Choď na obsah Choď na menu
 


V službách jeho lordstva - 25. kapitola

31. 3. 2010

25. kapitola

Mokrý ako myš

 

Obrázok Harry sa zachvel od chladu pod neviditeľným plášťom a v duchu si nadával do hlupákov, že si nezobral teplejší sveter, alebo mikinu. Zamračenú, tmavú oblohu znova preťal rozvetvený blesk a ožiaril krajinu pod sebou na pár sekúnd. Včerajší deň strávil prakticky vo svojom dome, keď sledoval Erica Northona. Lenže bol sám, lebo Draco sa naozaj rozhodol pomôcť. Ten bol teraz kto vie kde a dohliadal na svojho vlkolačieho muža, Paula Whitmora.

Dnes ho ten chlap povláčil po všetkých čertoch a Harryho hlava klesala od únavy. Ani posilňujúci elixír naňho nejako extra nezabral. Navyše, stál v daždi a hoci sa očaroval kúzlom, odpudzujúcim vodu, bolo mu chladno. Pozrel sa na hodinky. Bolo pol tretej v noci. Uvažoval, čo spraviť. Postával pred akousi krčmou už vyše hodiny. Mal by sa vôbec pozrieť, či je Northon ešte tam. Pristúpil k ošarpanej budove, jednej z tých v Zašitej uličke, ktorá nelákala ani ponukou menu, ani názvom, ani vzhľadom. U páchnuceho tchora – tak sa to tam volalo a len čo sa Harry nepozorovane vkradol dnu, keď niekto vychádzal – nemohol inak, než súhlasiť. Ovalil ho nepríjemný zápach a dym z cigár, či cigariet, alebo fajok sa dal ešte nazvať príjemnou arómou. Mal jedno šťastie, že mal taký silný žalúdok.

Rozhliadol sa po miestnosti a zbadal sedieť Northona celkom v zadnom kúte krčmy, nad pohárom čapovaného piva. Keď okolo neho prešla poriadne zaoblená servírka s červenými vlasmi, ktoré mohol Harry pokojne prirovnať k žiare lúčov zapadajúceho slnka, chytil ju za ruku a ona sa k nemu naklonila, vystaviac jeho kalným očiam na obdiv svoje kypré vnady. Northon jej čosi pošepol a ona prikývla. Odkráčala s neho so spokojným úsmevom a Harry čakal, sa stane. Krčmu zatvárali o tretej. Ostávala mu teda pol hodina zízania na plešivejúceho muža v stredných rokoch, s prísnym výrazom v červenej tvári, ktorej dominoval nos ako uhorka.

Pár minút pred treťou hodinou začal krčmár vyháňať posledných potrundžených zákazníkov zo svojho podniku a servírka sa pustila do zberania posledných prázdnych pohárov po stoloch, hasení knôtov zo zvyškov horiacich sviec. Hneď potom poutierala špinavou utierkou stoly a vyložila na ne stoličky. Z vrecka si vytiahla ošúchaný prútik a začarovala mop, aby začal umývať obrízganú podlahu. Sama sa pustila do umývania špinavého riadu a kývla hlavou Northonovi, keď siahol do vrecka a zacvakal za svoju dnešnú útratu. Harry vyšiel z dverí tesne v jeho závese. Bol si istý, že ho Zjazvenec ani len neucíti. Jeho tvár bola červenšia ako pred chvíľou a chôdza neistá. Potkol sa o vlastné nohy a Harry počul, ako ticho zahrešil. No potom sa oprel o múr krčmy, siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ cigeretu. Vôbec mu nevadilo, že je zlomená a skúšal si ju zapáliť.

Keď sa objavila servírka, Northon sa na ňu zazubil a ona sa chytila jeho ruky. Spokojne ju objal a pohladkal po kyprom zadku. Ona sa koketne zasmiala a viedla si ho domov. Mrholilo. Harry postával v tmavej uličke povedľa domu, v ktorom obaja zmizli. Avšak tlmené zvuky, ktoré sa odtiaľ niesli ho nenechali na pochybách, čo tí dvaja robia.

No, dnes toho už zrejme veľa neporiešim, napadlo mu a odmiestnil sa späť domov. V hale sa samozrejme svietilo. Vyzul sa v predsieni a topánky si uložil do botníka. Zhodil so seba neviditeľný plášť a zvierajúc ho v ruke, kráčal do svojej izby. Kúzlom začal sviece a prekvapene zistil, že jeho posteľ je obsadená. Inokedy by ho to možno bolo potešilo, ba i vzrušilo, ale na to bol ozaj priveľmi unavený. Zobliekol sa, natiahol na seba pyžamové nohavice a tričko, v ktorom spával a šuchol sa do postele, pritúliac sa k Dracovi. Ten sa otočil a zaklipkal viečkami.

„Už si doma?“ zamrmlal rozospato a sykol, keď sa Harry obtrel o jeho bosé nohy svojimi studenými.

„Idem si obuť ponožky,“ zašepkal, ale Draco ho zastavil, pritúliac sa k nemu.

„Nechaj tak, ja ťa zahrejem,“ povedal a preplietol si s ním nohy.

Harry blažene zavzdychal, keď sa k nemu pritislo jeho teplé telo a rovnako ako Draco, i on sa k nemu privinul bližšie. „Whitmore drží stráž u nás,“ stihol ešte zamrmlať plavovlasý chlapec, keď znova privrel oči. „Vrátil som sa pred troma hodinkami, keď bolo jasné, že stanovisko neopustí.“

„Mhm,“ zamrmlal ospalo Harry, keď doňho Draco jemne štuchol.

„Harry, okuliare,“ upozornil ho, na čo si Harry zašmátral po tvári a zistil, že si ich zabudol zložiť. Keď to napravil a okuliare odložil na nočný stolík, už mu nič nebránilo v tom, aby konečne zadriemal.

***

Starý pán vstal v to ráno celý dolámaný. Niet divu, keď mal viac ako osemdesiat rokov. Jeho väzniteľ sa dnes oneskoril. Podľa jeho hodiniek bolo už čosi po desiatej hodine a jemu začínalo škvŕkať v žalúdku. Znova sa zohol nad skúmavku, v ktorej miešal sklenenou tyčinkou pripravenú, fialkastú zmes a zdvihol si ju do úrovne nosa, aby ju preskúmal. Oči sa sklíčkami hranatých okuliarov sa nepokojne chveli.

Keď sa otvorili dvere na jeho cele, dnu nevošiel ten pankhart Eric – ako ho rád nazýval, ale pekná, mladá žena.

„Dobrý deň, Damocles,“ oslovila ho zvonivým hlasom a podišla bližšie k jeho pracovnému stolu.

Starec na ňu nevrlo zazrel. „Nespomínam si, že som vám dovolil tykať mi,“ odvrkol jej.

Jeho poznámku však ostala nepovšimnutá. Haylie sa naklonila bližšie nad bublajúci kotlík. „Ako to vyzerá s elixírom?“ spytovala sa.

„Nijako! Ste hlúpa a naivná, keď si myslíte, že môžem robiť zázraky!“

„Ak nechcete ostať pracovať celý dnešný deň o hlade, Damocles, nepokúšajte moju trpezlivosť. I ja mám svoje medze,“ upozornila ho panovačne. „Okrem toho, viem, že ste jediný, komu sa to môže podariť. Len vy! Už ste to raz dokázal!“

„Isteže! Lenže to nefunguje na počkanie! Stoja za tým roky skúmania a práce! A vy očakávate, že sa to podarí za pár dní, či týždňov, madam!“

„Varovala som vás, Damocles! Ak to nezvládnete, viete, aký koniec vás čaká!“

„Majte predsa rozum, dievča! Jednoducho to nejde tak, ako si predstavujete! Pozrite sa, čo sa stalo s tými chlapcami po mojich neúspešných pokusoch!“

„To, že na seba môžu vziať svoju vlkolačiu podobu i za dňa ja považujem za výhodu, nie za chybu! Dám vám priniesť raňajky,“ povedala a otočila sa na opätku. „Pracujte! Chcem vidieť výsledky!“ Dvere jeho cely (mal oveľa väčšiu izbu ako Ron a Hermiona dohromady a oveľa pohodlnejšiu posteľ s ohľadom na svoj vek) sa za ňou zavreli a starec znova osamel. Pred tým, ako však začul detský plač, ktorý sa rozľahol po dome, prichádzajúc odniekiaľ z horných poschodí domu. Pokrútil hlavou, uvažujúc nad tým, ako mohla byť taká mladá a krehká žena s anjelským výrazom v tvári taká beštia...

***

Harry kráčal po ulici v zlatavej žiare slnečných lúčov, v ktorých sa kúpal dnešný deň od skorého svitania. Obaja – on i Draco sledovali svoje objekty. Zhodou okolností boli Eric i Paul spolu a mierili do Apatieky v Šikmej uličke.

„To by ma zaujímalo, čo tam chcú,“ zahundral Draco zamyslene, ukrytý pod Harryho neviditeľným plášťom, aby ho nik nevidel. Kvôli Harrymu si och nich udržiavali primeraný odstup. Hoci Draco mu navrhoval, aby sa ukryl pod plášť k nemu, Harry odmietol, zdôvodniac to tým, že by ho to od sledovania iba rozptyľovalo.

Ostali stáť na rohu Pavúčej ulice a Draco sa postavil tak, aby mohol nerušene pozorovať dianie okolo Apatieky, keď na Harryho ktosi zavolal. Draco neveriaco civel, ako sa jeho priateľ ocitol v nejakom vrelom objatí iného muža. Zaťal zuby a krv v žilách sa mu spenila.

„Harry!“ ozvalo sa znova veselo, keď Seamus prekvapene zhíkol. Niečo ho od Harryho prudko odtrhlo a odsotilo k stene. Seamus vyvalil oči, keď pred sebou zbadal poletovať vzduchom Malfoyovu hlavu, kým sa mu na chvíľočku ukázal. Mračil sa ako sto čertov!

„Malfoy?“ hlesol neveriaco odsotený mladík.

„Finnigan?!“ začul zasyčanie, len pár centimetrov od svojej tváre.

„Seamus?“ sykol Harry.

„Harry!“ otočil sa k nemu oslovený s prosebným, nič nechápajúcim pohľadom.

„Draco!“ zvolal rozhorčene Harry, keď sa znova spod plášťa vystrčila jeho ruka a chytila Seamusa pod krk. „Pusť ho, pre Merlina!“ (tomuto som nemohla odolať – tzv. pätová situácia :D)

Draco poslúchol a stiahol sa, neuvedomiac si, že mu kapucňa neviditeľného plášťa znovu padla na plecia. Zazeral na Seasmusa ako hrom do buka!

„Ideme?“ opýtal sa Malfoy, ignorujúc FInnigana, hoci by bol rád dokončil načatú prácu a zakrútil tomu kreténovi krkom.

„Nie,“ pokrútil hlavou Harry. „Potrebujem sa s ním pozhovárať. Počkaj na mňa, dobre? Nepotrvá to dlho.“

Draco zovrel pery do tenkej linky. Samozrejme, že s tým nesúhlasil, ale nechcel Harrymu prikazovať, čo má robiť. Kým ich Seamus – stále pritlačený k stene – pozoroval, iba sklonil hlavu a potom prikývol.

„Tak dobre,“ povedal napokon, pričom nezabudol dodať tak, aby mladík pri stene počul, že mu napraví fasádu, ak ho ešte niekedy uvidí vešať sa po Harrym.

„Prepáč, mrzí ma to,“ šepol Harry, červenajúc sa v tvári ako Tryskochvostý škrot.

„Ak som to správne pochopil... Ste spolu? Naozaj sa to stalo?“ opýtal sa, na čo Harry zdráhavo prikývol. „Tak som sa zdá sa mýlil,“ poznamenal zamyslene civiac do zeme.

„Seamus, je mi to ľúto... Mám ťa rád, ale...“ Harry nedokončil, lebo ho jeho starý kamarát zastavil.

„Iste, nie tak, ako jeho. I keď asi nikdy nepochopím, čo na ňom vidíš. Je taký povýšenecký, taký sebecký... Len dúfam, že vieš, čo robíš, Harry.“

„Nepoznáš ho, Seamus, tak ho nesúď,“ bránil Harry svojho priateľa, nad čím on len pokrútil neveriaco hlavou.

„Celkom ti poplietol hlavu? Nepamätáš si aký bol? Ako sa k tebe vždy správal? A čo bude, keď ho kefovanie s tebou omrzí, Harry? Prizná sa k tebe vôbec? Neodkopne ťa ako špinu pri prvej príležitosti? Pochybujem, že by jeho tatko vôbec prežil fakt, že jeho jedináčik je obyčajný buzík!“ šepkal zádrapčivo a Harrymu sa z jeho slov obracal žalúdok. Seamus mu húdol naďalej svoje. „Ja ťa na rozdiel od neho milujem skutočne! Rád by som do celého sveta vykričal, že tvoríme pár, len keby si o mňa stál! Spravil by som pre teba všetko! Vari to nechápeš?“ zasyčal a zatriasol ním, akoby bol Harry v tranze a on túžil len potom, aby sa z neho prebral.

„Daj z neho tie ruky preč, Finnigan!“ zavrčal Draco, stojac po Harryho boku. „Harry, musím ísť. Práve vyšli z obchodu,“ pošepol mu Draco a Harry prikývol, ale ešte sa k niekdajšiemu priateľovi otočil a sklamane naňho pozrel.  

„Iste. Mrzí ma to Seamus, ale keď sa k tejto veci staviaš takto... Myslím, že si viac nemáme čo povedať. A teraz, ospravedlň ma. Mám prácu.“

Seamus sa za nimi dlho díval. Teda, len za Harrym. Krútil hlavou a ruky zatínal v päsť. Merlin, ani ho len nenapadlo použiť prútik, aby toho Slizolinského trolla začaroval! Oči sa mu zúžili nenávisťou, keď prečesával pohľadom vzduch okolo Harryho, netušiac, kde sa Malfoy presne nachádza. Ja ťa dostanem, ty zmrd! Toto ešte oľutuješ! Pomyslel si a škodoradostne sa uškrnul, mysliac na to, čo všetko by mohol Dracovi vyviesť, akými spôsobmi sa mu pomstiť.

*****************************************************

Poznámka:

Tá pätová situácia, tá mi normálne nedala späť. Musela som ju do deja nejako dostať a to nečakné stretnutiu trojice na ulici mi prišlo len vhod.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:D

yumiko,21. 2. 2012 13:58

Uuuuu ... takze ziarlivost... :) od predvcera (co som to zacala citat) nemozem myslet pomaly na nic ine ako na nich dvoch ... :D
a...Finnigan, ty ma nestvi lebo ...

kawaii

keishatko,2. 1. 2012 18:56

Seamus sa pekne ukázal...namiesto toho aby mal radosť, tak len kydá na Draca..chápem, že žiarli ale neprehnal to trochu?

wow!!

Lentylka.xD,4. 5. 2010 15:07

SVELAAA kapitolka, chvaaalim...od dneska pisem commenty xDD aby som nebola duuuch xD

nadin,

Tessa,1. 4. 2010 20:52

neni zač :D To s tými Rokfortskými duchmi - hm, vieš, má to viac ako 50at pozretí a spolu so mnou, 5ať komentárov. No, keby ma počula Efka, povie, že by mi to mohlo byť jedno, že píšeme pre svoju radosť, čo je aj pravda, ale mňa komentáre tešia a posúvajú a hlavne ženú ďalej v písaní... :D

:))

nadin,1. 4. 2010 17:44

Nie som Rokfortský duch (zatiaľ, ale roky pracujú na náprave statusu)
Dozvedela som sa viac o záhade vlkodlakov a pobavila na precvičovaní mien a priezvisk zúčastnených.
Trochu mi to pripomenulo jednu scénu z filmu Andrew - domáci robot(zbožňujem ten film) a zbožňujem podobné situácie!!
Ďakujem za kapitolku!!!

ďakujem baby,

Tessa,1. 4. 2010 13:38

aspoň niekto na mňa myslí komentármi... Zajtra tu máte ďalšiu kapitolku...

...

Eressië ,1. 4. 2010 13:28

ty joo... náš Harry je teda žiadaný,..ale Seamus nemá žiadnu šancu, ved oproti Dracovi by ju nemal asi nikto xD len dúfam, že mu Finigan nič nevivedie, to by som ho vlastnoručne zaškrtila :-) super časť, teším sa na dalšiu ;-)

....

Tria,31. 3. 2010 17:09

Seamus je ziarlivy...a Draco takisto :-D skoda ze mu nedal trosku na drzku (myslim Seamusovi a nie Dracovi :-D)...juchuuu tesim sa na daslie