Choď na obsah Choď na menu
 


Pre Tvoje smaragdové oči 2/2

25. 5. 2010

Pre Tvoje smaragdové oči 2/2

 

Obrázok Mladík sedel v nemocničnej izbe. Bolo v nej ticho. Paradox oproti tomu ruchu na chodbe. Voldemort padol. Konečne bol pokoj, no na oslavy času nebolo. Ranení potrebovali ošetriť, mŕtvi pochovať. Prehrabol si rukou strapaté vlasy a otočil sa, keď do vnútra vošla mladá praktikantka. Šeptom sa ho spýtala, či niečo nepotrebuje. Potreboval! Aby mu konečne dali pokoj a nechali ho pri ňom sedieť. Nechcel nič viac. Ale aj tak dobre, že prišla. Aspoň mu pripomenula, že je špinavý ako čert, svoje veci má dotrhané a miestami obhorené a páchol ako sto diablov. Podišiel k umývadlu a opláchol si tvár a ruky. Privolal si domáceho škriatka a ten mu doniesol čistý odev. Využil sprchu, ktorá bola vo vedľajšej malej miestnosti a jeho staré veci odniesol škriatok späť. Prikázal mu ich vyhodiť. Neboli mu na nič. Znova si sadol k jeho lôžku a chvíľu sa len nemo díval do jeho tváre. Vyzerala byť taká pokojná... Akoby nebolo pravdou, že pred chvíľou zviedol boj na život a na smrť už asi miliónty raz vo svojom živote... Draco sa otriasol. Čo by robil na jeho mieste on? Asi by sa zosypal. To bolo najpravdepodobnejšie...

Rukou sa dotkol jeho čela a ukazovákom pohladil jazvu v tvare blesku. Od momentu, kedy ho Harry zachránil z horiacej Núdzovej miestnosti ho nespustil z očí. Ani vtedy, keď ho sem preniesli a on sa sem potajme votrel. No čo. Kamoš Weasley ležal vo vedľajšej miestnosti a Grangerovú donútila pani Weasleyová ísť si oddýchnuť. Chvála Merlinovi, aspoň sa sem nerušene dostal... Mal toho toľko na srdci. Och, iste, aj on mal srdce! A to ho donútilo skloniť sa k strhanej, unavenej tvári a jemným bozkom zasypať každý škrabanec.

Keď sa Harryho hlava otočila smerom k nemu, Draco ustrnul, lebo si myslel, že sa prebudil, ale nebolo to tak. Potter stále spal. Pousmial sa jeho prst skĺzol dole jeho lícom, pohladiac ho. Naozaj mal toho veľa na srdci, ale povedal si, že ten správny čas všetko zmeniť, ešte len pre nich dvoch príde...

Za oknom vládla hlboká tma a i on bol unavený. Oprel si hlavu o kraj Harryho postele a načiahol sa po jeho ruke. Bola taká horúca, ako si to pamätal...

***

Harry zažmurkal, aby rozohnal posledné zvyšky driemot, ktoré ho obchádzali a zívol si. Cítil sa hrozne. Akoby ho prevalcovalo stádo Trollov. Chvíľu mu trvalo, kým si spomenul, čo všetko prežil a pripustil, že má právo aspoň trošku cítiť sa vyčerpane. Zachraňovať čarodejnícky svet bola predsa len poriadna fuška.

„Dobré ráno,“ ozvalo sa vedľa neho šeptom a Harry odvrátil hlavu od okna. Jeho pohľad sa zabodol do tváre Draca Malfoya, ktorý bol pohodlne uvelebený na stoličke pri jeho posteli. Pripomenulo mu to chvíľu, keď pri ňom rovnako strávil noc v šiestom ročníku.

„Dobré...“ zahabkal. „Čo tu robíš?“ spýtal sa okamžite s dávkou dobre známej nedôvery.

„Prišiel som ti oplatiť tvoju niekdajšiu návštevu, len - trochu inak,“ odvetil lakonicky.

Harry sa zamračil a jeho tmavé obočie nad očami sa stiahlo a vytvorilo mu nad koreňom nosa jemnú vrásku. Uvažoval, či mu dobre porozumel. Ak áno, odkiaľ vie Draco o tej jeho - niekdajšej návšteve? Nikto o nej totiž nevedel.

„Nespýtaš sa ma, prečo som teda tu?“ ozval sa znova Draco, keď Harry stále mlčal.

„Povedal si,“ zamrmlal a Draco prikývol.

„Iste. Povedal, ale nedokončil. Nestihol som ti poďakovať,“ dodal a znova zmĺkol.

„Poďakovať? Veď som nič nespravil...“ namietol Harry.

„To, že si ma vytiahol z plameňov je podľa teba nič?“ vrátil mu otázku Draco a videl ako Harry na moment privrel oči a potriasol hlavou, akoby sa chcel tej predstavy zbaviť. „Zrejme som sa v tebe zmýlil, Potter.“

Harry pokrútil hlavou. „Nie, isteže nie, nedovolil by som, aby sa ti niečo...“ zastavil sa však skôr, ako by mohol dopovedať.

„Nedovolil by si, aby sa mi niečo... stalo?“ dokončil namiesto neho Draco. „Prečo, Potter?“

Harry stisol pery do tenkej linky. Draco sa musel veľmi ovládať, aby sa aspoň neuškrnul. Načiahol sa za jeho rukou a zamyslene hladil doráňanú pokožku, ktorá sa stále hojila. Ruka bola podobne ako i iné časti jeho tela posiata drobnými rankami a modrinami. Harry sa nevdojak zachvel. Dotyk Dracových prstov vyslal po jeho tele zimomriavky. Chcel sa odtiahnuť, ale rovnako túžil načiahnuť k nemu ruky a zovrieť ho v náručí... Bojoval so svojím rozorvaným vnútrom a sledoval ho obozretným pohľadom.

„Viem, že nie som, nebol som a nikdy ani nebudem dokonalý...“ prehovoril znova Draco. „Ale chcem takým byť... kvôli tebe.“

Harryho pery sa pohli samé od seba. „Prečo?“ zaševelil.

„Prečo? Možno preto, že nie je pravda, že som ťa kedy nenávidel. Možno preto, že si sa mi páčil od prvej chvíle a ja som bol nazlostený a žiarlil som na všetkých, ktorí sa s tebou smeli priateliť. Chápem prečo. Správal som sa ako kretén... Dokonca som si nechal na ruku vytetovať znamenie Temného pána... Len aby som ťa ohúril! Keď si ma vtedy skoro zabil, videl som v tvojich očiach sklamanie... Ver mi, že ma nezabíjala v tej chvíli kliatba, ale vedomie, že som padol v tvojich očiach na samé dno...“ na chvíľu sa odmlčal a uprel naňho skúmavý pohľad. „Keď si za mnou v noci prišiel a povedal všetky tie slová... Počul som ťa, hoci som spal. I vtedy som sa choval ako idiot a som rád, že som ti nemohol vykričať všetko, čo som si myslel... Tvoj bozk ma prekvapil rovnako ako tvoje priznanie... Preto som teraz tu. Tiež ti dlhujem priznanie a svoju pravdu, Potter,“ vyhlásil a zhlboka si povzdychol.

„Bez ohľadu na to, či sa tvoje city ku mne zmenili alebo ostali... rovnaké - v čo sa neodvážim ani dúfať - chcem, aby si vedel, že ťa milujem. Nehľadiac na to, čo bolo, ani na to, čo bude. A prv ako odídem... ešte čosi...“ Draco sa sklonil a Harry zatajil dych, keď sa ich nosy o seba obtreli a plavovlasý muž ho pobozkal. Na malý moment pocítil dotyk jeho mäkkých pier na tých svojich...

„Vieš, čo na tebe milujem najviac?“ opýtal sa zastretým hlasom a Harry pokrútil hlavou.

„Tie tvoje smaragdové oči...“ vydýchol a vytratil sa z jeho nemocničnej izby skôr, ako sem mohla vtrhnúť Grangerová, či ktokoľvek iný.

***

O týždeň neskôr mali svoje prvé rande. Predsa im to len vyšlo. Nikdy by neboli uverili tomu, ako dobre si môžu rozumieť a koľko toho majú spoločného. Stalo sa. Harry zistil, že predsa len nie je prekliaty a môže byť šťastný a Draco prišiel na to, aký skvelý pocit to je, byť v Harryho blízkosti a užívať si jeho pozornosť a lásku, ktorou ho zahŕňal. Stali sa takými nerozlučnými, že tým prekvapili všetkých svojich známych a možno i zaskočili, keď sa po dvoch rokoch chodenia zasnúbili a spojili svoje životy v jedno...

 

Čo môže byť dokonalejšie ako láska? Pohľad do milovaných očí, v ktorých sa odráža všetko šťastie sveta...?

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

kawaii

keishatko,3. 1. 2012 3:06

nádherný koniec...krása

nádhera

Nade,12. 6. 2010 16:46

Docela mě Draco překvapil, jak to na Harryho pěkně vybalil. No holt vždycka je fajn si to vyříjat z očí do očí. Na barvě nezáleží :-)