V službách jeho lordstva - 9. kapitola
9. kapitola
Potterovo tajomstvo
Harry večeral sám. Tentoraz mu to však nebolo jedno. Hlavu mal na prasknutie z toho, čo všetko ho trápilo. Nielen Seamus, ktorý ako sa zdalo, mu dal nadobro svoje – zbohom, - ale i Draco, ktorý sa ho pre zmenu rozhodol strániť. Zniesol toho už veľa a zniesol by ešte viac, len nie Dracovo opovrhnutie a vyhýbanie sa mu ako by mal minimálne Dračie kiahne.
„Večera nebyť dobrá, Harry Potter?" opýtal sa Kreatcher nešťastne so zvesenými ušami. Veľké oči so sivými dúhovkami mal vodnaté, akoby sa chystal rozplakať a nepokojne si mädlil dlhé, štíhle prsty.
„Nie, Kreatcher, večera je výborná, len ja akosi nemám hlad," odvetil Harry previnilo, lebo pravda bola taká, že sa v svojej večeri len nezmyselne prplal vidličkou. Civel na prázdne miesto pri stole, kde zvykol sedávať Draco a mračil sa ako "boh pomsty."
„Môže Kreatcher nejako pomôcť?" opýtal sa ho škriatok veselšie, ale Harry len pokrútil hlavou. Keď spred neho škriatok zobral tanier s nedojedeným jedlom a magicky umýval riad, Harry ho len mĺvko pozoroval, stále nepohnuto sediac na svojom mieste.
Harrymu osud proste nebol naklonený a vôbec sa nedalo ani len povedať, že by mu bol prial. Od ranného detstva, od obdobia, kedy bol batoľaťom sa s ním vôbec nemaznal. Najprv mu zavraždili rodičov len pre nejaké hlúpe proroctvo, ktorého bol súčasťou. Hneď na to sa dostal do rodiny z matkinej strany, ktorá ho nenávidela a bola by radšej, keby neexistoval, lebo oni pokladali jeho mágiu, rovnako aj mágiu Lily za niečo strašné, za niečo šialené. Život u nich bol peklom, ale i toto prežil. Keď sa stretol s Hagridom a následne sa dostal na Rokfort, bol uchvátený. Až vtedy pochopil význam slova domov. Vždy sa tam vracal rád, lebo samotný riaditeľ sa k nemu správal ako k vlastnému synovi a Harry vedel, že ho má veľmi rád a záleží mu na ňom. Rokfort. Čarovné miesto, kde by bol ochotný stráviť zvyšok svojho života. Lenže i Dumbledore zahynul a to bola ďalšia rana, ktorá ho bolestivo zasiahla. Všetci okolo neho umierali ... Cedric, Sirius, Remus a Dora, Fred a mnohí ďalší, len aby on dovŕšil to, na čo bol od svojho narodenia tým proroctvom predurčený. K víťazstvu nad Voldemortom. Iste, v tej chvíli cítil naozaj patričné zadosťučinenie. Konečne pomstil nielen svojich rodičov, ale i mnohých iných, ktorých pripravil Voldemort o život.
Jediné, čo sa zdalo, že mu nijako nevychádza bol jeho ľúbostný život. V štvrtom ročníku si myslel, že je zaľúbený do krásnej Čcho. Lenže tento vzťah mal veľmi krátke trvanie naplnené skôr slzami dievčiny, kvôli Cedricovi, ako vášňou vyplývajúcou so zaľúbenosti. Potom si konečne všimol Ronovu sestru Ginny, ktorá medzičasom dospela a opeknela možno viac ako by bolo prípustné, ale ani z tohto vzťahu nebolo nič, lebo v tom čase, keď chodil s Ginny zistil niečo závažné. Čoraz viac sa mu začali páčiť chlapci. Ginny ... k tej prechovával len kamarátske city a to sa ani teraz nezmenilo. Nikdy by však pred nikým nebol otvorene priznal, čo sa stalo. Samozrejme, pred Ginny musel, lebo potreboval nejako odôvodniť ich rozchod. Bol prekvapený, keď zistil, že nie je z neho prinajmenšom zhnusená. Zdalo sa, že to dokázala akceptovať a oveľa ľahšie prijala pravdu, akoby jej bol v tomto klamal a ona by sa musela dookola zaoberať otázkou, čo sa medzi nimi pokazilo a kde spravila chybu. Takto sa o tom dozvedela ako prvá. Hneď potom sa však musel priznať i Hermione, lebo nevydržal jej nekonečné utešovanie, keď ho uisťovala, že raz bude mať šťastie a nájde si také dievča, ktoré ho bude ľúbiť takého, aký je. S Ronom to už bolo ťažšie. Keď mu to povedal najprv zbledol, potom sčervenel a napokon zozelenel. Vyzeral, akoby mal každú chvíľu zvracať a vyrukoval na Harryho s tým, že dúfa, že nie je doňho zaľúbený. Harry sa rozosmial, hoci ho mal chuť začarovať. Niekedy sa Ron správal tak nemožne! Ale i tak ostali najlepšími priateľmi.
A Draco? Ten bol ... alebo skôr patril do jeho života akosi neodmysliteľne od vtedy, čo sa prvý raz stretli v Šikmej uličke u madam Malkinovej. Plavovlasý mladík, ktorý ho vždy neznášal, možno i nenávidel a opovrhoval ním ... a to všetko, Merlin vie prečo? Rovnako ako nedokázal zmeniť svoje city k nemu, ktoré ho občas priam dusili. Práve k nemu! K mužovi, ktorý ho nenávidel. Čo mohlo byť ešte horšie?
Harry si schoval tvár do dlaní a sťažka si povzdychol. Vôbec nevedel, čo robiť. A najhoršie bude azda čeliť Dracovmu pohľadu, keď sa stretnú. Nemohol sa mu vyhýbať donekonečna, to predsa nešlo a tento dom nie je až taký veľký.
„Priať si Harry Potter ešte niečo? Kreatcher ísť domov, ale ak si Harry Potter niečo želať, Kreatcher mu to rád splniť."
Harry naňho zamyslene pozrel a už chcel pokrútiť hlavou, že nie, keď dostal nápad. Usmial sa na svojho škriatka, ktorého zdedil spolu so Siriusovým domov a odvetil: „Áno, Kreatcher. Som ti veľmi vďačný za tvoje služby, ale nateraz sa ostaň starať len o dom na Grimmaudlovom námestí. Keď ťa budem znova potrebovať, zavolám ťa."
„V poriadku pane," zapišťal škriatok a s lusknutím sa odmiestnil.
***
Draco vstal ráno ako polámaný. Vôbec sa nevyspal. Ako mohol, keď sa dookola prehadzoval, mysliac na to, čoho sa stal nechtiac svedkom. Bozk Seamusa a Harryho! Bol z toho fakt mimo. Zistil totiž naraz pár skutočností a nič z toho sa mu nepozdávalo. Došlo mu, že Potter je proste homosexuál. To bolo ako prvé, čo si uvedomil a hneď za tým nasledovalo niečo, čo by bol niekto schopný nazvať žiarlivosťou, keby vedel, čo sa v ňom odohráva. Draco mal totiž sto chutí schytiť toho Finnigana pod krk a vraziť mu jednu do zubov! Znamenalo to, že fakt na Pottera žiarlil? Zašlo to časom až tak ďaleko? Možno to bolo kvôli tomu, že ho nikdy s nikým nevidel. Aj preto si myslel, že Potter je proste čudný samotár a to mu vyhovovalo. Ale toto ...
„Do trolla!" zaklial, keď zo seba skopol perinu a posadil sa na posteli, zvesiac nohy na zem. V žalúdku mu zaškvŕkalo. Siahol si na brucho a zamrnčal. Bol hladný ako lev. A prečo? Lebo sa rozhodol nevečerať. Lebo sa rozhodol ukázať Potterovi, že nestojí o jeho spoločnosť, hoci ... „Dofrasa!" zaklial znova a natiahol na seba staré, vyšúchané džínsy. Cez hlavu si pretiahol sivé tričko a bosý zbehol do kuchyne. Už na schodoch mohol cítiť príjemnú vôňu omelety a tak zrýchlil krok. Dnes by bol zjedol čokoľvek, čo Kreatcher pripravil. V dverách kuchyne sa však zarazil a civel na Harryho, ktorý práve nakladal omeletu na tanier. V šálkach bola naliata čierna káva, bez mlieka a len s kockou cukru, ako to mal rád.
„Dobré ráno," pozdravil ho Harry, ale neotočil sa k nemu. Stále si nebol istý, či by zvládol výraz, ktorý by mohol nájsť v Dracovej tvári.
„Kde je Kreatcher?" opýtal sa Draco miesto pozdravu.
„Preč," odvetil Harry jednoslovne.
„Ako preč?" vyzvedal Draco, ešte stále stojac na prahu dverí. Nevedel sa rozhodnúť, či má vojsť, alebo nie. Ale v žalúdku mu zase zaškvŕkalo.
„Vystačíme si sami,“ povedal Harry bez okolkov. Naservíroval mu raňajky na jeho zvyčajné miesto a sadol si, konečne naňho vzhliadnuc. „Tak čo? Nie si hladný?“
Draco čosi zašomral nezrozumiteľne popod nos, no bez ďalších slov si sadol a pustil sa do jedla.
Harry svoju porciu do seba doslova natlačil, lebo ešte stále mal stiahnutý žalúdok a nevedel, čo môže od Draca očakávať. Nestalo sa však nič. Aspoň zatiaľ. Draco sa pohľadu naň vyhýbal, aspoň Harry si to myslel. Pravdou bol ale opak. Draco ho nenápadne, po očku pozoroval spod svojich dlhých mihalníc a uvažoval, prečo je Kreatcher preč. Tiež premýšľal nad tým, ako sa má k Potterovi správať. Má byť taký arogantný ako obyčajne a ako zjavne od neho očakáva, že sa bude správať? Vzdychol si, odložil príbor, keď prehltol i posledné sústo a otrel si obrúskom ústa. Oprel sa o operadlo stoličky a tentoraz sa bez obalu na Harryho zahľadel.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Harry a cítil ako mu rumenejú líca. Aj tak však neprestal opätovať Dracov pohľad.
„Ty mi povedz,“ odvrkol Draco. „Ja som sa tu včera neolizoval s blbým Finniganom. Nevedel som, že si ... že chodíš ... že máš priateľa,“ jachtal, lebo vlastne nevedel, čím mu Seamus Finnigan bol. Bol jeho priateľom? Milencom? Alebo?
Harrymu zhorkli sliny v ústach a na sucho preglgol. Uprene hľadel na neurčité miesto na stole pred sebou a v duchu si hovoril: „A už je to tu.“
„Tak ako je to? Zlatý Pottrík je na chlapcov? Až tak veľmi si si vzal Dumbledora za príklad?“ Draco si predsa len neodpustil uštipačnú poznámku a videl ako naňho Harry vyvalil oči. „Och, ty si to nevedel?“ uškrnul sa prekvapene.
„Ak si chceš zo mňa robiť žarty a posmievať sa mi, nech sa ti páči, ale mŕtvych nechaj na pokoji. Zvlášť vtedy, keď sa nemôžu brániť!“ vyštekol Harry.
„Nepovedal som nič iné ako holú pravdu,“ odvetil Draco pokojne.
„Povedal si hovadinu!“ oponoval mu nazlostene Harry.
„Nebola to hovadina!“ trval na svojom Draco. „Všteci to vedeli.“
„Klameš! To, že Dumbledore ostal slobodným starým mládencom ešte nič neznamená!“
„Potter, Merlin, ty si taká naivka,“ doberal si ho Draco a jeho úsmev prešiel do tichého posmechu, keď mu stále protirečil. „Dumbledore bol gay, zmier sa s tým! Ani on nebol dokonalý a ani si nevieš predstaviť ako ma teší zistenie, že nie si ani ty taký dokonalý ako sa tváriš!“
Harry stisol v hneve pery a z jeho zelených očí šľahali blesky. Snažil sa však zo všetkých síl ovládnuť, aby nechytil Malfoya pod krk a nezatriasol ním ako s handrovou bábikou. Ten chlap mu občas vedel poriadne liezť na nervy a najhoršie na tom bolo, že bol pri tom taký neodolateľný a krásny ...
„Prestaň Harry!“ prikazoval si v duchu. „Je to len hlúpy blondiak, ktorý nedokáže nič iné, len sa posmievať a ubližovať. Rozmaznaný blbec!“
„Ty si skutočne nevedel, že Dumbledore je ...“ Draco sa na chvíľu odmlčal. „Počul si o Grindewaldovi?“ nepočkal za Harryho odpoveďou. „Som si istý, že počul. Bol to Voldemortov predchodca a človek, ktorého ten tvoj šedivý starec miloval. Je to tak Harry, nemrač sa na mňa. Sú to len fakty.“
Draco si síce neuvedomil, že ho oslovil menom, zato Harry áno. „Takže takto to odteraz bude? Budeš sa mi posmievať na každom kroku?“ opýtal sa tmavovlasý mladík, ale nezdalo sa, že by mu to nejako ubližovalo. Bolo to tak, ale dobre to skrýval.
Draco si vzdychol a rukou si vošiel do vlasov. „Merlin, Potter. Mne je jedno, čo si alebo s kým si. Rob si, čo chceš!“ povedal pokojne, no nebola pravda, že mu to bolo jedno.
„Nie som s nikým,“ odvetil Harry bez premýšľania, a keď naňho vrhol Draco zamyslený pohľad, uvedomil si, že mal radšej držať jazyk za zubami. Lenže Draco sa tej správe potešil.
„S nikým? Včera to tak nevyzeralo,“ povedal Draco a prekrížil si ruky na hrudi, aby nedal vonkoncom najavo svoje skutočné pocity.
„To nie, ale so Seamusom som sa rozišiel pred pár mesiacmi. Chcel vedieť, či sa niečo ... či sa niečo na mojom rozhodnutí nezmenilo, to je celé,“ povedal a mal chuť zamknúť si tú svoju utáranú pusu na zámok. Alebo aspoň obúchať hlavu o stenu, ako domáci škriatok, ktorý spravil niečo zlé.
Draco vstal od stola a na perách mu pohrával stále ten jeho provokačný úsmev. Harry si ho vysvetlil po svojom. Nemohol ani len tušiť, na čo práve Draco myslel, ale keby to bol vedel, nebol by sa tváril tak skleslo a nešťastne, ako sa tváril pri odchode Draca z kuchyne.
***
Draco sa pobral do sprchy a pohmkával si nejakú melódiu. Mal dobrú náladu. Zvláštne. On, v Potterovom dome, s Potterom a mal dobrú náladu. Uškrnul sa od ucha k uchu, keď si uvedomil, že pán Dokonalý, že záchranca a spasiteľ čarodejníckeho sveta predsa nie je len taký svätý a dokonalý. Bol teplý! Bol na chlapcov! Merlin, to bola novinka! Nie, že by to chcel nahlas vytrúbiť do sveta, hoci Pottera by iste porazilo, keby si našiel nejaký článok v novinách. Musel sa tomu zasmiať, no smiech ho rýchlo prešiel, keď si uvedomil, že za toto by ho Potter isto iste zahlušil.
Komentáre
Prehľad komentárov
ale nech sa tak netvári...je očividné, že Dracovi sa Harry páči...je len otázka času kedy sa dajú dohromady :D
;))))
(misa737, 1. 2. 2010 20:14)super už sa tešim na pokračko....takže dôfam , že bude čoskoro;DDDDDDDDDD
^_^
(Glorilian (http://glorilian.sblog.cz), 27. 12. 2009 21:09)
Zajímavá povídka. =)
Velmi čtivá.
Jeee
(Tria, 26. 11. 2009 7:01)
Super dalsia kapitola.
Tiež som chorá tak ležím a doháňam to čo som zameškala za toto obdobie.
A tu také milé prekvapenie...
Tessa fakt sa čudujem ako toto všetko stíhaš...a kedy zhruba bude asi preklad?
Tessa,
(nadin, 25. 11. 2009 12:03)
Klobúk dole! Ty si takmer rádioaktívna!
Tvoje písanie mi bolo povedomé, len som si nedala dohromady Tessa - Testralka
Nadin
(Tessa, 24. 11. 2009 20:13)
moje stránky: hlavná stránka je www.testralka.estranky.sk
druhá je táto slashovka, potom je jedna na tému upíri, ale tam je to rozpísané a nedokončené, lebo mám toho rozpísaného viac ako je normálne, potom mám jednu spoločnú s Lucy a na ďalšej prekladám z Aj ... proste veľa
Tessa,
(nadin, 22. 11. 2009 20:14)
vďaka, keby si mala trochu času, strácam sa v odkazoch, čo ich tu máš. Ktoré stránky patria ešte tebe a je na nich tvoja tvorba? Alebo máš aj iné?
Ďakujem, verím, že mi to vysvetlíš.
Nadin
(Tessa, 21. 11. 2009 15:44)nemáš za čo, len sa skoro vylieč ... :) prajem pekný víkend, mňa čakajú zas dva dni práce :)
Tessa,
(nadin, 21. 11. 2009 15:09)
tak dúfam, že to zakončenie, boli iba posledné zbytky Malfoyovskej arogancie a nie skutočný Dracov zámer s Harrym.
Náš zlatý Albus!! Fakt je Harry posledný, čo to ešte nevedel?? Veď to vieme aj my, v muklovskom svete!!
Keď napíšeš NEČÍTAŤ!!, to tam rovno daj Povinne prečítať! Ale keby si tam napísala hoci Rádioaktívne, máš to za jedno!
A ĎAKUJEM za venovanie a želanie.
Tessa,
(nadin, 20. 11. 2009 17:37)
Už som sa tešila na čítanie a ono to skončí skôr, ako vôbec začne. Harry má svetabôľ, ja virózu a ty mamu po operácii! Je to v...
Želám ti dobré nervy, mama nech sa ti rýchlo uzdraví, aby si nás mohla ďalej tešiť svojimi príbehmi. :)
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 3:46)