Buď po mojom boku - 6. kapitola
6. kapitola
Hermiona
Harry dorazil domov z ministerstva ako prvý. Pozdravil Severusa a uistil sa, že Draco sa ešte nevrátil. Až potom vyšiel na poschodie do podkrovnej izby a zrušil ochranné kúzla pred dverami. Prv ako vošiel, zaklopal. Hermiona sedela na posteli ako zvykla. Mala oblečenú tú istú nočnú košeľu ako včera a civela do neznáma. Teda... bola apatická ako zvyčajne. Podišiel až k posteli a naklonil sa k nej, aby ju pobozkal na vrch hlavy. Pritiahol si stoličku a sadol si na ňu.
„Ahoj, ako si sa mala?“ opýtal sa, ale popravde, nečakal, že mu odpovie. Akoby ho vôbec nevnímala alebo naschvál ignorovala. Akoby ho trestala za to, že jej zabránil zomrieť. Povzdychol si a prehrabol si prstami husté vlasy. „Dnes som mal aurorskú skúšku,“ povedal, nevediac ako načať tému *Draco*. „Myslím, že som to zvládol. Mám z toho dobrý pocit.“
Hermiona však stále len ticho sedela na posteli, nepohnúc sa a pôsobiac ako živá socha. Len dýchanie a údery bijúceho srdca ju od tej sochy odlišovali.
„Musím ti niečo povedať,“ vyslovil napokon, keď videl, že dnes to nebude inak. „Predvčerom prepustili z nápravnovýchovného zariadenia Malfoya.“ Sklonil hlavu a preto nevidel, ako sa strhla a jej oči sa zúžili neskrývanou nenávisťou. Pery skrivila do škaredej grimasy, ale stále mlčala. „Chcel som ti povedať, že ho Severus priviedol sem a bude tu bývať, len som nevedel ako.“
„Prečo?“ vyšlo z nej konečne podivným hlasom, ktorý akosi nespoznával. Jednoduchá otázka zložená z jedného slova ho prinútila zdvihnúť hlavu hore a pozrieť na ňu.
„Kvôli otcovmu testamentu, Hermiona. Podľa všetkého je Draco môj nevlastný brat,“ vysvetlil a rozhovoril sa o tom, čo sa v ten deň stalo. Povedal jej o právnikovi, o znení otcovho testamentu i o potvrdení toho všetkého slovami Severusa.
„Takže si pripustil, aby tu býval? Ty si to... dovolil?“ ozvala sa znova, zatínajúc ruky v päsť.
„Áno, pripustil. Myslím, že nemá kam inam ísť, Hermiona. Ich sídlo je stále pod dohľadom ministerstva a prístupy k účtom sú zmrazené. Okrem toho, je to Severusov krstný syn a... môj nevlastný brat. Hoci je pre mňa ťažké myslieť tak naňho. Pre mňa je to stále len slizolinský pako, ktorý nám sedem rokov strpčoval život.“
Hermiona mala dojem, že sa nemôže nadýchnuť. Draco Malfoy bol v tomto dome. Bol tu dva dni a ona o tom nevedela. Bol tu! Hruď jej bolestivo zvieralo a zimomrivo sa ostriasla. Strhla sa, keď sa Harry dotkol jej pleca.
„Hermiona? Si...“
„Odíď! Odíď, prosím! Choď!“ skríkla a on si všimol mokré cestičky na jej lícach od sĺz.
„Hermiona,“ šepol a chcel k nej natiahnuť ruku, no ona sa stiahla do kúta postele stojacej pri stene a schúlila sa tam do klbka.
„Nechaj ma,“ zaševelila a viac si ho nevšímala.
Harry sa naveľa postavil a vzdialil. Na prahu jej izby sa k nej otočil a chvíľu ju len zamračene pozoroval. Plakala. Schúlená na kraji postele, jej telo sa otriasalo tichými vzlykmi a on sa nevedel rozhodnúť, či to má považovať za lepšie ako jej stavy apatie, alebo len horšie. No konečne aspoň nejako reagovala, i keď musel priznať, že mu to trhá srdce. Zavrel dvere na jej izbe a zamrmlal pár ochranných kúziel, ktoré ho mali varovať, keby niekto nepovolaný narušil jej osobný priestor. Vrátil sa do svojej izby, aby sa prezliekol. Dlho premýšľal nad tým, čo sa v tú noc na Malfoy Manor, keď ich zajali stalo. Nikdy mu to však neprezradila.
***
„Severus! Severus, vstávaj!“ budil ho Harry rovnako rozospatý ako bol tmavovlasý muž vo veľkej posteli.
„Harry? Čo...“ zasekol sa uprostred vety, keď si dal dva a dva dohromady. Odhodil zo seba prikrývku a vymotal sa z postele, kým mu Harry roztržito vysvetľoval, že Hermiona mala zrejme nočnú moru a znova len usedavo narieka a nevie sa zastaviť. Sám ju nedokázal utíšiť.
„Počkaj,“ hlesol a vybehol do pracovne, kde otvoril skrinku, v ktorej uskladňoval svoje elixíry. Vybral jeden a náhlil sa s Harrym v pätách do podkrovia.
Hermionu našiel ležať na zemi, pár krokov od postele. Podal fľaštičku s elixírom Harrymu, zatiaľ čo sa k nej načiahol a zdvihol ju do náručia. Odniesol ju na posteľ a nasilu jej otvoril ústa, aby jej Harry mohol do hrdla vliať potrebnú dávku elixíru. Nerobili to prvýkrát. Keď s prskaním a zadúšajúcim sa kašľom elixír užila, až potom si Harry vydýchol a díval sa neprítomným pohľadom, ako ju Severus zakrýva a šepká jej, že už bude dobre. Prihováral sa jej ako malému dieťaťu a ona sa nebránila, keď ju pohladil po vlasoch, hoci ich len chcel odhrnúť z jej bledej tváre.
„Povedal si jej to, čo?“ opýtal sa ho Severus šepky a pozrel na Harryho, ktorý len znepokojene prikývol. Nie, že by mu niečo vyčítal. Severus znova venoval Hermione ustarostený pohľad a až potom vstal z jej postele. „Poďme, už bude spať.“
Ani jeden z nich si nevšimol tmavý tieň pozorujúci ich medzi dvermi, ktorý sa znova vytratil.
***
Severus sa vrátil do svojej pracovne, nasledovaný Harrym, ktorý sa za ním vliekol viac ako zničene. „Nie je to tvoja vina,“ povedal mu a sám sa cítil tak trochu vinný preto, čo sa práve stalo. „Nemal som zrejme trvať na tom, aby si tu dovolil Dracovi bývať. Zdá sa, že za jej stav je zodpovedný on, i keď momentálne len nepriamo.“ I on uvažoval, čo sa mohlo medzi nimi stať, lebo zakaždým, keď niekto čo i len spomenul meno Malfoy sa Hermionin stav iba zhoršil. Napokon sa dohodli, že tú rodinu prestanú spomínať a žili svojim vlastným životom. Lenže ani potom sa jej stav nezlepšoval a ani jeden z nich si s tým nevedel dať rady.
„Dáš si?“ opýtal sa, zamieriac priamo k barovej skrine. Vytiahol karafu z brúseného skla, v ktorej bola ohnivá whisky a nalial sebe i jemu, keď mladík prikývol. Podal mu pohár a sadol si do svojho obľúbeného kresla.
„Keby som bol tušil, čo to s ňou spraví, nepovedal by som jej to,“ hlesol Harry a zviezol sa do druhého kresla oproti Severusovi. Keď sa ten naňho pozrel, zistil, že javí nielen známky vyčerpanosti, ale aj znepokojenia. Pôsobil viac ako len kôpka nešťastia. „Ale musel som to spraviť,“ vysvetľoval ďalej mladík. „Nech sa už stalo čokoľvek, nedovolím, aby jej ublížil. Mala by to vedieť, musí to predsa vedieť!“ zaprisahával sa.
„Neverím, že by toho bol Draco schopný, hoci... Nebudem sa ho zastávať, ak to tak nie je a chcem, aby si to vedel.“
Harry prikývol, vďačný za jeho podporu. „Ja už nevládzem, Severus,“ riekol nešťastne a pozrel sa naňho pohľadom, ktorý Severusovi lámal srdce na kúsky. V ruke zvieral poloplný pohár. Chvíľu naň len zamyslene civel a potom ho do seba obrátil a vypil na jeden dúšok.
Severus ho pozoroval. Naprázdno prehltol, keď sa jeho oči zastavili na drobnej kvapôčke, ktorá mu ostala na perách a on ju oblízol jazykom.
Harry civel do vyhasínajúceho kozuba, v ktorom tlelo pár žeravých uhlíkov. Chcel byť silný, naozaj silný a túžil pomôcť svojej priateľke, ale ako, keď netušil, čo sa s ňou deje? Bol trpezlivý, bol ochotný spraviť i nemožné, ale už bol unavený. Rok! Celý rok sa jej stav nezmenil. Vážne už začínal pochybovať o tom, či bolo múdre vziať ju od Sv. Munga. A potom sa svojimi očami vpil do tých Severusových a čosi sa v ňom pohlo. Spomenul si na noc spred pár mesiacov, kedy sa spolu prvý raz milovali. Stalo sa to len jeden jediný raz. Jedna noc, ktorá preňho znamenala viac, akoby si dokázal pripustiť. Lenže Severus sa zaprisahal, že sa to viac nezopakuje. A hoci to bol zásadový muž, on ho potreboval. Potreboval ho viac ako vzduch, ktorý dýchal. A potreboval ho teraz! Kto iný ho mal zachrániť a udržať pri zmysloch? Kto iný by ho mohol objať, bozkávať a milovať? Kto iný by preňho spravil všetko a ešte viac?
Nevedel, či sám dobre vie, čo robí, ale vstal a podišiel k Severusovi. Vzal mu prázdny pohár z ruky a spolu so svojím ho položil na kozubovú rímsu. Chytiac ho za ruku ho vytiahol z kresla a s hlbokým povzdychom si oprel strapatú hlavu o jeho hruď, aby chvíľu iba počúval splašený tlkot jeho srdca. Severus sa tomuto gestu nebránil, no zrejme ho ani nevítal, hoci si bol Harry istý, že teraz zvádza vnútorný boj, lebo nevie, čo spraviť. Na jednej strane očividne nechcel porušiť sľub, ktorý mu dal, keď mu prisahal, že sa nič z tej noci nezopakuje, na tej druhej musel hasiť vlastné rastúce vzrušenie. A Harry cítil, že vzrušený je. Cítil ho na stehne, cítil jeho tuhosť a horúčosť, ktorá z neho sálala skrz jediné oblečenie, ktoré na sebe mal.
Severus sa ani nepohol. Hoci sa oňho Harry opieral, on tam stál ako socha a nebol schopný reagovať. V duchu myslel len na sľub, ktorý mu dal na druhé ráno, po tej divokej noci, ktorú spolu prežili. Nemohol to dovoliť z viacerých dôvodov, ale pravda bola, že teraz tie dôvody zatláčal na dno svojej mysle, na samé dno svojej prahnúcej duše. A pravda bola, že po ňom vážne prahol.
Harryho ruky sa odrazu pohli. Jeho dlhé prsty pohladili chrbát jeho rúk a stúpali stále vyššie. Keď sa dostali cez paže k pleciam a krku, Harry ho objal a prsty vnoril do tmavých vlasov na jeho zátylku. Zdvihol hlavu a schoval si strhanú tvár do ohybu jeho krku, kde mu v šialenom rytme pulzovala tepna, zatiaľ čo do seba vdýchol jeho vôňu. Už dávno si uvedomil, že Severus vonia jedinečne. Vodou po holení a bylinkami, ktoré sa miešali s tónmi cédrového dreva.
„Harry, čo to robíš?“ opýtal sa ho prerývaným hlasom Severus, neschopný spraviť viac ako chabo protestovať.
„Potrebujem ťa,“ odvetil mu na to jednoducho a prisal sa perami na jeho ušný lalôčik. Jemne ho zovrel medzi pery a zaťahal zaňho. Obtrel sa oň špičkou svojho jazyka, ktorý potom vnoril do jeho ucha veľmi starostlivo a pomaly, čo spôsobilo, že sa Severus zachvel.
„Ha-Harry,“ zaprotestoval, ale on sa nenechal odstrčiť. Severusova snaha bola chabá. „Har...“ zaševelil, keď si v nasledujúcej sekunde Harry drzo privlastnil jeho ústa v dychtivom bozku. Severus zastonal a konečne ho objal potom, čo pootvoril ústa, keď sa do nich prebíjal Harryho jazyk. Bojoval sám so sebou dosť dlho na to, aby vedel, že toto je predom prehraný boj. Túžil po tom mladom mužovi pred sebou viac ako po čomkoľvek inom. Túžil po jeho bozkoch a dotykoch. Chcel ho tak veľmi, až to bolelo. A on akoby to vedel. Akoby mu čítal myšlienky a ten zmyslený bozk prehĺbil ešte viac. Pritisol sa k nemu bližšie, zúfalo túžiac po kontakte s jeho telom. Zavrnel blahom, vo chvíli ako ucítil Severusove ruky na vlastnej tvári, keď mu vzal hlavu do dlaní a naklonil si ju tak, aby si bozk lepšie vychutnal a dostal sa tak do každého kútika jeho horúcich úst. Severus sa na Harryho potešenie do bozku naozaj vložil. Nie div, pretože, keď niečo robil, ozaj to robil poriadne.
Harryho ústa sa presunuli z jeho úst na bradu, ktorú posieval krátkymi bozkami a skĺzol na krk. Severus zaklonil hlavu a on mu oblízol ohryzok a bozkával ho ďalej, akoby si na jeho hodvábne vláčnej koži vyznačoval svoje teritórium. Občas ho do krku jemne uhryzol, potom to miesto pobozkal a pokračoval ďalej. V tej chvíli, keď mal Severus voľné ústa sa znova snažil protestovať, lapajúc po dychu a stonajúc rozkošou. „Harry, nemali by sme...“ mrmlal dookola, ale bol opäť umlčaný ešte naliehavejším bozkom a nástojčivejšími perami. Ako inak mu mal dať Harry najavo to, ako ho potrebuje?
„Prosím,“ zašepkal mu do úst, keď sa na malú chvíľu ich pery od seba oddelili, aby obaja nabrali dych.
Severus porazenecky zastonal, stroho prikývol a pozrel do Harryho malachitových očí. Potom ho chytil za ruku, zvrtol sa a odviedol do svojej spálne. Len čo prekročili prah izby, znova sa letmo pobozkali. Dýchali stále namáhavo, ich vzrušenie bolo badateľné. Severus vrhol krátky pohľad na svoju rozostlanú posteľ a znova na Harryho, ktorý preglgol až mu podskočil ohryzok. Zachvel sa od túžby a pritlačil sa k Severusovi celým svojím roztúženým telom. Zamkol jeho ústa v novom lačnom bozku, pričom ho pospiatky viedol k posteli, o ktorú Severus po pár krátkych krokoch zavadil a dosadol na ňu. Ich pery sa od seba oddelili. Severus lapajúc po dychu tam len nehybne sedel a ako zhypnotizovaný sledoval Harryho zobliekať si tričko i pyžamové nohavice. Keď pred ním bez hanby ostal stáť nahý ako palec, Severusovi vyschlo v ústach. Bol neuveriteľne krásny, keď sa na jeho pružnej, smotanovej pokožke odrážalo svetlo plameňov z kozuba a dodávalo jej olivový nádych. Severus skĺzol od jeho tváre cez hruď a pevné brucho až k miestu, kde sa z čiernej húštiny jemných chĺpkov týčila oproti nemu jeho pýcha. Naozaj po ňom túžil, preblesklo mu omámenou mysľou.
Harry sa k nemu naklonil a tlačil ho na matrac, až kým pod ním na vlastnej posteli neostal ležať. „Milujem tie tvoje nočné košele,“ zachripel mu do ucha zastretým hlasom, keď sa pustil do rozopínania drobných gombíkov na jeho hrudi. „Sú neuveriteľne sexy,“ dodal a dovolil, aby mu s nimi pomohol. O chvíľu sa ozvalo tiché zašušťanie látky a nočná košeľa skončila poblíž Harryho vlastných vecí na huňatom koberci.
Bože, pomyslel si Harry, bolo to tak dávno, čo sa milovali a predsa jeho telo nezabudlo na to, aké to bolo skvelé. Pamätal si na jeho citlivé miesta, vedel, kedy pod ním spokojne stonal, vedel, čo sa mu páčilo. A teraz sa to malo konečne po dlhom čase zopakovať. Nečudo, že bol trochu nervózny. Sklonil sa k nemu a vtisol mu bozk na špičku nosa. Vzápätí ho hánkami ruky pohladil po tvári a všimol si, že jeho líca nabrali ľahučký rumenec. Neuveriteľné... Severus sa červenal. Ležal pod ním konečne nahý, horúci a vláčny, poddávajúci sa jeho dotykom a láskaniu. Harry skĺzol po jeho tele obdivným pohľadom. Stále bolo pevné, jeho pokožka ako alabaster, na širokej hrudi chĺpky jemné ani páperie a tmavoružové bradavky. To jeho hruď bola bez jediného chĺpka. Severus však nebol z tých, ktorý by boli v posteli pasívny a tak sa zdvihol na lakťoch, aby sa ich pery mohli znovu stretnúť. Harryho napadlo, že jeho bozky sú také dokonalé, že ak by mal súťažiť v bozkávaní ako športovej disciplíne na muklovskej olympiáde, stopercentne by vyhral na celej čiare. Bol však príliš vzrušený a príliš nedočkavý, aby sa uspokojil s pomalým tempom milovania. Miesto toho teda prešiel priamo na vec, keď tak nad ním rozkročený kľačal a jeho ruka skĺzla pod Severusov pás. Ten to očividne nečakal, lebo prudko otvoril oči a dych sa mu zasekol v hrdle. Stretol sa s Harryho pobaveným pohľadom, ktorý si spokojne poťažkal v ruke zdurené náradie svojho milenca. Pohladil ho po celej dĺžke, mysliac na to, aké je to príjemné, znova sa ho môcť takto slobodne dotýkať.
Severus ich v momente prevalil na bok a Harry sa nebránil, pretože i jeho ruka mu odhodlane zablúdila do rozkroku a vzorne ho nasledovala. Ich ústa sa pod chvíľou vyhľadávali, ich horúce jazyky sa spájali v erotickom tanci, kým ich ruky odvádzali nevídanú ručnú prácu.
Severus zastonal, keď sa Harryho ukazovák skusmo dotkol špičky jeho penisu. Reagoval naň roztúženým syknutím a pohol bokmi k Harryho ruke. Keď na chvíľu privrel oči, Harry to využil a s očami upretými na ten hrubý kolík, vyčnievajúci z tmavého porastu jeho ohanbia k nemu sklonil svoju strapatú hlavu. Až potom zdvihol oči a stretol sa s jeho neveriacim pohľadom. Harry to nikdy predtým nerobil. Ani len s ním nie a preto nemal žiadne skúsenosti, ale i tak ho vzal do úst, neprerušiac so Severusom očný kontakt. Ten ho ohromene sledoval, podopierajúc sa na lakťoch. Harryho vlasy ho šteklili na stehnách, na penise cítil jeho horúci dych. Ak si myslel, že nemôže byť ešte tvrdší, mýlil sa. Jeho oči boli potemnené vášňou a tmavšie ako zvyčajne. O chvíľu na to však s neskrývaným pôžitkom zaklonil hlavu, privrel oči a z hrdla sa mu vydral chrapľavý ston, nasledovaný ďalším a ďalším, keď sa nechal unášať slastnými pocitmi, ktoré mu vďaka Harryho dokonalej práci vystreľovali zo slabín do celého tela a rozvibrovali v ňom všetky nervy. Harry teda robil to, o čom si myslel, že sa mu páči a jeho vzdychy mu napovedali, že je na najlepšej ceste uspokojiť svojho milenca.
Severusov penis pulzoval čím ďalej tým viac. Jeho krv vrela ako láva a on vedel, že sa pomaly blíži k vrcholu, keď horúca vlhkosť Harryho úst, ktorá mu ešte nedávno obopínala penis zmizla a Harry sa znova posunul nad neho. Donútil ho prevaliť sa a vymenili si tak miesta. Teraz bol na vrchu Severus a kým ho zasypával nedočkavými bozkami, Harryho ruka zablúdila k nočnému stolíku a riadiac sa len hmatom otvorila šuplík, aby z neho vybrala gél, o ktorom vedel, že ho tam isto nájde. Podal ho Severusovi, hľadiac mu odhodlane do očí. Chcel ho. Musel ho mať. Chcel ho cítiť hlboko v sebe...
Severus si od neho téglik bez slova vzal, len aby ho odšrauboval a navlhčil si konček ukazováka. Potom ním vkĺzol medzi Harryho ochotne roztiahnuté nohy a opatrne ním vnikol do jeho zadku. Harry zastonal a prehol sa proti nemu ako luk. Severusove klzké prsty pracovali presne a účinne, zatiaľ čo mu bozkami zasypával brucho, vnáral jazyk do pupku a napokon vzal do úst jeho mužnosť, provokatívne olizujúc fialový žaluď, kým prsty jeho ruky pripravovali Harryho zadok na ich konečné spojenie. Keď ho potom priľahol, pohodlne sa uvelebiac medzi jeho nohami a podoprel sa na lakťoch, k vstupu do Harryho zadku sa teraz tlačil žaluď Severusovho navretého penisu. Opatrne doň vnikol, nespúšťajúc oči z Harryho tváre napätej očakávaním. Nechcel mu spôsobiť žiadnu bolesť. Harry sykol, zastonal a jeho viečka sa rozkošnícky zachveli. Ešte väčšmi roztiahol nohy a umožnil Severusovi pohodlnejšie sa medzi nimi uvelebiť. Severus vyhľadal ústami jeho pery a konečne sa v ňom pohol, keď sa pod ním Harry pomrvil. Z jeho úst nevyšiel jediný ston, kým doňho rytmicky vrážal, no Harry dal vášni voľný priechod. Objímal Severusa okolo pliec, hladil mu ramená i plecia, prechádzal mu po chrbte až napokon jeho ruky skončili na jeho pevnom zadku a zovreli do dlaní. Vo chvíli, keď sa blížil okamih orgazmu a Severus naposledy prudko zaútočil na jeho zadok, Harry k nemu vypäl boky a pritlačil ho sebe tesnejšie až po samý koreň penisu, zvierajúc jeho polky. Vykríkol jeho meno, ktoré uviazlo v ústach volaného, ktorý ho v tom momente pobozkal, aby stlmil jeho euforické prejavy dokonalého uspokojenia.
Severus cítil ako sa doň vylieva a Harryho šťava im pokropila bruchá. S vedomím dokonalého uspokojenia v ňom ochabol a po chvíli z neho vykĺzol. Zvalil sa vedľa neho na posteľ, malátny a unavený, nehovoriac o tom, že i vrcholne uspokojený po dlhej dobe. Chvíľu tak nepohnute ležali, ťažko oddychujúc, potom sa k nemu Harry stočil, ľahnúc si na bok a zložil si hlavu na jeho hruď.
„Ďakujem,“ zamrmlal a jeho dych pošteklil Severusa na hrudi.
Severus sa prevalil na chrbát a Harry si presunul hlavu na jeho plece. Ruka zablúdila na jeho hruď a prsty pohladili jemnú húštinku medzi bradavkami. Zaspal prv, ako Severus stihol zamrmlať čistiace kúzlo a prikryť ich.
Komentáre
Prehľad komentárov
pekne, pekne. Aspoň že chlapcom sa darí, keď už Hermi je v hlbokej depke.
:) och
(Tess, 19. 10. 2010 20:53)tešila som sa, ako vás týmto prekvapím... kde nič, tu nič a zrazu hop na to :)Nebojte sa, všetko sa raz dozviete...
:-O
(nadin, 19. 10. 2010 20:41)
Sánka mi padla kdesi až na zem! Miriabar, súhlas! Uuuuuuf!!!
Množstvo otázok a odpovede kdesi v tajomných zákutiach mysle Tess.
Prosím pokračovanie!
: D
(miriabar, 19. 10. 2010 19:41)No, po chvíli som sa konečne vzchopila a môžem niečo napísať :D Uuuuuuuuf ... v tejto kapitole sa toho stalo tak strašne veľa...čo sa udialo na Manore, že je Hermione takto? A čo medzi Severusom a Harrym, keď Severus zložil ten sľub??? Počkám si na odpovede, ale som strašne moc zvedavá! A potom to pokračovanie...no prosté najsamlepšie! Ďakujem...krásny večer, naozaj :D
hmmm....
(grid, 21. 10. 2010 10:59)