V službách jeho lordstva - 22. kapitola
22. kapitola
Cherez la femme...
Hermiona nepokojne pochodovala po svojej väzenskej cele. Boli tu s Ronom uväznení viac ako mesiac. Bez priateľov, bez rodiny, bez toho, aby niekto vedel, čo sa s nimi stalo. Napadlo ju, že hoci stihla nechať aspoň nejakú stopu, očividne si vybrala zlý symbol, pretože ten žiaľ dokopy neinformoval o ničom. Bol len obyčajným znakom volania o pomoc. Bola hlúpa! Mala si vybrať iný, ale teraz už bolo neskoro. Okrem toho, celkom zabudla na fakt, že Harry je do rún ľavý. A nemohla sa spoliehať ani na to, že ten symbol objavil.
Dvere jej cely sa so škrípaním otvorili a ona sa otočila k svojim strážam, pripravená ako vždy, čeliť im tvárou. Hoci bola v porovnaní s nimi bezradná, keďže im pri prepade zhabali prútiky. Uvedomovala si však, že môže byť rada, že ich nezabili. Ale toto väzenie... Ešte pár dní, či týždňov a scvokne sa z toho. Celkom zaručene príde o rozum. Už jej nepomáhala ani myšlienka, že Ron zdieľa vedľajšiu miestnosť ako svoju temnicu.
Aké bolo jej prekvapenie, keď v dverách uzrela stáť svoju asistentku? Vytreštila oči a rozbehla sa k nej, zovrúc ju v náručí. „Haylie! Pre Merlina, len mi nepovedzte, že i vás uväznili!“ zvolala, mocne ju objímuc.
„Samozrejme, že nie, slečna Grangerová,“ odvetila jej žena, len o dva roky mladšia od Hermiony chladným hlasom a odtisla ju od seba.
Hermiona zaspätkovala a nechápavo sa pozrela na svoju asistentku, ktorá si ju premerala viac ako odmeraným pohľadom. Mala dojem, že vidí v jej tmavých očiach nenávisť. „Haylie, ale... Čo tu potom robíte?“ spýtala sa jej, tentoraz podozrievavo a ruky spustené pri bokoch zaťala v päsť.
„Nie ste v pozícii, keď môžete klásť otázky!“ odvrkla jej Haylie bezočivo.
Ale na Hermionu to nemalo žiaden účinok. Mala to brať ako príkaz? Nikdy, kým jej nevysvetlí, prečo tam s Ronom trčia. „Prečo sme tu a čo tu robíte vy?!“
„Ste tu, pretože som s vami stratila trpezlivosť!“ vyštekla mladá žena a rozpustené tmavé vlasy jej nadskočili na pleciach. „Ste tu, lebo ste hlúpa a krutá a ja som chcela, aby ste vedeli, aký to je pocit, keď vás väznia a vy nemôžete spraviť celkom nič. Chcela som, aby ste vedeli, aký je to pocit, keď nemôžete byť ani s tým najbližším človekom. Pán Weasley je tu preto, lebo som dúfala, že mi pomôže obmäkčiť vaše tvrdé srdce! Pravda, ak nejaké máte,“ precedila pomedzi zuby.
Hermiona bola ohúrená. Tvárila sa tak, akoby jej práve uštedrila facku. O čom to tá osoba tára? Pomiatla sa? Ona, že je krutá a hlúpa? Že nemá srdce?
„Vidím, že vám stále nedochádza,“ riekla pokojne Haylie a prekrížila si ruky na hrudi. „Pamätáte sa, keď ste ma prijali za svoju asistentku?“
„Isteže,“ hlesla nevrlo Hermiona. „Čo to má s týmto spoločné?“
„Vrátila som sa predčasne z materskej dovolenky. Nemala som prácu, ani rodinu a potrebovala som uživiť seba i svoje dieťa, lebo môj manžel sa dostal do Azkabanu vinou vášho priateľa.“
„Ak sa tam dostal, tak jedine svojou vinou. Spravil niečo, za čo bol právoplatne odsúdený,“ komentovala jej absolútne vyhlásenie o tom, že by Harry len tak mohol niekoho zavrieť do basy pre nič – za nič.
„To nepopieram. Občas má môj manžel ťažšie zvládnuteľnú povahu, ale v hĺbke duše je to dobrák,“ zasipela jej asistentka a prepaľovala ju svojím ľadovým pohľadom.
„Dobrák? Ach, netušila som, že máme v Azkabane nejakého mučeníka,“ chrstla jej Hermiona do tváre. Nečakala, že jej asistentku to vytočí tak veľmi, že vytiahne svoj prútik a opáči na nej pôsobenie kúzla Cruciatus. Hermiona sa zrútila na zem v kŕčoch a s výkrikom, ktorý nestihla zastaviť.
Vtedy sa na stenu po ich pravej strane ozvalo dunivé búchanie, keď Ron tĺkol päsťou do steny. „Hermiona! Čo sa deje? Hermiona?“ doliehalo z druhej strany tlmene, ale ona mu nemohla odpovedať.
„Nie som stupídna, aby som nevedela, že je tam zaslúžene. Preto som vás sem nenechala uväzniť. Pamätáte sa na to, ako som sa vám snažila vyhovoriť tú novelu zákona o sprísnených postupoch proti jeho porušovateľom? Pamätáte sa?“ spýtala sa jej, týčiac sa nad ňou, ako mohyla.
Hermiona prikývla, zviechajúc sa zo špinavej zeme. „Pamätám. Nechápala som, o čo vám ide. Apelovala som na vás, aby ste sa vžili do kože ľudí, ktorí prišli o svoje dieťa a mnohých iných, ktorí vlkolaci napádali len preto, že im chutila ich krv. Robili to z číreho potešenia, nie neúmyselne. Presne ako to bolo kedysi s Fenrirom Greybackom, potom s Timom Sparksom a naposledy s Borenom Westonom! Nič iné si nezaslúžia. Musia byť potrestaní tak ako sa patrí.“
„Och, samozrejme. Svätá slečna Grangerová sa cíti ako bohyňa, keď môže svojvoľne meniť zákony, čo?“ odfrkla si Haylie, sklonila sa k nej a vrazila jej facku.
Hermiona sykla od bolesti. Silná rana jej vyvrátila hlavu na bok.
„Zmierila by som sa s tým, že ho uvidím po pár rokoch, čo si odsedí. Bola by som naňho počkala. Ja i jeho syn. Ale BOZK DEMENTORA?“ zvolala priškrteným hlasom. „Nikdy!“
Hermiona zaklipkala očami a vzhliadla k nej. Naozaj hovorila Haylie Duffová o tom, že má syna s vlkolakom odsúdeným na smrť? Ak sa nemýlila, v Azkabane ostal len jeden z trojice, ktorú sama menovala – ohľadom odsúdenia na trest smrti. Tí ďalší dvaja sa nerátali. Mali si odsedieť svoj vymeraný rozsudok a po pár rokoch sa znovu začleniť do života.
„Chcete mi povedať, že Boren Weston je váš manžel a otec vášho syna?“ spýtala sa jej a odpoveď mohla uzrieť v tvári svojej asistentky. „Haylie, pre Merlina, ale prečo?! Prečo ste sa zosobášili s tým gangstrom najhrubšieho zrna?“
Znova jej pristála na tvári ďalšia facka. „Ešte raz ho tak nazvite a prisahám, že slovo Crutio bude posledné, čo začujete a jeho muky budú posledné, čo zacítite, vy bezcitná mrcha!“ rozohnila sa mladá žena. „Vraj gangster! Neviete si ani predstaviť, ako veľmi sa milujeme! Vy taká lásku nikdy neokúsite. Bezhraničnú, trvajúcu naveky! Srdce vlkolaka si vyberá svoju životnú lásku. Len raz za život sa dokáže zaľúbiť. A Borenovo srdce patrí mne a nášmu synovi. Synovi, ktorého ste pripravila o otca!“
Hermiona na to nemohla povedať nič. Bolo očividné, že sa s ňou neoplatilo dohadovať.
„Keď sa mu pred mesiacom nepodaril ten útek z Azkabanu, rozhodla som sa konať na vlastnú päsť. Nenašla som lepšie riešenie ako vás presvedčiť o zamietnutí toho nápadu so sprísneným trestu. Lenže nepomohlo to. A preto prišiel na rad náhradný plán. Mimochodom, kontaktovali sme Pottera a dostal ultimátum. Uvidíme, či si s ním nejako poradí. Ak nie, ďalšieho rána po najbližšom splne mesiaca sa nedožijete. Ani vy, ani ten váš... priateľ,“ prezradila jej a opustila miestnosť.
Hermiona si otrela chrbtom ruky krv, ktorá sa jej spustila z kútika úst. Skrčila pod seba nohy a objala si ich rukami, keď znova začula Ronovo búšenie na stenu.
„Ron? Som v poriadku, neboj sa,“ šepla, keď sa rozboľavená dovliekla k stene.
„Určite?“ opýtal sa pochybovačne a ona si len potichúčky vzdychla.
„Určite,“ odvetila.
„Hermiona? Ľúbim ťa,“ šepol a jej oči sa zaligotali slzami.
„Aj ja ťa ľúbim, Ron,“ hlesla a zviezla sa na slamený matrac svojej nepohodlnej prične.
***
„Pôjdem na Ministerstvo. Potrebujem odovzdať späť tie spisy a pozhovárať sa s Kingsleym,“ povedal Harry, ukladajúc fascikle so zákonmi do svojej tašky.
„Mal by si sa informovať o prípade Westona,“ pripomenul mu Draco, ľutujúc, že ho nemôže sprevádzať.
„No, popravde, ja som ho zatýkal,“ priznal sa tmavovlasý čarodejník a skúšal si uviazať viazanku. Nešlo mu to a bol by ju odhodil bokom, keby Draco s úškrnom neodstrčil jeho ruky, postaviac sa k nemu tvárou. Vyhrnul mu golier tmavozelenej košele – skvele sa hodila k jeho očiam – a narovnal viazanku. Jeho prsty sa vrtko hýbali, keď mu ju uväzoval a naprával.
„Hotovo,“ povedal, spokojne si prehliadnuc svoj výkon.
„Ďakujem. Neznášam viazanky a ešte viac ich uväzovanie,“ zahundral Harry a ukazovákom si posunul okuliare na koreň nosa.
„Niekedy si fakt nemožný,“ uťahoval si z neho Draco.
„Tak to ti pekne ďakujem. Nezabudni, že s tým nemožným chlapom chodíš,“ pripomenul mu Harry a Draco nad tým len pokrútil hlavou, usmievajúc sa pobavene od ucha k uchu.
„Radšej už choď, nech si čím skôr späť,“ povedal a kývol hlavou ku kozubu.
„Čo budeš robiť?“ opýtal sa Harry, keď sa súkal do habitu.
„Myslím, že sa zavriem na chvíľu v pracovni. Protivlkolačí elixír by mal byť dostatočne vylúhovaný. Stačí mi ho ponaberať do ampuliek. A možno začnem s prípravou toho Upokojujúceho. Kto vie?“ pokrčila ramenami.
„Hmm, takže na večer nemáš žiadne iné plány?“ opýtal sa Harry s podivným výrazom v tvári a Draco podozrievavo prižmúril oči.
„Nie. Prečo?“
Harry sa tajomne pousmial. „Tak si ani nič neplánuj, dobre?“ poprosil ho, vtisol mu na pery krátky bozk, a keď videl ako Draco otvára ústa, aby ho bombardoval ďalšou otázkou, stačil vykríknuť ešte: „Prekvapenie!“ a potom ho pohltili zelené plamene. Odletaxoval sa priamo na Ministerstvo.
****************************************************
Sa nám trošku začína konečne vyjasňovať. Už vieme, kto za tým ich uväznením stojí, aj prečo. Len ich nájsť a zachrániť... Ale to by mala byť hračka, nie? :)
Komentáre
Prehľad komentárov
keď ho tak ona miluje, tak prečo ho neodhovorila od tých útokov? koza jedna...no teším sa ako to dopadne
dievčatá :)
(Tessa, 25. 3. 2010 18:44)
to, že k nájdeniu bude ešte zapeklitá cesta je jasné :D Okrem toho, treba trochu rozvinúť ten ich vzťah.
Čo sa týka Draca, neplánujem z neho spraviť domáceho maznáčika, jeho povaha občas bude - vystrkovať rožky - ale v miernejšej forme. Chlapec si konečne uvedomil, čo chce a koho chce a bol by hlúpy, keby si myslel, že mu dá Harry ďalšiu šancu... Už ho trápil dosť - takže beriem to z tohto hľadiska...
:))
(nadin, 25. 3. 2010 18:06)
Vyjasňovanie sa mi páči, aj keď ni všetky jeho detaily, facky a kliatby.
Nuž ale, magori svetom vládnu!!
tsss
(Tria, 25. 3. 2010 17:31)
Ze ich staci iba najst...samozrejme som rada ze uz konecne vieme kto ich uniesol a z akeho dovodu...ale k ich najdeniu niesme o nic v pred.
Draco...aky starostlivy...ale dufam, ze nezabudnes na jeho slizolinsku povahu a neurobis z neho poblazneneho chrabromilcana :-D
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 16:47)