V službách jeho lordstva - 26. kapitola
26. kapitola
Šialený úskok zmije
O tri dni sa všetci zišli v Harryho dome. Charlie, Bill a tentoraz i George – traja bratia z Weasleyovského klanu - sa netvárili nijako nadšene. Draco mlčal ako peň a jediný, kto sa snažil udržiavať konverzáciu - bol Harry. Keď sa konečne objavil Cayard, na rozdiel od nich vyzeral celkom spokojne. Zvalil sa do najbližšieho kresla a poprosil Harryho o trochu džúsu.
„Čo ste teda zistili?“ spytoval sa okamžite, keď vypil obsah pohára na tri poriadne dúšky a znova si dolial z džbánu tekvicový džús.
„Ja nemám žiadne prevratné novinky,“ ujal sa slova George ako prvý. „Travis bol cez deň zalezený doma. Vychádzal odtiaľ až večer a mal zakaždým namierené do domu na Mesačnom predmestí. Mal som z toho dojem, akoby žil v noci a cez deň vyspával. Dalo sa to usúdiť i z jeho výzoru. Ráno pôsobil ozaj ako prízrak.“
„Tiež som nepochodil o nič lepšie,“ priznal Charlie. „Ed Cullen robil to isté. V podstate sme sa s Georgeom vídali každú noc na tom predmestí.“
„No, ja som to mal rušnejšie,“ pokračoval tretí a najstarší z bratov Weasleyovcov. „Prvú noc som strávil sledovaním Ashforda pri Harryho dome. Ďalší deň sa v postate nič zvláštne nedialo, ale v podvečer ten diabol zavítal do Vŕbovej ulice v Londýnskom Greenwichi. Vnikol do jedného z domov v radovej zástavbe a vynoril sa z neho po pár minútach. Zistil som, komu ten dom patril,“ povedal a bol by pokračoval, ale vyrušil ho Cayard.
„Budem hádať, Bill, ak dovolíš,“ hlesol. „Je to dom, v ktorom býva Damocles Belby?“
„Ako si to vedel?“ spytoval sa dlhovlasý krásavec s najjemnejším odtieňom ryšavej farby vlasov z celej rodiny. Cay im narýchlo porozprával to isté, čo povedal i Harrymu. Ako ho po návrate do Anglicka niekto omráčil a uväznil a ako tam začul niečo, čo ho nútilo myslieť si, že sa jedná práve o túto osobu. „No a je to potvrdené,“ vyhlásil na margo svojich predošlých dohadov, ktoré sa mu znova potvrdili.
„To iste,“ pritakal Harry, „a musím povedať, že je to zrejme i logické z toho, čo už vieme. Vlkolaci na seba začali brať svoju podobu i za bieleho dňa. Najprv som premýšľal o druhu mutácie, ale to sa mi nezdalo pravdepodobné. Potom ma tiež napadlo, že sa možno ich postihnutie pretransformovalo do formy animága a spojilo sa s ňou. Experimentálne elixíry som popravde do úvahy nebral,“ priznal znepokojene.
„Prišli ste na niečo vy?“ spýtal sa George, preskakujúc pohľadom z jedného na druhého.
Prekvapivo prehovoril Draco. „V podstate toho vieme dosť. Ani Eric, ani Paul sa nechovali nejako čudne. Z toho nás po dve noci strážili – raz jeden, potom druhý. Posledný deň priniesol aspoň nejaké ovocie. Sledovali sme ich na ceste do Apatieky v Šikmej uličke a odtiaľ späť do toho domu, ktorý ste spomínali. Keď sme sa neskôr vrátili do krámu zistiť, čo odtiaľ kupovali, predavač nám poskytol zoznam prísad.“
„Jednalo sa o tie, ktoré boli základnými zložkami Protivlkolačieho elixíru – ako inak,“ skočil mu do reči Harry a tentoraz i pokračoval. „A boli sme tiež na matrike. Zisťovali sme si údaje o Haylie Duffovej.“
„Teda ste na niečo prišli, však?“ ozval sa Bill, naklonil sa v kresle a oprel sa lakťami o kolená.
„Iste,“ dodal Harry, ale jeho výraz tváre nenasvedčoval tomu, že je s informáciami spokojný. „Haylie Duffová, narodená v Brightone, žijúca tu, v Londýne už päť rokov. Rodičia jej zahynuli pri nehode pred dvoma rokmi. Rok na to sa vydala. Za Borena Westona. Majú spolu syna, Warrena.“
„Môžem to len potvrdiť,“ zamrmlal Cayard. „Tiež som si ho preveroval. Za informáciami som musel ísť až do Brightonu. Podľa všetkého sa zoznámili obaja už tam.“
„Ale o čo jej teda ide, ak za tým stojí i ona?“ zahučal hnevlivo Charlie a rukami zaťatými v päsť tresol po opierkach kresla, ktoré sa jemne zachveli.
„Ak je za tým Haylie, hrá nám tu pekné divadlo. Podľa všetkého sa snaží Borena všemožne zachrániť,“ mudroval Harry a prstom si posunul okuliare na koreň nosa. „To by vysvetľovalo, prečo mi tak ochotne chcela poskytnúť tie spisy i bez dovolenia ministra a prečo sa ma vypytovala, či mienim niečo robiť.“
„To dáva zmysel,“ pritakal Bill. „A ak tam má toho Belbyho, tak potom jedine kvôli elixírom a ničomu inému, ale akým?“
Na to mu nevedel dať odpoveď nik z prítomných. Ak by aj niečo povedali, boli by to len a len ich neopodstatnené dohady.
„Čo bude ďalej?“ spýtal sa Cay.
„Zajtra minister oznámi, že Westonovi zmiernili trest a uvidíme,“ prezradil Harry. „Myslím, že teraz by ste si mohli oddýchnuť, kým vám nedám vedieť, čo je nové,“ navrhol a všetci svorne súhlasili. Každý z nich potreboval dospať tie tri dni a noci stráženia.
***
Druhý deň ráno – bola nedeľa – Dracovi priletela sova od mamy. Keď si stručný list prečítal, zamračil sa, čo Harrymu samozrejme neušlo.
„Čo je? Zlé správy?“ zaujímal sa, ale Draco len pokrčil plecami.
„Netuším. Neznášam, keď mi toto robí!“ zavrčal a skrkval list do bielej guče. „Niečo sa stalo a zrejme nič dobré, keď ma v liste zároveň ospevovala i karhala. Nemám z toho dobrý pocit,“ priznal sa.
„Ak k nim chceš ísť, nemám nič proti,“ nadhodil, hoci sa tešil na spoločný deň, ktorý mali naplánovaný stráviť spolu a mimo múrov tohto domu.
Draco sa k nemu otočil, stále sa mračiac. „Pôjdem tam, ak...“
„Ak?“
„Ak pôjdeš so mnou,“ dokončil Draco a spokojne sa uškrnul. Chcel Harryho prekvapiť a nemohol mu povedať, prečo si želá, aby šiel s ním.
„Nebude to nevhodné? Nevraviac o tom, že ich to zrejme – mierne povedané - vyvedie z miery?“ spytoval sa ho, ale Draco len pokrútil hlavou.
„Nie. Odpíšem im a ohlásim nás oboch na obed na Manore. Budú pripravení,“ dodal a s pohvizdovaním si odpochodoval z Harryho pracovne do svojej izby, aby mohol matke napísať ešte stručnejšie a ohlásiť seba i Harryho na návštevu. Jeho výr Lupus spokojne podriemkával na bydielku. Keď ho Draco zobudil, nespokojne zahúkal, vyrušený zo spánku a voľky – nevoľky vyletel aj so správou von oknom do letného dňa.
***
Bolo trištvrte na dvanásť a Harry pobehoval nervózne po svojej izbe, od zrkadla k roztvorenej dvojkrídlovej skrini. Mal na sebe ponožky, spodky a nohavice pekne zažehlené na puky. Práve sa rozhodoval, akú si vziať košeľu a akú kravatu k nej dopasovať, keď vošiel do jeho izby bezchybne oblečený a upravený Draco.
„Ty ešte nie si?“ opýtal sa pobavený Harryho zúfalým výrazom v tvári.
„Neviem, čo na seba,“ zahundral a Draco bez toho, aby si z toho robil ťažkú hlavu, prešiel k jeho almare, chvíľu sa v nej prehraboval a napokon vytiahol tmavozelené košeľu a striebornú viazanku. Keď mu to podával, uškrnul sa a v očiach mu zasvietili šibalské plamienky.
„Vieš, mne osobne sa páčiš aj s uterákom okolo bedier, ale toto asi bude predsa len vhodnejšie,“ doberal si ho.
„Zelená so striebornou?“ zagánil naňho Harry. „Nie sú to práve moje farby...“ zahundral, nedôverčivo si prezerajúc vybrané veci.
„Je to šedá, nie strieborná. A okrem toho, zelená ti pristane k očiam,“ ozrejmil mu voľbu farieb a znova zalovil v skrini a vytiahol z nej o odtieň tmavšie sako ako bola farba kravaty. Harry sa zatiaľ rýchlo doobliekal. Cítil sa zvláštne a bol nervózny. Prečo chcel Draco, aby šiel na ten obed s ním? Bolo to rozumné? Kto vie, čo si pomyslia jeho rodičia... Iste nevedia, že ich syn je gay a že tvoria pár. A bude čudné, ak sa k sebe nebudú chovať ako zvyčajne, so štipkou nenávisti, nevraživosti alebo opovrhnutia. Napadlo to vôbec Dracovi, alebo na to nemyslel?
„Tak už poď,“ volal ho Draco, keď mu uviazal kravatu a napravil golier saka. „Naši neznášajú nedochvíľnosť a ja im nechcem dať zámienku na vyvolanie hádky.“
„Ešte vlasy!“ vykríkol Harry skrúšene, uzrúc svoj výzor v zrkadle, ale Draco len mávol rukou.
„Aj tak sa s tým nedá spraviť nič lepšie, poď už,“ náhlil ho.
Keď sa premiestnili na Manor, domáci škriatok im zobral habity a uviedol ich do jedálne, kde ich už všetci netrpezlivo čakali. Našťastie nemeškali.
***
„Len pokoj,“ zašepkal Draco do Harryho ucha a letmo sa dotkol jeho ruky v akomsi upokojujúcom geste. Tváril sa nanajvýš spokojne – na rozdiel od Harryho, ktorý bol chvíľami zelený v tvári ako jeho košeľa.
Keď vstúpili do jedálne, rozhovor, ktorý tam panoval – ustal. Draco prekvapene pozrel na ďalších hostí, Parkinsonovcov a úsmev z tváre mu v čudnom podozrení zmizol. Privítal hostí, zvítal sa s rodičmi a sadol si na svoje miesto, hneď vedľa Harryho, ktorý sa necítil o nič príjemne, ako keď sem prišiel.
„Rada vás vidím, pán Potter,“ povedala Narcissa, snažiac sa byť k nemu milá, keďže sa staral o jej syna, to jediné, na čom jej záležalo a tešila sa tomu, že jej syn vyzerá azda sto ráz lepšie, ako keď šiel z domu.
Harry však nemohol povedať to isté, lebo by to nevyznelo úprimne a na rozdiel od Malfoyovcov sa nevedel pretvarovať. „Ďakujem, pani Malfoyová.“ Bolo všetko, čo dokázal vysloviť.
Doniesli im predjedlo a po krátkej prestávke – kde malú chvíľu konverzovali o finančnej situácii na trhu - nasledoval hlavný chod. Dezert – zákusok Tiramisu – bol azda zo všetkého najlepší. Harry si mohol gratulovať, lebo ani nedúfal, že vydrží až poň. Čakal, že sa niečo nepríjemné zomelie a on odíde ešte prv, ako začnú podávať predjedlo.
Konverzácia plynula bez väčších trhlín a dokonca do rozhovoru zapájali i jeho. Hlavne Draco. Pansy naňho len nepekne zazerala a v jej očiach videl niečo, čo sa mu vôbec nepáčilo. Keď následne otvorila ústa, oblizujúc svoju vidličku od posledných kúskov koláča, na plné ústa sa opýtala, či sa v práci nestretol s odporom a diskrimináciou ohľadom toho, že je buzerant. Muži zmĺkli, ženy zhíkli. Pansy sa stále vyškierala, Harry červenal a Draco ju prepaľoval pohľadom, premýšľajúc, či by po nej nemal streliť nejakou odpornou kliatbou. Veď napokon, prútik mal pri sebe, čo ostatní nevedeli. Pravda, okrem Harryho.
„Pansy, pre Merlina! Správaš sa veľmi nevhodne na mladú dámu!“ okríkla ju jej matka, trochu kyprejšia, čiernovlasá dáma s malým nosom a pehou nad hornou perou.
Pansy si z toho očividne nič nerobila. Len posmešne odula pery. Potom sa ale ozval jej otec, ktorý asi rád prilieval olej do ohňa. Aspoň mohli prítomní zistiť, po kom to dievča zdedilo svoju srdečnú povahu. „Je to pravda, Potter? Ste teploš?“ spýtal sa Conrad Parkinson a Harry mal dojem, že sa v tej chvíli prepadne pod zem.
Na Draca ani nepozrel. Nevedel si ani len predstaviť, na čo myslí a vôbec netušil, čo by mal spraviť. Napokon, raz to muselo vyjsť najavo. Prečo sa teda nepriznať? Hoc aj pred touto... spoločnosťou. „Áno, som,“ riekol napokon bez hanby a hrdo zdvihol hlavu, pozrúc Conradovi do očí plných výsmechu. V duchu však uvažoval nad tým, že Draco sa ho nezastal a napadlo ho, či vôbec niekedy uvažoval o ich spoločnej budúcnosti. Rodičom sa očividne nepriznal a povedať im, že chodí s Potterom? Iste o tom ani len nepremýšľal... To asi bolelo Harryho viac ako Pansyno obvinenie a ponižujúci pohľad jej otca, nehovoriac o odsudzujúcich pohľadoch zvyšku stolujúcich. Vedel, že sem nemal ísť. Mal počúvať svoj inštinkt! Ale on? Nie! Láska mu zaslepila i beztak slabý zrak!
V tej chvíli zasiahol pán domu, ktorý chcel stočiť nepríjemný rozhovor iným smerom. Pokynul im, aby prešli láskavo do salóne a len čo si ostatní posadali, ujal sa slova a uchopil do ruky ďalší pohár vína, ktorí im doniesol domáci škriatok na striebornom podnose.
„Tak, nezišli sme sa tu, aby sme rozoberali sexuálnu orientáciu pána Pottera,“ zatiahol Lucius, aby predniesol prípitok, na ktorý sa tešil už od skorého rána. „Keďže sme kompletní (čo sa týka počtu, nie psychiky:D), dovoľte, aby som pripil svojmu synovi, ktorý dovolím si tvrdiť, dnes má šťastný deň. Na zdravie!“
Harry pozrel úkosom na Draca. Prečo tušil, že dôvod Luciusovho prípitku sa mu nebude páčiť ani trochu? Draco nehybne sedel, civel na otca a čakal, čo z neho vypadne. Narcissa a všetci traja Parkinsonovci sa usmievali od ucha k uchu, držali svoje poháre a vyzerali, že im je celkom jasné, o čo ide. Jediní, kto tam bol za neinformovaných hlupákov, boli oni dvaja.
Pripili si, ale Lucius zjavne neskončil, lebo dodal: „Pripíjam na zasnúbenie svojho syna s touto pôvabnou, mladou dámou.“
Vtedy Harrymu zabehlo a Draco to, čo si v tej chvíli z vína odpil, vzápätí vystriekol z úst a pokropil Burgundským biely perzský koberec pod svojimi nohami. Dokonca sa mu podarilo zhasnúť knôt jednej z piatich horiacich sviečok, ktoré stáli v svietniku na konferenčnom stole s ďalším občerstvením.
„Prosím?!“ vykríkol a preskakoval pohľadmi z matky na otca, na Pansy a to zas na jej rodičov. „Zrejme som zle rozumel!“
„Draco, správaj sa slušne!“ napomenula ho matka, červenajúca sa jeho nehanebným spôsobom. Lenže syn ju nepočul. Upieral zrak na vyškierajúcu sa Pansy.
Harry vstal od stola. „Ospravedlňte ma,“ riekol skoro nečujne. „Je to... je to očividne rodinná záležitosť a ja nechcem prekážať. Pani Malfoyová,“ otočil sa k nej a naznačil mierny úklon hlavou. „Pán Malfoy,“ urobil to isté a chcel sa otočiť na päte a čím skôr odtiaľ vypadnúť, keď ho Draco zdrapil za ruku.
„Nie,“ šepol naliehavo, ale Harry sa nedal zastaviť. Ani len naňho nepozrel. Vytrhol si ruku z jeho zovretia a náhlil sa zo salóna preč. Nanešťastie ešte stihol zachytiť, keď Lucius synovi oznámil, že Pansy čaká jeho dieťa. To bolo naňho priveľa. Do tváre mu vystúpil pot, telo sa rozochvelo... Musel odtiaľ preč skôr, kým sa stane väčšie nešťastie... kým ešte môže zabrániť tomu, aby sa nepremenil priamo tu.
Draco sa otočil k Pansy, tvár skrivená hnevom. „Aký je dôvod nášho – takzvaného – zasnúbenia?“ spýtal sa a obrátil tvár k otcovi.
„Pansy je s tebou tehotná! Pýtaš sa to, akoby si nevedel!“ hlesol prekvapene.
„Ja si tú cundru nevezmem!“ zvolal pevným hlasom chlapec. Jeho matka zalapala po dychu, otec sa tváril, akoby dostal facku a tváre troch Parkinsonovcov sa premenili na dúhové mosty, keď zbledli zahanbením, potom sa zlostne rozhorčili. Rodičia zahabkali, ohúrený správaním budúceho zaťa.
Pansy vstala a odvážne mu začala čeliť. „Spali sme spolu a ja som otehotnela! O čo ti ide, Malfoy? Chceš sa z toho vyvliecť?“ obvinila ho.
Draco si posmešne odfrkol, sadol si späť do svojho kresla a prekrížil si ruky na hrudi. „O tom silne pochybujem. Ak myslíš tú tvoju poslednú – priateľskú – návštevu pred mojím zatknutím, to sa neráta. Bol som očividne niečím nadrogovaný. A poviem ti ešte niečo, Parkinsonka!“ zasyčal jej do tváre. „Som si istý, že by sa mi pri tebe ani nepostavil!“
Teraz zalapali po vzduchu všetci, vrátane Pansy, ktorá vyskočila z kresla, aby mu mohla vyškriabať oči, ale otec ju zadržal. Len Draco sedel pokojne na svojom mieste a zahriakol všetkých troch neželaných návštevníkov.
„Ticho!“ zvolal a umlčal tak i protestujúcich rodičov, ktorí evidentne nerozumeli celkom ničomu, čo sa to tam dialo. „Nie som si vedomý toho, že by som s tebou súložil! Ak tvrdíš, že som otcom tvojho pankharta, o čom dosť pochybujem, budem požadovať testy DNA. Ak sa moje otcovstvo nejakým zázrakom, či skôr nešťastnou zhodou okolností potvrdí, aj tak si ťa nevezmem! Naopak, vysúdim to dieťa do svojej starostlivosti!“ Potom sa otočil k jej rodičom. „Je mi ľúto, že sa tak musím vyjadriť, ale vaša dcéra bola už na škole poriadna cundra. A teraz vás žiadam, aby ste opustili náš dom,“ riekol pokojne.
„Ty sukin syn!“ zvolala Pansy a chrstla mu do tváre svoj nedopitý obsah pohára. Draco sa ani len nepohol. Utrel si tvár obrúskom. Keď však okolo neho prechádzala, neodpustila si, aby nebodla už tak do osieho hniezda. „Chceš vedieť, ako som zistila, že je Potter prihriaty? Rozdával si to s Thomasom v Severnej veži, ty chumaj! A vieš, čo sa ešte vraví? Že ak raz okúsiš čierneho – nechceš iného!“
„Pakuj sa stade, ty zmija a viac ten tvoj mopslíči ksicht nechcem vidieť!“
Nedalo sa povedať, kto z toho vyviazol bez väčšej duševnej ujmy. On? Jeho rodičia? Harry isto nie... A to ho škrelo najviac. Prečo sa ho nezastal skôr? Bol vážne taký srab? Aké by to bolo, keby bol na jeho mieste a musel by ísť na obed k Potterovcom? (pravda, keby ešte žili – len si chcel predstaviť seba na Harryho mieste) Harry sem vlastne ani nechcel ísť. On na tom trval. Vedel, že sa nebude cítiť príjemne a predsa na tom trval. Čo to bol za necitlivú beštiu? Veď tento deň mal byť len ich... Potom odrazu pochopil, ako sa musel cítiť azda každý na Harryho mieste. Zrejme by nemal ďaleko od toho, aby sa vrhol pod kolesá Rytierskeho autobusu, alebo Rokfortského expresu. Lenže jeho úmysly boli dobré. Prečo vždy všetko domrví? Prečo sa to vždy takto blbo zvrtne?
„Draco,“ vyrušil ho z myšlienok otec. „Len sa chcem uistiť... Neobťažoval ťa Potter, však, nie?“ na chvíľu sa zamyslel, čakajúc na synovu odpoveď. „Vždy som tušil, že ten Potter je tak trochu čudák. Stratená existencia...“
„No, drahý otec, tak potom som stratená existencia zrejme i ja. Myslím, že je najvyšší čas, aby ste sa začali zmierovať s tým, že som homosexuál,“ prezradil, zarážajúco znova s božským pokojom. „Och, a ak niekto z nás dvoch na niekoho niečo skúšal, bol som to ja, nie Potter.“
Vtedy Narcissa zamdlela a Lucius vytreštil oči a zabudol zavrieť ústa. Vlastne celkom ustrnul v pohybe, akoby zamrzol.
Draco si povzdychol. „Ďakujem za obed. Ak budete niečo chcieť, viete, kde ma nájdete.“ Bol už skoro na chodbe, keď ho ešte čosi napadlo a otočil sa. „Skoro by som zabudol... Záleží mi na ňom a nemôžete spraviť nič, aby ste nás rozdelili.“
***
Schmatol od domáceho škriatka svoj plášť a vstúpil do krbu, zamrmlúc Harryho adresu. Keď vystúpil z kozuba v Harryho dome, hneď vedel, že čosi nie je v poriadku. Tiché vrčanie ho o tom iba presvedčilo.
Komentáre
Prehľad komentárov
Úspěšně jsem vygooglila tuhle stránku a nerušeně pokračuji ve čtení :D. Tohle byla bezva kapitolka! Draco to tam všem natřel, jen chci vidět, jak to bude s tim Harrym :(. No snad to dopadne dobře ;)
fiiiha!
(LenTylka.xD, 19. 5. 2010 19:26)vyyybornaaa kapitola xD take spraavne napätie! jheej xD pansy...ze cundra xDD suuuhlas xDD chvaaalim, chvaaalim :))
NADIN
(Tessa, 2. 4. 2010 17:34)
nádhera!!! A tiež dík za typ na stránku... Ten strom poznania rada prelúskam vo voľnom čase :)
A ešte raz, to video bolo krááááááásne! Klobúk dole!
ďakujem dievčatá,
(Tessa, 2. 4. 2010 17:23)
nečakala som, že vás tu nájdem už dnes všetky :D
Ok, dlho vás napínať nebudem, ďalšia kapitolka bude zajtra... tešte sa, máte prečo :)))))))))))))
OoooOOO
(Tria, 2. 4. 2010 14:41)
O...to bude premeneny Harry...dufam, ze ho Draco trosku skroti...lebo takto je nebezpecny
Predstavila som si Malfoyovcov ked im to povedal...velmi komicky obrazok :-D :-D
Pansy...mrcha jenda...co si mysli, ze Draca oblafne?
Konecne sa dozvedeli, ze je do toho zapletena Hermionina asistentka...mrcha...cosi myslela ze jej to len tak prejde?
:)))
(nadin, 2. 4. 2010 12:04)
Ja som to s tým duchom pochopila, ale nedalo mi zareagovať.
Zas krásne napísaná kapitolka!!
Zmija Pansy! Ale konečne vyšla pravda von!
Už len aby mal Draco šancu všetko vysvetliť Harrymu.
Na záver, si vás obe, Tessa i Lucy, dovolím pozvať na jedno moje dielko. Možno sa vám bude páčiť.
(myslím to video): http://sallome.7x.cz/
...
(Eressie, 1. 4. 2010 22:23)a veci sa nám začali komplikovať,..dúfam, že sa to čím skôr vyrieši, nemám rada, ked sú tí dvaja rozhádaní :S ale musím povedať, že Draco má teda peknú slovnú zásobu xD ale pre Harryho to musela byť aj tak pekná podpásovka, a vlastne pre Draca tiež..
Nadšený čitatel :)
(Maydice, 5. 3. 2012 13:36)