho prepadli v tú noc, keď sa vrátil zo Škótska a uväznili na neznámom mieste. Nemal ani potuchy, kde sa nachádza a o čo jeho väzniteľom ide. Dokonca ani nevedel, komu vďačí za tú pohostinnosť, lebo celý ten mesiac nebol s nikým v kontakte a jedlo mu strkali neveľkým otvorom v dverách. V rozľahlej, no schátranej kutici, ktorú ten mesiac obýval mal v podstate všetko okrem dostatočného denného svetla a voľnosti. „Zhruba pred štyrmi dňami ma odtiaľ vyviedli prvý raz von. Postavili ma pred ich bossa. Nemal som poňatia, čo chcú, kým nevyslovili svoje požiadavky. Povedali mi, že majú rukojemníkov a ja budem ich poslom. Dokonca mi vzali a naďalej zadržiavajú prútik. Ešte šťastie, že mám náhradný,“ zamrmlal.
„Ak si ich posol, aké sú ich požiadavky?“ spýtal sa Harry a poposadol si v kresle.
„Aby si vedel, nevidel som nikoho z nich, lebo mi zviazali za chrbtom ruky a aby sa poistili, previazali mi oči čiernou páskou. Preto si nie som celkom istý ich identifikáciou. Ale tipnúť by som si rozhodne vedel. A iste, tie požiadavky. Ak som správne pochopil, do platnosti pred časom vstúpil nejaký zákon, ktorý dovoľuje aurorom prísnejšie zasahovať proti agresívnejším jedincom našej svorky. Požadujú preto jeho zrušenie. A to nie je všetko. Chcú, aby ste prepustili z Azkabanu chlapa, ktorého si zvolili za vodcu. Určite ho obaja poznáte.“
„Bor Weston,“ zamumlal Draco, keď si spomenul na titulok novín Denného proroka zo začiatku leta, keď odsúdili toho chlapa za to, že v priebehu mesiaca napadol päť ľudí, z toho dve deti v predškolskom veku. Jedno dieťa usmrtil a druhé vyviazlo s ľahšími zraneniami vďaka pohotovosti svojich rodičov.
„Presne. Boren Weston, známy pod prezývkou Krvavý tesák,“ potvrdil Cayard a zamračil sa. Jeho plavé obočie sa stiahlo nad azúrovými dúhovkami znepokojených očí. „Nerád nosím zlé správy,“ zamumlal. „Ale musel som ti to povedať. A ešte niečo, Harry. Mal som ti odkázať, že ak neposlúchneš, budeš jediný, kto na tom niečo stratí.“ Potom sa načiahol a vybral si z vrecka koženej vesty akýsi náramok a strieborný prívesok v tvare podkovičky so štvorlístkom.
Tak, pomyslel si Harry skrúšene. A teraz mám istotu. Zovrel v dlani obe veci a zaťal ju v päsť. „Prívesok je Hermionin. Dal som jej ho pred skúškami z MLOKov. A náramok patrí Ronovi. Dostal ho od svojho brata, Charlieho.“
„A posledná vec, Harry. Mám podozrenie, že tvoji priatelia nie sú jediný, koho tá banda väzní.“
„A to už ako?“ Harrymu sa v tvári zračilo skutočné prekvapenie. Ale počkal, kým Cayard nedožuje sústo z chlebíčka, po ktorý sa konečne natiahol.
„Raz v noci som začul akýsi rozhovor a ak som dobre vyrozumel, ich tretím nedobrovoľným hosťom nie je nik iný, ako sám Belby Damocles. Expert a tvorca Protivlkolačieho elixíru.“
***
Cayard odišiel asi hodinku na to. Povedal, že preverí, či je Belby doma, alebo nie a tak si overí to, čo začul. Harrymu to stačil. Dozvedel sa viac, ako sám vypátral za ten mesiac. Z domu odišiel krátko po Cayardovi a mal namierené priamo na Ministerstvo. Rozhodol sa preskúmať zákony, ktoré vošli do platnosti zhruba pred mesiacom. Ako externý auror si musel síce vyžiadať Ministrov súhlas, ale to nebol žiaden problém, hlavne, keď mu vysvetlil, o čo ide.
Draco ten čas, čo bol znova sám využil na to, aby napísal matke list a poslal jej ho po svojom výrovi Lupovi (skratka od Lupusa). Zvyšok času strávil čakaním na Harryho v jeho pracovni. Nebol dlho preč. Ani nie dve hodiny a vrátil sa s plnou brašňou záznamov.
Stoh zmenšených dokumentov, ktoré vytiahol zo svojej čiernej aktovky kúzlom uviedol do pôvodnej veľkosti a rozdelil ich medzi seba a Draca rovným dielom, na čo sa obaja ponorili do ich preskúmavania. Strávili nad nimi celý zvyšok poobedia, kým ich Kreatcher neprišiel zavolať na večeru. A len čo sa najedli, znova sa zavreli v Harryho pracovni, aby pokračovali v načatej šichte.
Keď si Draco pošúchal unavené oči, bolo čosi pred pol dvanástou v noci. I Harry sa natiahol v kresle a zívol.
„Myslím, že je najvyšší čas ísť do postele,“ zamrmlal, ale keď sa postavil, načiahol sa za svojou kôpkou neprezretých zákonov a vzal ich so sebou.
„Skvelý nápad,“ pritakal súhlasne Draco a spravil to isté, keď Harry vstal od stola a namieril si to do svojej spálne. A Draco ho tam nasledoval, čomu sa Harry úprimne začudoval.
„Myslel som, že si unavený,“ podotkol Harry a kútik úst sa mu vytiahol do unaveného úsmevu.
„Som, ale ako vidím, ani ty sa ešte nechystáš spať. Keby som si mal pozerať tie záznamy sám, zachrápem ako drevo,“ priznal sa a Harry sa pobavene rozosmial.
„Čo je?“ spýtal sa Draco znavene, sadol si konča jeho postele, kde sa pohodlne uvelebil a oprel sa chrbtom o stenu.
„Ty nechrápeš,“ odvetil mu tmavovlasý mladík s úsmevom a natiahol sa po nový spis. Kým si ich jeden za druhým preberali, Draco sa od neho snažil povyzvedať nejaké skutočnosti, ktoré ho zaujímali.
„Od kedy sa poznáte s Greybackom?“
Harry odložil prezretý spis bokom, natiahol sa po druhý. „Budú tomu štyri roky. Spoznali sme sa v to leto, keď som skončil siedmy ročník a spravil skúšky z MLOKov.“
„Pri akej príležitosti?“ Dracove oči kĺzali po dokumente, ktorý držal v rukách, ale ani tentoraz nič neobjavil.
„Cayard bol školiacim inštruktorom Obrany čiernej mágie v aurorskom kurze prvý semester, kde som nastúpil.“
„To je síce pekné, ale prečo ho potom nepoznám? Ak je čarodejník, prečo nechodil na Rokfort? Merlin, veď je to Greyback a ja som o jeho existencii nemal ani poňatia!“ zahundral.
Harry sa načiahol po spis len trochu skôr ako Draco a stiahol ďalší zo svojej zmenšujúcej sa kôpky. „Nechodil na Rokfort. Jeho matka bola Rumunka,“ riekol, čo veľa vecí objasňovalo.
„Takže ak sa nemýlim, chodil na Kruval?“ Draco odtrhol pohľad od spisu a uprel boľavé oči na Harryho. Ten iba prikývol.
„Presne tak. Presťahoval sa sem po páde Voldemorta a po matkinej smrti. Až vtedy sa dozvedel, čím bol jeho otec v skutočnosti. Vieš, nežil s nimi.“
„A je teda Cayard vlkolakom, alebo nie? Pokiaľ viem, nákaza sa prenáša len slinami, však?“ zamrmlal plavovlasý mladík a odhodil ďalší spis na kôpku tých prečítaných.
„Nebol, hoci na to mal dedičnú predispozíciu. Stal sa ním vo svojich sedemnástich. Jeho otec potreboval nástupcu a vodcu svojej svorky. A kto by bol povolanejší ako jeho vlastná krv? Infikoval ho v sedemnástich. Prosto nakazil vlastného syna. Pohrýzol ho. Cay sa sem vlastne vrátil preto, aby sa pomstil otcovi, ale ten bol v tom čase už mŕtvy. A on potom ostal tu, lebo sa mu tu zapáčilo.“
Draco sa striasol hnusom. „Vedel som, že Fenrir bol sviniar, ale že také čosi spraví vlastnému synovi, to som netušil...“
„Veru, kto by si to bol pomyslel,“ pritakal Harry a pozrel na muža sediaceho mu oproti. „Si unavený. Nechceš si ísť ľahnúť?“
Draco zavrtel hlavou.
O pol hodinu neskôr Harry pobavene sledoval, ako jeho priateľovi padá hlava a viečka mu klesajú. Chvíľu na to zamrmlal, že sa len na pár minút natiahne vedľa neho a zdriemne si, aby mohol pokračovať v čítaní ďalej, ale v tú ranu, keď sa jeho hlava dotkla vankúša po Harryho pravom boku, zaspal ako drevo. Harry pozoroval jeho pokojný spánok, hruď, ktorá sa mu pravidelne dvíhala i klesala a napadlo mu, či to Draco spravil naschvál, že ostal v jeho posteli. Chcel ho úmyselne pokúšať?
Si cvok, napadlo mu v duchu. Veď si mohol vidieť, že je unavený, tak aké naschvál? Načiahol sa za prútikom a odlevitoval spisy na dve rozdielne kôpky. Na jednej kôpke skončili tie, ktoré prečítali, na druhej tie, ktoré nestihli prejsť. Keď sa prezliekal do pyžamových nohavíc a trička, v ktorom spával, uvažoval, či by nemal Dracovi prenechať posteľ a zložiť sa v inej. Napokon sa len zlomyseľne uškrnul a vliezol si k nemu späť, prikryjúc i jeho perinou. Chlapec sa mu za to odmenil tak, že sa k nemu v spánku primkol bližšie a prehodil si cez jeho nohy tú svoju. Jeho pravá ruka skončila na Harryho hrudi a hlava na pleci. Keby sa Harry nebál, že ho nechtiac prebudí, spokojne by zavrnel blahom. Takto sa len usmieval od ucha k uchu a nechal sa učičíkať k spánku i on, len čo zhasol svetlo.
****************************************************************
Na obrázku je sexy Shane West. Takto nejako som si predstavovala Fenrirovho syna. Trochu tajomný, trochu nebezpečný výraz v tvári :)
Komentáre
Prehľad komentárov
Naozaj podarená poviedka ♥ Milujem drarry a momentálne som už prečítala skoro všetky dostupné v slovenčine, češtine, prekladané a dokonca aj pár anglických :DD Keď som narazila na túto, skoro mi vyleteli oči z jamôk, taká som bola nadšená :)) ďakujem ti za ňu ♥
KUK
(Miki, 31. 7. 2014 16:38)
Jéééé, objevila jsem tuhle nádheru, a nemůžu odtrhnout oči. Díky moc!
No, a teď se mi nedaří "odoslať", protože nedokážu opsat kontrolný kód. Uch...
:D
(yumiko, 20. 2. 2012 10:16)
ooo ... ja citam a citam a zbudam ze by sa zislo to tu obcas aj okomentovat... :D
Vazne uzasna poviedka...cely den nemyslim na nic ine len na drarry :D ...
uz sa desim az ju docitam
http://glorilian.sblog.cz
(Glorilian, 22. 3. 2010 17:41)
Hm, chudák synek... vlastní otec.
Zdá se, že se příběh zase kousek hnul k vyřešení záhady Herm/Ron zmiznutí.
Pěkná kapitola.
:-D
(Tria, 22. 3. 2010 16:12)
Draco si len trosku zdriemne aby pokracoval...a zobudi sa ako sa lepi na Harryho a spia v jednej posteli :-D pekne bude to prebudenie
Sup - sup k pisaniu aby sme sa dozvedeli ako sa to vyriesi...ale aspon si nam poodhalila co sa deje v zakulisi
:))
(nadin, 22. 3. 2010 8:45)
Fenrir teda skutočne nezaprel svoju podstatu! Vlastného syna!! No ale pre neho to bolo jediné riešenie.
Draco s Harrym sú podarení!!
Aj sexy Shane West!
Ďakujem
(AlexaP, 11. 9. 2014 21:19)