Choď na obsah Choď na menu
 


V službách jeho lordstva - 23. kapitola

28. 3. 2010

23. kapitola

Nezabudol som...

 

Harry vykročil z krbu Ministerstva mágie, oprašujúc zo seba zvyšky popola z pliec i topánok. Zamieril najprv na štvrté podlažie, aby vrátil požičané spisy. Keď zaklopal na dvere, otvorila mu mladá, príťažlivá žena. Haylie Duffová, bola viac ako rok Hermioninou asistentou. Z jej podania teda vedel, že je spoľahlivá a pracovitá osôbka. Nebola vysoká. Siahala mu ledva po plecia. Dlhé tmavé vlasy sa jej na rozdiel od Hermiony iba mierne vlnili a mala ich o pár centimetrov dlhšie ako ona. Tiež boli o pár odtieňov tmavšie. Mala srdcovitú tvár, výrazne klenuté obočie nad tmavohnednými očami, ale bez jantárových iskierok, ako mala Hermiona. Hayliene dúhovky pôsobili tmavšie a nadobúdali odtieň horkej čokolády. Rovný nos, ostré lícne kosti, jemne vystupujúca brada. Keby ju nazval krásnou, nikto by mu zrejme neoponoval.

„Dobrý deň, Haylie, prišiel som vám vrátiť požičané spisy,“ povedal, keď ho privítala a vpustila do Hermioninej kancelárie, ktorú teraz okupovala sama.

„Samozrejme, pán Potter. Pomohlo vám to? Prišli ste na niečo?“ spytovala sa zvedavo, milo sa naňho usmievajúc.

„Myslím, že áno,“ prikývol a otvoril tašku, aby z nej vytiahol zmenšené hromady spisov. Poukladal ich na stôl a vrátil kúzlom do skutočnej veľkosti.

Hermiona asistentka ich okamžite začala ukladať na svoje miesto, zvŕtajúc sa okolo skríň, kde zakladala spisy do jednotlivých šanónov. Skôr ako sa s ňou stihol rozlúčiť a mohol odísť, otočila sa k nemu so zvedavou otázkou?

„Budete teda niečo robiť?“

„S čím?“ zháčil sa, zvraštiac obočie. Nechápal, na čo sa ho pýta.

„S tým zákonom o vlkolakoch, ktorý ste si potrebovali pozrieť,“ vysvetlila a Harryho tvár sa vyjasnila. Chvíľu ostal celkom v pomykove a nepovedal nič. Pohľad sklopil do zeme a mykol plecami.

„Ešte neviem. Chystám sa za ministrom. Uvidíme, či sa bude dať niečo vôbec robiť,“ riekol zamyslene a konečne sa s ňou rozlúčil.

S tým zamieril k širokému mramorovému schodisku a zbehol po schodoch na prvé podlažie, kde mal kanceláriu sám minister s pomocným personálom. Včera si dohodol schôdzku s Kingsleym a teraz sa nevedel dočkať, ako minister zareaguje na to, o čo ho mienil požiadať.

Len čo ho plavovlasá sekretárka zbadala, zoširoka sa naňho usmiala. „Dobrý deň, pán Potter. Minister sa na vás práve pýtal. Ohlásim vás,“ štebotala veselo a Harry prikývol.

„Budem vám povďačný, Savannah.“ Keď sa na ňu usmial i on, mladá žena sa div nezviezla zo stoličky priamo pod stôl v rozpakoch, o čom svedčili i jej červené líca. Nezazlieval jej to, ale škrelo ho to. Rád by verejne vyhlásil, že je gay, len aby sa striasol tých otravných pohľadov žien, ktoré ho očami priam vyzliekali. Zakaždým, keď sa niekde objavil, zmyselne špúlili ústa, obletovali ho ako motýle a samé mu strkali do vrecká vizitky so svojím telefónnym číslom. Bolo to otravné. Lenže, keby sa bol svet dozvedel, že slávny Potter je inej orientácie, ako by zareagoval? Poškvrnili by jeho meno? Povláčili by ho v prachu, alebo by ho zlynčovali? Ak pre nič iné, tak preto, že by im o sebe skazil ideálnu predstavu?

Veľmi dobre vedel, ako sa stavia k homosexuálnym vzťahom muklovská verejnosť, ale netušil, ako je to s tou čarodejníckou. Veď aj Seamus chcel ich vzťah držať v tajnosti. A to spolu boli len krátko a prakticky medzi nimi k ničomu nešlo ako k pár vášnivým bozkom. I to len so Seamusovej strany, pretože Harry sa nevedel prinútiť mať ho rád viac, ako obyčajného kamaráta a bývalého spolužiaka.

A čo by spravilo zverejnenie ich vzťahu s Dracom? Bol by vôbec ochotný priznať ich vzťah i verejne? Hoci ho Harry miloval a zdalo sa, že Draco jeho city opätuje, nemohol si tým byť istý. Vo vzťahoch si vôbec istý nebol, čo mu nesmierne vadilo.

„Môžete vojsť, pán Potter,“ hlesla slečna Burbageová a vytrhla ho tým zo zamyslenia.

Kingsley sedel za svojím dubovým stolom, v koženom kresle, keď Harry vošiel. Odložil papiere, ktoré práve študoval a privítal ho ako svojho dlhoročného priateľa. Hneď potom objednal u svojej sekretárky kávu pre oboch a ponúkol ho, aby sa posadil a spravil si pohodlie.

„Rád ťa vidím, Harry. Keby si sa včera nebol ohlásil, bol by som sa zastavil ja osobne. Jednak preto, aby som sa presvedčil, ako sa vodí Malfoyovi a jednak preto, lebo som sa dopočul o tom probléme s vlkolakmi,“ začal zopäl si končeky prstov do striešky.

Harry sa zahniezdil na stoličke, premáhajúc rozpaky. „Pokiaľ ide o Draca Malfoya, nemôžem sa sťažovať,“ odvetil. Ešte to tak, pomyslel si spokojne, pri zmienke o svojom priateľovi. „Pokiaľ ide o vlkolakov, zaujíma ma v prvom rade, odkiaľ si sa to dozvedel a potom ťa môžem ubezpečiť, že to nie je problém, s ktorým by som si neporadil.“

Kingsley sa uškrnul a oprel sa v kresle. „Och, o tom ani najmenej nepochybujem, Harry. Zmienil sa mi o tom jeden z aurorov. Barty sledoval jedného vlkolaka, ktorého podozrievame pri napomáhaní úteku väzňov z Azkabanu. Iste pochopíš, že sa tomu snažíme všemožne predísť. A práve tento chlap sa obšmietal i okolo tvojho domu minulý týždeň.“

„Takže napomáhanie úteku z väzenia? Môžeš mi o tom prezradiť niečo viac, alebo na to nemám nárok, keďže som na neplatenej dovolenke?“ spýtal sa bez váhania a minister sa uškrnul.

„Nevieme o tom zatiaľ veľa. Stále figuruješ na poste hlavného vedúceho aurorov, hoci si teraz mimo, lebo si sa rozhodol pátrať na vlastnú päsť, čo samozrejme oceňujem. Ide o to, že sme od jedného z informátorov dostali typ, že sa niečo chystá. Podľa toho, čo povedal teda predpokladáme, že sa jedná práve o útek z väznice.“

„Ale nemáte na to predpokladám patričné dôkazy,“ podotkol zadumane čiernovlasý mladík.

„Uhádol si. Nič nie je isté. Bez dôkazov nemôžeme vzniesť obvinenia. A akoby toho nebolo dosť, oddelenie pre Presadzovanie čarodejníckeho práva má problémy s menšou svorkou vlkolakov. Nie, že by vyvádzali  – práve naopak. Správajú sa podozrivo pokojne a to sú vychýrení recidivisti,“ dodal minister a odmlčal sa, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere a Kingsleyho asistentka im doniesla kávu. Položila ju na konferenčný stôl pred Harryho a znova sa naňho žiarivo usmiala. Mal chuť zaškrípať zubami, ale ovládol sa. Poďakoval jej a ona s tichým povzdychom opustila ministrovu kanceláriu.

Kingsley vstal podráždene od stola a prisadol si k Harrymu. „Toto mi robí zakaždým, keď sa objavíš!“ hundral nespokojne. „Akoby jej odrazu ktosi vymyl mozog! Prisahám, že to dievča bude do teba pobláznené, inak netuším, čo s ňou je,“ durdil sa a žuchol si do kávy zlostne dve lyžičky cukru. Zamiešal si kávu a lyžičku odložil na tanierik. Odpil si z horúceho nápoja a položil šálku späť na tanierik.

Harry jeho predslov ohľadom sekretárky nijako nekomentoval. Namiesto toho v duchu snoval to, k čomu sa odhodlal.

„Chcel by som ťa o niečo požiadať, Kingsley,“ začal a odkašľal si.

„Iste. O čo ide?“ spýtal sa so zjavnou dávkou záujmu starší muž a oprel sa na pohovke, prekrížiac si ruky na hrudi.

„Ide o Draca Malfoya,“ začal Harry, keď ho minister znova prerušil.

„Zadrž, Harry!“ rozhodil rukami na protest. „Ak si prišiel znova prosiť o to, aby som mu zmenil výkon trestu, nepohneš mnou ani o piaď!“

Harry sa zamračil. „Nie, o to mi nejde. Hoci... nie si od toho tak ďaleko,“ hlesol a pohľad zabodol do zeme, usilovne študujúc štruktúru perzského, modro-žltého koberca, ktorý pokrýval podlahu ministrovej pracovne.

„Akosi ti nerozumiem,“ povedal minister a prižmúril podozrievavo oči. „Ak ti nejde o zmenu miesta výkonu trestu a o to, dostať Malfoya zo svojho domu, o čo teda ide?“

„Chcem, aby si zmenil trest a hneď ti vysvetlím i ako,“ začal Harry vysvetľujúc, o čo ho vlastne prišiel požiadať. Minister len ticho sedel a počúval, čo Harry žiada, rovnako ako i jeho dôvody, ktoré ho k tomu vedú.

***

Draco ležal na pohovke v jednom zo salónov a čítal si Denného Proroka. Konečne si naň našiel chvíľu času. Potom, čo rozdelil Protivlkolačí elixír do ampuliek, zazátkoval ich a odniesol do Harryho izby sa rozhodol začať pracovať na elixíre Tvorby a doplnenia krvi. Tento elixír mal dobu trvanlivosti len štyri mesiace a kto vie, či Harryho zásoby nie sú dávno po expiračnej dobe. Napadlo ho, že len čo sa vráti, opýta sa ho na to. Okrem toho, spomenul si na to prekvapenie a spokojne sa uškrnul. Harry nebol sám, kto chystal nejaké prekvapenie.

Ráno sa mu zdal jeho priateľ – Merlin, ako si to slovo v spojení s Harrym zamiloval a ako rýchlo – bol akýsi nesvoj. V očiach sa mu zračili drobné plamienky smútku a Draco si pomyslel, že je to asi preto, lebo si Harry stopercentne myslel, že zabudol na jeho deň. Lenže Draco mal na dátumy príliš dobrú pamäť. Hlavne ak sa týkali osôb, ktoré mu boli drahé.

Keď začul zvuk plameňov kozuba z vedľajšej izby, ticho zahrešil, premýšľajúc, koľko kozubov v dome je vlastne napojených na letaxovú sieť. Myslel si, že príde týmto kozubom v modrom salóne, ale nie! On sa musel vynoriť vo vedľajšej izbe. Vstal z pohovky, odhodil noviny bokom a vyšiel z izby. Lenže keď ho zbadal, nemohol sa prosto ubrániť úsmevu a myšlienke na to, že by ho neobjal a nepobozkal na privítanie.

Keď okolo Harryho ovinul ruky a ich pery sa spojili v nežnom bozku, počul, ako Harry spokojne zastonal.

„Ako si pochodil?“ opýtal sa ho, keď bozk prerušil, ale objímať ho neprestal.

„Celkom dobre,“ šepol Harry, oprúc sa čelom o to jeho a obtrel sa nosom o ten jeho. Merlin, tak túžil po jeho dotykoch. Chcel sa s ním maznať, hladkať ho a bozkávať, namiesto toho sa však odtiahol, hoci nerád. „Budeš prekvapený, keď ti to porozprávam, ale najprv... sľúbil som ti to prekvapenie, nie?“

„Isteže. Som zvedavý, čo si tým myslel,“ zašomral Draco, dívajúc sa za ním, keď zamieril k schodisku.

„Daj mi chvíľku,“ požiadal ho. „Len sa prezlečiem a... Veď uvidíš,“ hlesol a v zelených očiach mu šibalsky zaiskrilo.

O pol hodinku neskôr Draco nevychádzal z údivu. „Ako si to? Páni! Netušil som, že tu máš niečo také,“ vydýchol s úžasom, stojac na streche domu v tej časti, ktorá bola upravená do nádhernej záhrady.

„Trávnik je síce umelý,“ priznal zahanbene Harry, „ale nevyzerá to tu zle.“

„To teda vôbec,“ pripustil Draco a sadol si na rozprestretú kockovanú deku, ktorá tam bola pripravená. V duchu sa zaškeril, lebo neodolal, aby ho nepokúšal. „Uniklo mi niečo?“ opýtal sa Harryho akoby nič, keď sa jeho priateľ načiahol za vychladeným vínom a začal otvárať fľašu.

Harryho tvár sa jemne zachmúrila, ale zrejme to bolo i z časti tým, že fľaša mu nešla otvoriť.

„Ukáž,“ navrhol Draco a víno hravo otvoril. „Tak? Prečo to všetko?“ ozval sa znovu a čakal, či sa Harry prizná, alebo nie.

„Záleží na tom?“ opýtal sa namiesto toho zadumane a sledoval, ako Draco nalieva rubínový mok do pohárov.

Teraz sa zamračil Draco. Vari nemá ten chlap žiadnu hrdosť? napadlo mu v duchu a uškrnul sa. Asi mu budem musieť dať pár lekcií Slizolinského pudu sebazáchovy, alebo tak niečo...

Keď znova prehovoril, podávajúc mu jeho pohár, bol celkom vážny. „Harry, záleží na tom, ak sa to týka teba. Vždy na tom bude záležať, to si raz a navždy zapíš za tie svoje pekné ušká,“ povedal a pozdvihol pohár. „Tak teda – všetko najlepšie k narodeninám, Harry,“ hlesol o poznanie nežnejšie a sledoval udivený výraz na tvári svojho priateľa. Pobavilo ho to a rozosmial sa, ale i tak si s ním štrngol na prípitok.

„Ty si vedel? Ako?“ habkal Harry očividne ohúrený jeho informovanosťou.

Draco sa rozosmial. Harryho výraz mu pripomenul jeho  vlastný, keď do domu, krátko po tom, čo Harry odišiel vtrhla polovica Weasleyovskej rodiny, pripravená zablahoželať mu. Všetci boli ovešaný darčekmi a sršala z nich dobrá nálada do chvíle, keď sa namiesto Harryho neukázal Draco.

„Tajomstvo,“ odvetil namiesto toho a zaškeril sa nad Harryho nespokojným výrazom. „Tak dobre, poviem ti to. Vedel som to. Už dávno. Ešte na škole som začul rozprávať sa Grangerovú s Weasleym, čo ti kúpia na narodeniny a Weasley zahučal, že je na to čas, veď narodky máš až v júli a to tridsiateho prvého.“

Potom Draco znovu Harryho prekvapil – hoci to malo byť naopak – keď mu prikázal levitovať z kuchyne pripravené jedlo a Harry vyvalil oči, keď sa k nemu vzduchom niesla i torta. O niečo menšia ako tá, ktorú objednal on z reštaurácie Dracovi, ale bola rovnako chutná. O chvíľu neskôr ležali obaja na deke a spokojne odfukovali.

„Myslím, že som sa prejedol. Sladké nechcem vidieť minimálne po zvyšok týždňa,“ zamrmlal Harry, ležiac na chrbte a hľadiac na nebo posiate hviezdami.

„To je teda škoda, lebo nemám tušenie, či dokážem tak dlho čakať,“ hlesol Draco, akoby sa nič nedialo.

Harry sa zdvihol na lakťoch a pozrel naňho. „Čo si tým chcel povedať?“ opýtal sa, hľadiac do tváre muža osvietenej striebornou žiarou kosákovitého mesiaca.

„No, mám obavy, či si schopný zniesť pár sladkých bozkov navyše...“ šepol a po tvári sa mu roztiahol blažený úsmev, keď Harry odvetil s tichým zavrčaním, že sa nejako vynasnaží premôcť. Vzápätí sa ich pery spojili v bozku a Draco spokojne zastonal, keď na sebe ucítil tlak Harryho tela. Prstami mu vošiel do vlasov, oplácajúc mu bozky s rovnakou vášňou, ako ich i prijímal. Jeho ruky skĺzli po Harryho chrbte, cítiac neskutočnú potrebu dotýkať sa ho, ale po chvíli mu napadlo, že bezprostredný kontakt s pokožkou by bol iste lepší a vzrušujúcejší a začal z neho tričko sťahovať.

Ich pery sa od seba na chvíľu oddelili, aby nabrali dych, ale to už mal Harry tričko dole, obaja sedeli a Dracove ústa skĺzli po jeho čeľusti k brade. Prinútil ho zakloniť hlavu, posial bozkami jeho hrdlo a vychutnával si symfóniu vzdychov, ktoré Harrymu unikali z pootvorených pier. Počuť vyslovovať ho svoje meno hrdelným, zachrípnutým hlasom bolo preňho krajšie ako čokoľvek iné, ale stále mu to nestačilo. Našiel citlivé miesto na jeho krku a dlho sa s ním hral. Sal ho, pohládzal jazykom, jemne hryzkal, rukami túžobne blúdiac po jeho nahej, horúcej pokožke.

„Ľahni si,“ prikázal mu, a keď Harry zdráhavo poslúchol, stiahol zo seba i on svoje tričko, ľahnúc si vedľa neho. Znova ho pobozkal na pery, ale jeho ruka prešla cez jeho hruď, kým ju pri páse nezastavil opasok nohavíc. Potom sa zasa vydala po krátkom zaváhaní smerom nahor. Dracove prsty našli Harryho bradavku a jemne ju pohladili. Keď tentoraz ukončil bozk, naklonil sa nad jeho hruď jemne zarastenú mäkkým, tmavým porastom hodvábnych chĺpkov – čo mu pripadalo nesmierne erotické, na rozdiel od jeho neporastenej hrude – a špička jeho jazyka skusmo pohladila tmavoružovú bradavku. Tá ihneď stuhla a on sa pousmial. Oblízol bradavku znova a potom ju vzal do úst. Zvláštny pocit, mať nad Harrym takú moc, napadlo mu, pretože muž pod ním mu vošiel rukami do vlasov, spokojne stonajúc. Draco venoval rovnakú pozornosť i druhej bradavke, a keď začal posievať ľahkými, vlhkými bozkami zvyšok jeho hrude, nezabudnúc ani na pupok v tvare lievika, spokojne vrnel spolu s ním. Keď blysol pohľadom po poklopci Harryho nohavíc, mohol konštatovať, že nebol zrejme taký neschopný ako si myslel, že bude, pretože videl poriadnu vypuklinu. Rovnaká sa skrývala i v jeho trenkírkach. Napriek tomu sa neodvážil zájsť tak ďaleko...

Potom prebral iniciatívu Harry a bozkával ho rovnako zanietene ako to robil Draco, posievajúc mu hrudník, tvár i ruky cestičkami bozkov, mapujúc jeho telo s neuveriteľnou pedantnosťou. Harry na rozdiel od Draca však problém s tým, že by mal zájsť ďalej, rozhodne nemal. Prešiel mu rukou po zdurenom prirodzení, skrývajúcom sa pod vrstvami látky a opatrne ho hladil za podpory blondiakových vzrušených stonov, kým jeho horúci, vlhký jazyk krúžil okolo jeho pupka a vnáral sa doň, len aby mohol o chvíľu sledovať cestičku jemnučkých chĺpkov jeho podbruška k pásu nohavíc. Keď však plavovlasý muž začul zvuk roztvárania sa zipsu na rifliach, zaúpel a Harry k nemu roztúžene vzhliadol.

„Harry, ja...“ hlesol, kŕčovito ho zvierajúc za rameno a oblízol si suché pery. Do tváre sa mu nahrnula zradná červeň. Bolo to nezvyčajné, pristihnúť Draca pri niečom takom, ako je obyčajný rumenec.

„Nechceš to?“ ozval sa Harry chrapľavým hlasom od vzrušenia a pomaly sa narovnal, posadiac sa vedľa neho.

Draco pokrútil hlavou. „Nie... ja...“ naprázdno preglgol a porazenecky si zakryl rukou oči. „Ak sa mi budeš smiať, prisahám, že ťa zabijem! Hoci máš dnes ten sviatok! A nemysli si, že to nespravím!“ varoval ho.

Harry sa pousmial a počkal, čo sa mu chystá povedať.

„Harry, nie, že by som po tebe netúžil, ale... Vieš, je mi to... Do riti! Som proste panic! To je celé!“ vykríkol tentoraz horiac od hanby a priznania, ku ktorému raz muselo dôjsť.

Harry sa mu nesmial, hoci v hĺbke jeho srdca klokotal tichý smiech, ale nechcel sa mu posmievať. Bolo krásne zistiť, že jeho partner nemal nikoho, že on bude jeho prvým, ale potom sa zháčil.

„Chceš mi tým povedať, že si nespal ani s Pansy?“ opýtal sa, ľahnúc si k nemu na bok, nespúšťajúc oči z jeho tváre.

„Nie, merlin! Kde si to vzal?“ zagánil naňho Draco znechutený už len tou myšlienkou.

„Počul som ju to spomínať na vlastné uši,“ odvetil a podotkol: „V piatom ročníku.“

„Tá malá štetka pretiahla azda každého v ročníku. Mal som podozrenie, že sa to týkalo i Goyla s Crabbom.“

„A nespal si ani s Millicent?“

„Ty si sa asi pomiatol, čo?!“ vykríkol úprimne zdesený, na čo sa Harry rozosmial.

„Nie, ale i tá sa tým raz chválila pred spolužiačkami. Zrejme chcela, aby jej Pansy závidela. Alebo odhalila jej klamstvo a myslela si...“ znova sa rozosmial, ale Draco ho štuchol do rebier.

„Ak okamžite neprestaneš, nedostaneš darček, Potter!“

Harry okamžite zmĺkol. „A to, čo sme práve robili nebolo ono?“ zaškeril sa, keď Draco pretočil očami.

„Nie, pretože sme to nedotiahli dokonca,“ uzavrel tému sexu a postavil sa, vytiahnuc na nohy i jeho, pričom si rýchlo zapol zips na nohaviciach, kde teraz odpočívala pýcha jeho mužstva v pokojnom stave. „Tak poď, ty nadržanec,“ posúril ho a chytiac Harryho - škľabiaceho sa od ucha k uchu – za ruku vykročil do domu a zamieril do svojej izby. Otvoril dvere, zasvietil svetlo a posotil ho jemne dovnútra, kde na stole stál jeho darček previazaný veľkou, modrou mašľou.

„Čo to je?“ ozval sa Harry prv, ako stihol stiahnuť čiernu šatku, prehodenú cez klietku.

„Nepoviem,“ odsekol Draco s úsmevom. „Zisti si.“

Harry natiahol ruku a stiahol šatku z klietky. Jej vnútri sedela na bidielku krásna snežná sova.

„Ako si vedel, že...“ hlas sa mu zasekol v hrdle, keď sova ticho zahúkala a pozrela naňho.

Draco k nemu podišiel a zozadu ho objal, oprúc sa mu bradou o plece. „Vravel si, že si inú sovu nemal. Pochopil som, že si k nej mal zrejme silný citový vzťah a tak ma napadlo, že by som ťa mohol tým darčekom potešiť,“ zašepkal mu do ucha, nie istý si tým, či vybral alebo či vôbec spravil dobre. „Harry?“ hlesol a chcel sa od neho odtiahnuť, keď ho jeho ruka zadržala. Harry sa v jeho náručí skrútil a mocne ho objal, zaboriac si tvár od Dracovho pleca.

„Ďakujem,“ šepol a znova sa otočil ku klietke so sovou, ktorá mu tak veľmi pripomínala jeho Hedvigu.

„Ale prisahám, ak jej dáš meno Draconisa alebo Vipera...“

Draco svoju hrozbu nedokončil, lebo sa Harryho ústa pritlačili nečakane na tie jeho, hoci to bol letmý bozk. „Čo povieš na Desdemónu?“ opýtal sa ho a Draco spokojne prikývol.

******************************************************************

Výraz Draconisa – nie je gramaticky správny, len som potrebovala pretvoriť ho do ženskejšej podoby. Vipera tiež znamená v preklade drak.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:-)

(Tria, 30. 3. 2010 13:26)

Jasnacka...ved si pockam :-)

Tria

(Tessa, 29. 3. 2010 20:12)

jasné, že vieme, aj ty sa dozvieš, nič sa neboj

:-D

(Tria, 29. 3. 2010 17:08)

Pobavila som sa na tom ich "doberani sa" :-D
...asi som nie celkom pochopila co chcel Harry od ministra...alebo to este nevieme?
Pekna kapitola :-)