V službách jeho lordstva - 29. kapitola
29. kapitola
Smrť si nevyberá
„Tak toto šlo ľahko,“ poznamenal Cayard spokojne, dívajúc sa na znehybneného muža uprostred obývačky, v ktorej stále hučal zapnutý televízor, kým ho Harry nevypol.
„Sme v presile, ak si si nevšimol,“ uškrnul sa spokojne Bill, keď sa v tej chvíli objavili Ron s Hermionou a Harrym, v závese s Charliem.
Bill podišiel s úsmevom od ucha k uchu k svojmu najmladšiemu bratovi a vzal ho do svojho silného náručia. Potom objal i Hermionu a pobozkal ju na vrch hlavy. „Vy ste nám teda dali zabrať,“ zahučal, ale vôbec to neznelo ako sťažovanie, hlavne preto, lebo z tváre mu stále neschádzal úsmev.
„Keby ste sa neflákali a našli nás skôr...“ začal Ron, no nedokončil, lebo si vyslúžil od Charlieho pohlavok.
Hermiona sa stále držala pri Harrym, spokojná a šťastná, že konečne vyjde na denné svetlo, že sa konečne bude môcť okúpať a milión iných vecí, ktoré nemohla za ten mesiac i pár dní robiť, keď bola väzňom v tomto otrasnom dome. Dúfala, že ho už nikdy v živote viac ani len neuzrie.
Keď sa k nim z chodby ozvali ďalšie dva hlasy, nebol to samozrejme nik iní, ako George s pánom Belbym. Pridali sa k nim, ale Harry vedel, že nemajú čas na zbytočné rečnenie.
„Sme tu všetci, takže navrhujem toto,“ ujal sa slova černovlasý mladík a pozrel na Georga. „Ty sa postaráš o to, aby sa pán Belby odtiaľto bezpečne dostal a najlepšie bude, ak ho vezmeš k vám, do Brloha. Nikto vás tam hľadať nebude, ale aj tak budem rád, ak s ním ostaneš dovtedy, kým ťa nekontaktujem.“
„Jasnačka, Harry,“ prikývol a len čo George starému pánovi povedal ich adresu, obaja sa v mihu premiestnili.
„Ron, Hermiona, vy pôjdete s Charliem do domu na Grimmauldovom námestí,“ prikazoval, ale obaja chceli namietať.
„Neprotestujte! Aj tak nemáte svoje prútiky, ste unavení a... popravde, potrebujete obaja súrne poriadny kúpeľ,“ uškrnul sa a pokrčil nosom, na čo sa obaja začervenali a Hermiona ho obdarila urazeným pohľadom, že to spomenul tak netaktne nahlas. Aj tak si dovolila protestovať.
„Je vás málo. Ráno sa sem nahrnú ostatní a čo ak sa to zvráti?“
„Nie je nás málo. Charlie sa sem vráti hneď ako vás odprevadí. Cayard sa postará o toho, čo je na stráži u nás a my štyria si počkáme na zvyšok bandy.“
„Harry, nech rátam, ako rátam, budete len traja,“ nedala sa odbiť Hermiona, keď sa otvorili vchodové dvere domu a objavil sa Draco Malfoy. Vtedy jej napadlo, že ho George spomínal, ale aj tak tomu nebola schopná uveriť. Azda až doteraz.
„Štyria, Grangerová,“ povedal pokojným hlasom plavovlasý muž a obzrel si pokojne spacifikovaných chlapíkov. Potom zablúdil pohľadom k Harrymu a ten mu mierne kývol, akoby ho uisťoval, že je v poriadku. Hermiona postrehla, že sa Malfoyova tvár o poznanie uvoľnila a nestačila sa tomu čudovať.
„Ok,“ prerušil krátke mlčanie napokon Cayard. „Idem na lov,“ prehovoril s tichým zavrčaním a kývol prítomným.
„Cay?“ zavolal za ním Harry a plavovlasý muž sa otočil vo dverách. „Keď s ním skončíš, budem ťa potrebovať. Vráť sa sem, dobre?“ Greyback prikývol a odmiestnil sa.
„Tak, Charlie, vezmi ich odtiaľto a hneď sa sem vráť,“ nariadil i jemu a Charlie sa pobral splniť jeho príkaz.
„Ideme mládež,“ zanôtil a oboch chytil za plece. Prv ako sa odmiestnili stihla Hermiona Harryho požiadať, aby si dával pozor.
„Čo s tými dvomi?“ opýtal sa BIll. Edward Cullen i Paul Whitmore ležali znehybnený a zviazaný na zemi.
„Odpraceme ich,“ navrhol Harry. „George spomínal, že na chodbe je komora na metly. Môžu byť pokojne tam.“
Draco i BIll prikývol a spoločne sa pobrali nastrkať oboch mužov do úzkeho priestoru za jednými z dverí, do ktorých predtým nakukol i George, keď hľadal dvere vedúce do pivnice.
O minútku neskôr sa primiestnil i Charlie a štyria mladí muži sa rozmiestnili po prízemí domu, nájduc si dobré úkryty, aby z nich mohli zaútočiť hneď, ako to bude potrebné. Nesmeli sa prezradiť skôr, ak chceli pochytať všetkých únoscov. Haylie Duffovú si Harry nechal na samotný koniec.
S úderom siedmej hodiny sa do domu premiestnili ďalší dvaja muži. Boli nimi Hubert Ashford a Eric Northon. Dalo by sa povedať, že až teraz si Harry mohol vychutnať boj, pretože premôcť šmukla a Cullena bola hračka. Lenže i tak netrval viac ako desať minút, lebo ho museli čím prv ukončiť a zajať, aby sa im nepodarilo utiecť. Kým on Northona omráčil, Draco ho znehybnil a použil naňho zväzovacie kúzlo. Ashford skončil trochu horšie. BIll si na ňom vyskúšal svoje päste, keď ho Charlie po chvíli odzbrojil. Skončil s modrinou na oku a rozťatou perou. Teraz sedel ako vrece zemiakov opretý o stenu a Charlie nad ním naposledy mávol prútikom, aby ho zviazal.
„Do frasa!“ zahundral v tej chvíli Harry, keď vyzrel náhodou von oknom. Bez slova vybehol z domu a odmiestnil sa.
„Kam do pekla zmizol?“ vykríkol Draco, civiac na roztvorené vchodové dvere domu. Znervóznel. Nepríjemný pocit, ktorý ho kváril od skorej noci sa vrátil v plnej sile a on proti tomu nemohol nič robiť.
„Nemám tušenia,“ zatiahol rovnako nechápavo Charlie. „Ale zdalo sa mi, že som tam niekoho videl...“ zamumlal skôr pre seba, ako Dracovi na odpoveď.
„Mali by sme sa postarať o týchto tu,“ zatiahol BIll, keď si prehrabol rukou vlasy. Ani jemu sa náhly Harryho odchod nepozdával, ale čo sa dalo robiť, keď ani len netušil, kam má namierené?
Konečne sa objavil i Cayard Greyback a informoval ich, že Victora Travisa, ktorý striehol pri Potterovom dome zajal a dopravil na ministerstvo. Teraz sedel v jednej z vyšetrovačiek a podroboval sa vypočúvaniu. A jeho podarení kamoši ho mali nasledovať.
Draco spolu s BIllom, Charliem a Cayardom teda prepravil väzňov na Ministerstvo a hneď potom sa odmiestnil domov. Teda... do Harryho domu. Nikto mu nevedel povedať, kam mohol zmiznúť, čo sa mohlo stať. Ale on mal nejasné podozrenie, že to súvisí s posledným z vlkolačej svorky. S Greyom Westonom. Ostávalo mu len dúfať, že Harry sa vráti v poriadku...
***
Harry sa vďaka neviditeľnému plášťu nepozorovane premiestnil na Jantárovú ulicu, kde Haylie Duffová bývala. Na zeleno natretá bránka domu bola odchýlená, ale i tak sa o trochu roztvorila a zavŕzgala, keď sa o ňu nechtiac obtrel. Dvere domu boli dokorán. Vošiel dnu a začul hádku. Vydal sa za hlasmi, ktoré prichádzali z horného poschodia.
„Musíme zmiznúť!“ prikazoval ostro mužský hlas. V jeho hlase zaznievala panovačnosť.
„Nie! Nikam nejdem! Aj tak je už neskoro! Nepochybne vedia, že s tým mám niečo spoločné...“ vzlykala žena a Harry ju podľa hlasu spoznal. Bola to Haylie.
„Prestaň! Teraz sa nesmieme vzdať! Tak sa láskavo pozbieraj a vypadneme! Idem po Warrena!“
„Nie, Grey! Nechaj ho!“ volala za ním a vybehla za mužom do chodby zrejme zo svojej spálne, keď muž odrazu zastal, spozornel a otočil sa. Vytiahol prútik a vypálil kúzlo do prázdnej chodby.
Lenže Harry zareagoval pohotovo a kúzlo odrazil. „Vzdaj sa, Weston!“ vyzval ho. „Haylie má pravdu. Je po všetkom! Mám so sebou súdny príkaz na vaše zatknutie.“
Weston sa len nepríjemne uškrnul a hoci Harryho stále nevidel, oči mu kmitali po prázdnej chodbe. Haylie stála meravo pri stene, oblečená len v nočnej košeli a župane, spod ktorého jej vyčnievali bosé nohy.
„Ukáž sa a bojuj čestne! Alebo je veľký Potter v skutočnosti len srab?“ provokoval ho.
Harry zo seba stiahol plášť a konečne sa tak ukázal, hoci stratil svoju výhodu. Pred tým však k sebe stihol privolať prútik Haylie a schoval si ho bezpečne pod sveter.
„Týmto divadlom si zbytočne priťažuješ, Weston,“ varoval ho pokojným hlasom Harry, ale Grey sa mu len vysmial.
„Nebuď smiešny!“ odfrkol si a vrhol po ňom ďalšie kúzlo. I to Harry odrazil, ale neopätoval ho. Aspoň zatiaľ nie.
„Uvažuj predsa! Za únos môžete dostať maximálne päť rokov, za úmyselnú vraždu podstatne viac. A čo bude s chlapcom, keď vás zatkneme?“
Haylie sa pri zmienke syna zachvela. Vedela, že má Harry pravdu. Ich plán prosto nevyšiel. Nemala Greya počúvať, ale keď... keď tak veľmi dúfala, že ich plán vyjde... Namiesto toho stroskotal.
„Prosím, Grey...“ zaševelila, no on namiesto toho pristúpil k nej – nespúšťajúc oči z Pottera a neprestal naňho mieriť prútikom ani na sekundu – chytil ju pod krk a pritlačil o stenu. Zasipela, lapajúc po dychu. Potterove varovanie, nech od nej ustúpi nebral do úvahy.
„Povedal som ti, aby si sa zbalila! Na čo ešte do pekla čakáš?!“ vykríkol a vôbec ho netrápilo, že tým hurhajom zobudil svojho synovca. Z vedľajšej izby sa ozval detský plač. Keď zovretie okolo ženinho hrdla povolilo, zviezla sa na zem, ale okamžite sa štverala na nohy, utierajúc si slzy z bledej tváre.
Harry nemohol viac čakať. Musel konať. Nesmú mu ujsť, lebo potom by nastali zbytočné komplikácie. Nepochyboval, že Weston by sa pokúsil dostať brata z väzenia inou cestou a kto vie čoho všetkého bol schopný. Na um mu prišla i jeho prezývka Zabijak a kto vie ako k nej vlastne prišiel?
Haylie sa namiesto balenia rozbehla k synovi. Harrymu to bolo jedno. Nemohla sa odmiestniť bez svojho prútika a pokiaľ vedel z predchádzajúceho pátrania, jediný kozub, ktorým sa dalo odmiestniť bol na prízemí.
„Tak, Potter, len ty a ja,“ povedal Greyson a oči mu zasvietili nezatajovanou nenávisťou.
Harry zaujal bojovú pozíciu a Grey po ňom znova vypálil nejakú kliatbu. Rýchlo zistil, že Grey nehodlá podľahnúť a už vôbec sa nechať uväzniť. Kliatby, ktoré po ňom mrštil boli určite poväčšine tie zakázané. Weston mu dal zabrať. A poriadne. Už po desiatich minútach urputného sústredenia a vyhýbania sa, bránenia sa a opätovania kúzel za účelom odzbrojiť protivníka bol celkom spotený. Na krku mal dokonca reznú ranu, lebo pri jednom z Westonových pokusov pripraviť ho zjavne o život nebol dosť mrštný. Chodba vyberala úboho, akoby sa po nej prehnal buldozér alebo troll s buzogáňom. Vzduchom lietali črepy a triesky, omietka padala zo stien. Harry vnímal nielen svojho súpera, ale i detský plač v pozadí, ktorý neustával.
„Do pekla, Potter, tak už zdochni!“ zaklial Weston, krívajúc, s boľavou nohou, kde ho zasiahlo Harryho kúzlo. Ruka, v ktorej držal prútik sa mu mierne chvela, lebo krvácal z ramena po ďalšom Harryho zásahu.
„Vzdaj sa!“ opätoval mu Harry a vyčaroval pred sebou ochranný štít pred ďalšou kliatbou, stojac pritlačený chrbtom k stene. Vtedy Grey zreval na plné hrdlo, ale nebolo to od zásahu jeho prútika. Harry sledoval, ako sa zo sekundy na sekundu pred ním objavil vlkolak a vrhol sa naňho s prekvapivou rýchlosťou.
„Stupefy!“ zvolal a vlkolak zakňučal. Kliatba ho len mierne omráčila. Harry to teda skúsil znova ešte raz. Tretie kúzlo, RIctusempra ho strafilo do chlpatej hrude a mrštilo prudko o protiľahlú stenu. Ostal tam nehybne ležať, keď na chodbu vybehla Haylie. Premerala si uplakanými očami Harryho a tuho prižmúrila oči, zopínajúc ruky na hrudi.
„Som rada, že vám neublížil, pán Potter,“ šepla skoro nečujne a pozrela Greyovým smerom. „Bude v poriadku, však?“ opýtala sa a Harry prikývol.
„Isteže. Bude. Haylie, musím vás zatknúť. Nemám inú možnosť,“ povedal a ona len prikývla, vrátiac sa späť do izby. Harry si všimol, že sa stihla obliecť.
„Viete, ani som nedúfala, že sa nám to môže podariť. Bol to Greyov nápad, ale ja som s ním súhlasila a podporovala ho v tom šialenom pláne. Bola som hlúpa, ale Boren je nevinný, nezaslúži si takú krutú smrť! Iba chránil svojho brata,“ vzlykla a pohladila svojho syna po líci. Sedel v postieľke a na tvári mal stále výraz, akoby sa chcel znova rozplakať. „Sľúbte mi, že sa mi postaráte o syna,“ požiadala ho a naposledy synka objala. Pritisla si svoje líce k jeho bacuľatému ružovému líčku a vtisla mu na čelo bozk. Potom ho podala Harrymu, uhladiac mu jemné, tmavé vlásky na hlávke.
„Môžete sa na mňa spoľahnúť,“ pritakal Harry a chlapca si od nej zobral.
„To je dobre. Nezniesla by som pomyslenie, že musí znášať nejaké hrozné zaobchádzanie v sirotinci. Môžete ma spútať,“ riekla, upierajúc pohľad na svojho syna, keď sa od dverí ozval rozbesnený vlkolačí rev a Harry stŕpol hrôzou s dieťaťom v náručí. Haylie sa s vytreštenými očami pozrela na svojho zmeneného švagra, rozhodnutého roztrhať ich na kusy a v márnej snahe ochrániť svoje dieťa a zabrániť mu v tom, sa postavila pred Harryho.
Greyson – vlkolak - ju jediným švihnutím laby odhodil k stene ako handrovú bábiku, kým Harry naňho namieril znova a použil silnejšie kúzlo ako predtým. To ho znova zasiahlo a vlkolaka vymrštilo z izby takou silou, že preletel i cez chodbu a vyletel von oknom. Harry sa narovnal z pokrčenej polohy, v ktorej čupel, v duchu si nadávajúc, že ho zabudol zviazať. Uložil vystrašené dieťa, ktoré sa znova rozplakalo do postieľky, kým pobehol k jeho matke. Harry otočil Haylie na chrbát a priložil jej prsty na krčnú tepnu. Bolo však neskoro. Potom zamieril k oknu, cez ktoré vypadol Greyson. Ten visel pripichnutý na kovovom plote s ostrými hrotmi, ktoré mu teraz trčali z brucha, no už bol znova človekom.
Harry potichu zahrešil a vrátil sa po plačúceho chlapca. Keď sa tentoraz odmiestnil, mieril na Ministerstvo.
Komentáre
Prehľad komentárov
no pekne...to teda skončilo nepekne
eejha!
(LenTylka.xD, 19. 5. 2010 20:25)teda dobree toto! ak som spraave pochopila, tak to baabo bude mat ochranu ako Harry nie? lebo sa pre neho jeho matka obetovala...zaujimavee...kazdopadne, vyborna kapitolka, tesim sa na dalsiu :))
bojuji proti nadpisúm................
(MIREK, 14. 4. 2010 18:59)
...Stále dobrý, jen ten název kapitoly mne vylekal.
Stále jsem čekal kdo zemře. Naštěstí to nebyl nikdo z mých oblíbených....
Wáw!
(nadin, 13. 4. 2010 19:21)
Haylie bola pekná beštia, ale na konci sa chytila rozumu! Naštastie!
Pekne akčná kapitolka!
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 19:41)