V službách jeho lordstva - 27. kapitola
27. kapitola
Skrotenie vlka!
Draco neomylne pozrel k miestu, odkiaľ prichádzalo vrčanie. V kúte miestnosti stál rozkročený vlk. Očividne v bojovej nálade. Čierna srsť naježená, zuby vycerené... V očiach ani známka po nehe, s ktorou sa naňho díval vo svojej ľudskej podobe.
„Tak toto som posral,“ zašepkal a v okamihu sa dotkol svojho prútika, lebo vlk vyrazil smerom k nemu. Keď naňho skočil, nezaútočil už na Draca, ale na rovnocenného súpera. Leopard snežný zareval svojím mohutným hlasom a zhodil zo seba útočiace zviera bez väčšej námahy. Vlk však neprestal dorážať a útočiť – hoci, zdalo sa mu, že mu nechce ublížiť.
Pre Merlinove spodky! Harry, premeň sa späť! prosil ho v duchu Draco, lenže vlk po ňom znova skočil a rozďavenou papuľou plnou ostrých tesákov sa mu zahryzol do krku. Leopard zaskučal a snažil sa vehementne brániť. Po chvíli sa od seba predsa len odtrhli a krúžili po izbe s tichým vrčaním, zazerajúc jeden na druhého, čakajúc, kto spraví výpad ako prvý.
Harry, prosím! Premeň sa! Modlikal v duchu Draco, uvedomujúc si, že to nemôže spraviť skôr ako on. Vlk naňho znova skočil. Ruvali sa a klbčili v jednej čierno-bielej guči. Vlk ho uhryzol, ale nespôsobil mu vážnejšie zranenie. Skôr škrabance... Ruvali sa, kým leopard vlka neodsotil a nepremenil sa späť. Akosi ho napadlo, že to takto vo zvieracej podobe nebude fungovať. Ak mal Harryho primäť k tomu, aby sa premenil, muselo to byť takto... Musel jednoducho riskovať. Dokázať mu, že sa ho nebojí, lebo vie, že by mu neublížil. Iste, nohy sa mu triasli ako osike, ale nevidel inú možnosť.
„Harry? Prosím, premeň sa,“ oslovil vlka a dúfal, že jeho hlas znie pokojne, tak ako chcel. „Musíme sa pozhovárať! Harry, prosím!“
Vlk ho nespúšťal z očí. Prepaľoval ho svojím pohľadom, vetril a stále vrčal, pomaly sa k nemu približujúc.
„Harry, prosím, premeň sa! Viem, že som ťa tam nemal nútiť ísť so mnou, keď si nechcel, ale potreboval som ťa! Ako som sa mal priznať rodičom, bez tvojej podpory?“
Vlk sa stále približoval, výhražne naňho ceriac tesáky. Draco zneistel a hoci chcel vziať nohy na plecia, zaťal sa. Ostal tam stáť a ani len nesiahol po prútiku.
Vlk po ňom skočil a zvalil ho na zem svojou váhou. Vrčal, ňufák mal len pár centimetrov od jeho tváre. Draco ho od seba odtláčal, zvierajúc ho za čiernu srsť pod ušami, volajúc Harryho meno.
Vtedy vlk zavyl prenikavým, hlbokým hlasom, vyjadrujúc bolesť svojej duše. Zvalil sa naňho. Draco tuho žmúril oči, kým si neuvedomil, že srsť sa pod jeho prstami zmenila na Harryho vlasy a ťažká váha vlčieho tela nadobudla formu štíhlej, mužnej postavy. Neležal na ňom vlk, ale Harry.
„Harry?“ ozval sa a pomáhal sa mu posadiť. Harry vyzeral byť stále trochu dezorientovaný, ale napokon ho spoznal.
„Čo tu robíš? Nemal by si oslavovať zásnuby, budúci otecko?!“ odfrkol si dotknuto, keď sa spamätal a striasol zo seba Dracove ruky.
„Neviem o tom, že by si ma bol požiadal o ruku!“ odvrkol Draco, na čo Harry znova zavrčal a chcel sa odtiahnuť, ale Draco mu to nedovolil. Bál sa, že sa znova premení. Načiahol sa za ním a držal ho v objatí, šepkajúc mu, aby mu veril, že mu všetko vysvetlí, len nech ostatne s ním.
Až keď sa Harry prestal konečne vzpierať, Draco zovretie uvoľnil, ale i tak ho odmietal pustiť. „Vieš, prečo som chcel, aby si tam so mnou šiel?“ opýtal sa ho previnilo, a keď Harry mlčal, len si povzdychol. „Chcel som, aby si bol pri mne, keď im poviem, že sme spolu.“
Harry naňho neveriacky pozrel a zrejme uvažoval, či počul dobre.
„Viem, že som ťa nemal nútiť ísť na Manor, ale potreboval som ťa tam. To, že to celé skazila tá intrigánska krava Pansy, za to ja nemôžem a prisahám, že som s ňou nespal! Aspoň nie vedome a pri zmysloch!“
Harryho divý pohľad sa pomaly vytrácal a hoci to Draca potešilo, aj tak chcel, aby vedel, čo mal skutočne v úmysle, keď ho ťahal na Manor so sebou.
„Takže... ty si im povedal... povedal si im to?“ spýtal sa Harry, stále naňho hľadiac vyjavene.
„Povedal. Hneď potom, ako som vypoklonkoval Parkinsonovcov a oznámil im, že si tú radodajku nevezmem, ani keby sa moje otcovstvo potvrdilo. Tiež som ich varoval, že ak na tom tvrdení Pansy bude trvať, budem bezpodmienečne vyžadovať testy DNA, aby som si bol istý, že to dieťa je moje. A ak by sa to nejakým nešťastím potvrdilo – prepáč, ale fakt si nespomínam na nič z tej noci, keď za mnou vtedy tá potvora prišla – varoval som ju, že sa s ňou budem o otcovstvo súdiť a získam to dieťa do svojej opatery.“
Harry chvíľu mlčky vstrebával, čo mu práve Draco - sediaci na zemi a objímajúci ho okolo pliec – povedal.
„Mrzí ma, že sa to celé tak zvrtlo. Videlo sa mi to ako dobrý nápad, keď prišiel ten matkin čudný list. Mrzí ma, že ťa Pansy i jej otec tak urazili. Cítil som sa hrozne, Harry. Keď si odišiel... ja... nevedel som, čo robiť. Chcel som bežať za tebou, ale musel som sa s nimi raz a navždy vysporiadať! A tiež povedať o nás rodičom, tak ako som plánoval.“
Harry prikývol, no už sa od neho nesnažil odtiahnuť. I on sedel na zemi. Stále zakliesnení v Dracovom objatí.
„Vieš, v čarodejníckom svete sa tak prísne na páry rovnakého pohlavia neprihliada. Pansy ťa chcela iba ponížiť. Oplatil som sa jej rovnakou mincou... Len škoda, že tam nebola vtedy, keď som sa rodičom priznal. Možno som mal s tým ich vyhadzovom chvíľu počkať.“
„Naozaj si im to povedal?“ spýtal sa Harry a hľadal v jeho tvári, sivých očiach niečo, čo by mu to potvrdilo.
„Povedal. Bol to môj zlatý klinec programu, keď som vyhodil Parkinsonovcov. Povedal som im, že je najvyšší čas, aby si začali zvykať na fakt, že som teploš i ja a...“
„A?“ šepol Harry, načúvajúci pozorne a dychtivo každému jeho slovu.
„Tiež som povedal, že mi na tebe záleží, a že nemôžu spraviť celkom nič, aby nás rozdelili. Ani oni, ani ten kretén Seamus, ani nik iný! Dúfam, že je to jasné i tebe, Potter. Lebo mňa sa tak ľahko nezbavíš!“ dodal a nakloniac sa k nemu obtrel sa perami o jeho pootvorené ústa, ale nespravil viac a znova sa odtiahol. Akoby ho naschvál provokoval. Harry sa zachvel túžbou a mal chuť vrhnúť sa naňho, strhnúť z neho šaty a pomilovať ho priamo tam...
„Čo na to povedali vaši? Ako to prijali?“ zaujímal sa namiesto toho a zatlačil tie hriešne myšlienky do úzadia svojej mysle.
Draco sa zamyslel a naklonil hlavu mierne na bok. „Celkom dobre,“ odvetil bezstarostne. „Matka síce zamdlela a otec asi prvý raz v celom svojom živote stratil reč, ale dostanú sa z toho.“
„Nebojíš sa, že ťa zavrhnú, alebo vydedia?“ spýtal sa Harry ohúrene, nevychádzajúc z údivu, že ten nádherný Slizolinský princ kvôli nemu tak veľa riskoval. A keď odtiaľ odchádzal, zronený azda až do špiku kosti a ponížený, myslel si, že je nadobro stratený. Lebo tak by sa bez Draca po zvyšok života cítil. Stratený a opustený.
„Hm, myslím, že ani nie. Vieš, veľa možností nemajú. Som ich jediný syn a neviem si predstaviť, že by sa Lucius vzdal tak ľahko svojho majetku v prospech niekoho iného, ako Malfoya,“ uškrnul sa sebavedome, ale potom sa zamračil a zvedavo si ho premeral. „Harry?“
„Áno?“
„Vieš, Pansy mi pri odchode niečo naznačila a... Chcem vedieť, či si mal niečo s Thomasom,“ vychrlil zo seba zvažujúc, či sa má opýtať i na Seasmusa, ale už len pri myšlienke naňho ako sa sápe po Harrym sa mu obracal a zvieral žalúdok.
„Nie. Dean je stopercentný heterák a okrem toho, vždy i bol,“ odvetil Harry prekvapene. „Prečo?“ zaujímal sa. „Čo také ti Pansy povedala?“
„No, vraj vás spolu videla a opýtala sa ma, či som si vedomý povedačky, že ak raz okúsiš čierneho, nechceš viac iného. Mám podozrenie, že vedela o tom, že som gay, hoci... neviem ako.“
Harry pokrčil ramenami a uškrnul sa. „O tej povedačke, ako hovoríš, som napríklad nepočul ani ja, ale potom chápem, prečo sa k nemu Ginny vrátila.“ Obaja sa pobavene rozosmiali, kým Draco znovu nezvážnel.
„Harry?“ ozval sa šeptom a zovrel jeho tvár do dlaní. „Však sa na mňa nehneváš?“
Harry pokrútil hlavou. „Nie. Myslím, že som reagoval prehnane. Mal by som pracovať na tom, aby som ti viac dôveroval. Zdá sa, že sa stále vo mne ozývajú staré spomienky...“
„Tým sa netráp. S týmto mám problém i ja. Vieš, pripadal som si nesmierne hlúpo, keď som tak vyletel na Finnigana, ale vidieť ho prilepeného na tebe... ja... mal som chuť stiahnuť ho zaživa z kože!“ zvolal podráždene. „Neviem, čo sa so mnou deje. Začínam sa správať ako blbec!“
„Och, to vôbec. Správaš sa ako obyčajne,“ doberal si ho Harry a rozosmial sa, keď naňho Draco zagánil. „Vieš, je príjemné zistiť, že ti naozaj nie som ľahostajný, hoci to dokazuješ svojským spôsobom.“
„To sú Malfoyovské spôsoby. A mimochodom, nemienim sa o teba deliť s nikým, Potter, jasné? Nezabudni na to,“ pripomenul mu a konečne sa postavil zo zeme. Zamračene si založil ruky v bok a so sklonenou hlavou chvíľu hľadiac do zeme zvažoval svoje možnosti. Keď naňho pozrel, mal na tvári nečitateľný výraz. „Vieš, tento deň mal byť len náš a keďže som ja na vine, že sa to celé tak svinsky zvrtlo... mal by som to napraviť, nie? Bolo by to len fér, poď,“ zavelil Draco, schmatol Harryho za ruku a viedol ho zo salónu - kde stále trčali - na chodbu a hore schodmi.
„Kam to ideme? Čo máš v pláne?“ spytoval sa Harry zvedavo.
„Ideme do tvojej spálne. Hodlám s tebou stráviť zvyšok dňa,“ odvetil Draco cez rameno. Zamieril s ním k jeho spálni a mierne ho posotil, pritlačiac chrbtom k dverám.
„Ale... ako?“ nechápal Harry. „Čo už sa dá robiť tu?“
„Musím ti to vysvetľovať?“ opýtal sa, pretočiac očami, a keď Harry otváral ústa, aby mu položil ďalšiu nezmyselnú otázku, Draco mu ústa zamkol vášnivým bozkom.
„Draco...“ vydýchol Harry roznežnene do jeho úst a poddal sa bozku, ovinúc okolo neho ruky.
Keď sa od neho Draco po chvíli odtrhol, stlačil kľučku dverí a voviedol ho do jeho spálne, sťahujúc z neho sako a uvoľňujúc mu kravatu.
„Myslím, že dnes je ten správny čas, Harry,“ riekol roztúženým hlasom, rozopínajúc mu gombíky jeho zelenej košele a vyťahujúc mu ju z nohavíc.
„Nie je... neunáhlil si sa?“ opýtal sa Harry hlasom zastretým vzrušením, keď mu Draco vošiel rukami pod košeľu a so sklonenou hlavou pri jeho krku, mu posieval plecia bozkami, sťahujúc z neho oblečenie.
„Nie. Chcem sa s tebou milovať. Tu a teraz, Harry. Potrebujem ťa a chcem... chcem ťa. Nielen pri sebe, ale... túžim po tom, aby sme boli spolu tak, ako som si to miliónkrát predstavoval. Túžim po tebe,“ šepkal mu do ucha, a keď mu doň vzápätí vnoril i špičku jazyka, Harry zavzdychal a už sa viac nedal presviedčať. Objal Draca okolo krku a prstami mu vošiel do vlasov. Roztúženými ústami vyhľadal jeho vláčne pery a pobozkal ho, vedúc neomylne k svojej posteli krôčik za krôčikom, zbavujúc ho oblečenia.
Zviera ukryté v Harryho hrudi spokojne zavrčalo a dovolilo plavovlasému chlapcovi, aby ho skrotil. V ten deň sa prvý raz milovali.
***
Harry ležal v posteli, príjemne ospalý a vrcholne uspokojený. Dracova hlava mu spočívala na hrudi a jeho jemné vlasy ho príjemne šteklili na prsiach. Usmieval sa od ucha k uchu ako blázon a prstami jemne prechádzal po spotenej pokožke milencovho chrbta. Za oknami sa šerilo. Deň sa chýlil ku koncu.
Draco si ospalo zívol a zdvihol bradu, oprúc sa ňou o Harryho hruď. Díval sa do jeho tváre, skúmal jej výraz a potom sa mu kútiky úst zdvihli do pobaveného úsmevu.
„Tváriš sa ako kocúr, ktorý vylízal plnú misku smotany,“ povedal a Harry sa uškrnul.
„No, v podstate som to aj spravil,“ odvetil laškovne a Draco sa zachechtal. Potom si znova položil hlavu na Harryho hruď a prstom obkresľoval črtajúce sa rebrá pod smotanovou pokožkou, obkrúžil pupok a sledoval úzky pás tmavých chĺpkov, končiaci kdesi pod prikrývkou. Ruka vkĺzla pod perinu, hladkajúc jeho pružné stehná.
„Vieš, že si mi povedal, že ma... že ma miluješ?“ opýtal sa ho Draco s krátkym zaváhaním a Harry prikývol, čo samozrejme Draco nevidel.
„Viem,“ odvetil mäkko a jeho prsty skĺzli dole Dracovou chrbticou až k pevnému zadku. „A vieš, že si mi povedal to isté?“ vrátil mu Harry otázku, masírujúc rukou jeho zadok.
„Mhm, viem,“ šepol Draco a jeho teplý dych pohladil Harryho po bruchu, čo mu vyslalo po tele spŕšku zimomriaviek. „Myslel si to vážne?“ opýtal sa jeho prsty skĺzli z Harryho stehna do jeho lona, ktoré sa Dracovým hladkaním prebralo znova k životu.
„Myslel,“ zaševelil Harry, privrúc blažene oči, keď ucítil na svojej erekcii Dracove prsty, ktoré ho jemne obopli. „A... a ty? Myslel si to tiež... vá-vážne?“ vyjachtal, keď z neho Draco stiahol prikrývku a sklonil plavovlasú hlavu k jeho navretému penisu.
„Myslel,“ odvetil prv ako sa dotkol špičkou jazyka Harryho erekcie. Harry zaťal ruky v päsť, neuvedomujúc si, že teraz kŕčovito zviera prikrývku a nechal sa unášať slastným pocitom rozkoše, keď sa ocitol v milencových ústach.
V tú noc sa milovali znova a ešte dlho potom sa maznali. Zaspali neskoro nad ránom. Ich telá boli sperlené potom a navzájom prepletené.
Netušila som, keď som príbeh začala písať, že sa dostatnem až tak ďaleko, ale zdá sa, že to bude mať dokonca viac kapitol ako Severus a Stonehenge.
Čo som chcela povedať touto kapitolkou? Asi toľko, že mali na čase sa zblížiť aj telesne. Nechcela som tam dávať nejaký podrobnejší opis, nehodilo sa mi to k deju, keďže sa snažím vykresliť ich vzťah viac v citovej ako fyzickej rovine. Nič nie je nikdy ideálne, ale ak sa človek snaží - to platí aj o vzťahoch, pokiaľ to nie je márna jednostranná snaha - ak naozaj ľúbi a je schopný robiť kompromisy, prípadne sa trošičku zmeniť, vzťah môže byť viac ako krásny... Vraví sa, že láska hory prenáša, nie?
Komentáre
Prehľad komentárov
kraaasna kapitola ... naozaj
a opat ma caka den plny rozmyslania nad ich dokonalostou ....
O.O
(yumiko, 21. 2. 2012 14:46)
kraaasna kapitola ... naozaj
a opat ma caka den plny rozmyslania nad ich dokonalostou ....
xDDD
(LenTylka.xD, 19. 5. 2010 19:53)a zase, dokonala kapitolka...draco- straasne zlaty xDD tyy, pocuvaj, neces vydat knihu? myslim, ze by sa veelice dobre predavala xD
Oronis
(Tessa, 4. 4. 2010 21:27)len Boh vie... Tiež na ňu netrpezlivo čakám, ale Lucy je momentálne, ako by som to povedala - zaseknutá :D Snáď sa čoskoro dočkáme
...
(Eressië , 4. 4. 2010 17:52)ty joo xD díky za venovanie, potešila si ma tým nesmierne :-) najmä ked namiesto toho, aby som si užívala prázdniny, som už druhý deň chorá ako pes :P ale táto kapitolka mi spríjemnila deň :-) konečne sú Harry a Draco oficiálne spolu... teším sa na to, čo zaujímavého máš pre nás ešte prichystané, len dúfam, že ich už veľmi nepotrápiš ;-)
...
(oronis, 4. 4. 2010 13:52)
krásná kapitola, už se těším na další a kdy přidaá další kapitolu k Slash z brka Lachesis: Na druhý pohľad?
Mhm...
(nadin, 4. 4. 2010 12:29)
V hlave mi víria myšlienky a ja neviem, čo povedať...
No, snežný leopard a vlk! Úžasne vymyslené!
A potom celé ich zmierovanie a ...
Ďakujem!
A ďakujem za venovanie!!!
O.O
(yumiko, 21. 2. 2012 14:46)