Buď po mojom boku - 7. kapitola
7. kapitola
Mučivé spomienky
Draco sa vrátil do svojej izby roztrasený ako huspenina. Čo možno najtichšie za sebou zavrel dvere, aby ani Severus ani Potter nezistili, že bol nablízku a zamieril priamo do malej kúpeľne, aby si opláchol tvár studenou vodou. Bola tu! Merlin, ona bola tu! Prečo o tom nevedel? Keby to bol tušil, jeho noha by nikdy neprekročila prah tohto prekliateho domu!
„Kurva! Do ohnivého pekla aj s posratým životom!“ hromžil potichu, zvierajúc studenými rukami okraje starého, rokmi obitého a zažltnutého porcelánového umývadla. Zdvihol hlavu a pozrel sa na svoj obraz v malom zrkadle pokrytom tmavými fľakmi, ktoré na jeho druhej strane zanechala rozsiahla korózia. Pred očami sa mu vynorila dávna noc na Manore... Noc, ktorú si za všetky tie dni márne snažil vyhnať z pamäte. Spomienky ho ovalili ako ťažká železná kovadlina, rozhodnuté rozgniaviť jeho úbohú, osudom skúšanú dušu. Odrazu sa mu zdvihol žalúdok a on sa v poslednej chvíli nahol nad záchodovú misu a vyvrátil do nej obsah rozhojdaného žalúdka. Nevedel, ako dlho tam len tak kľačal na podlahe, nevedel ako dlho, kŕčovito zviera studenými prstami záchodovú dosku a dávi, hoci už nebolo čo vyvrátiť. V hlave mu hučalo, v ušiach mu znel dávny posmešný smiech jeho tety Bellatrix odrážajúci sa od kamenných stien ako odporná nikdy nekončiaca ozvena, počul Grangerovej vzlyky a volanie o pomoc i jej preklínanie a Greybackove vzrušené vrčanie. Znova ho naplo.
Prebral sa po chvíli, ležiac na studenej dlažbe kúpeľne. V ústach ho nepríjemne pálili žalúdočné šťavy, bol spotený a triasol sa chladom po celom tele. Potreboval si vypláchnuť ústa a dostať preč tú horkú chuť blenu, ktorá mu v nich ostala. Len čo si ich vypláchol a trasúcou sa rukou si vyčistil zuby, vrátil sa do izby, aby založil oheň v kozube, dúfajúc, že sa tak čím skôr zbaví starých nočných môr a zaženie tú nepríjemnú triašku. Z tašky – ešte stále nevybalenej – si vytiahol čisté tričko i druhé a posledné pyžamové nohavice, ktoré mal a vrátil sa do kúpeľne, aby sa osprchoval. Doprial si poriadne dlhú sprchu. Hodnú chvíľu stál pod prúdom teplej tečúcej vody, oboma rukami sa opieral o stenu a jeho štíhle telo sa podchvíľou jemne otriasalo náporom emócií, ktoré po všetkých tých rokoch vyplávali na povrch jedinou možnou cestou. Keď sa konečne pozbieral, aby sa doumýval a vydrhol sa do sucha, nikto by nebol povedal, že Draco Malfoy plakal.
Vrátil sa do postele, ale nevedel ako zaspať bez toho, aby nemusel myslieť na tú noc... Tak sa len otočil na bok. Posteľ ticho zaškrípala, dávajúc mu najavo svoju rokmi ošumelú komfortnosť, presne ako všetko ostatné v tomto dome, vrátane trolej nohy v chodbe ako stojana na dáždniky, o ktorú sa v priebehu jedného dňa dvakrát potkol. A tak len civel do plameňov ohňa, sledoval ako oranžovožlté jazyky lačne olizujú drevené polená a premýšľal, čo za zvrátenú hru to s ním život hrá, keď sa po tom všetkom, čo prežil dostal na celý jeden rok do nápravnovýchovného ústavu do Helltonu a odtiaľ rovno do pekla. Pretože toto nič iné byť nemohlo. Len peklo. Za tie dva dni jeho pomyselnej slobody sa zmenilo viac, ako by si bol kedy vôbec prial. Veruže takú predstavu o živote po svojom prepustení nemal. V jeho predstavách nefiguroval žiadny Potter a už prekliato nie nejaká Grangerová, ktorá ho mátala v snoch. Chcel proste začať odznova, ale takto? S nevlastným bratom? S Potterom? Mal dojem, že až teraz sa ocitol na úplnom dne a nevedel, ako sa odtiaľ vyhrabať.
Merlin, keby tu aspoň nebola ona, možno by to bolo ľahšie, pomyslel si a prekryl si rukou začervenané oči. Bude musieť niečo vymyslieť, pretože ak to neurobí, celkom iste sa zblázni.
***
Severus dlho nemohol zaspať. Ležal vo svojej posteli a Harry ležal na ňom. Hlavu mal na jeho ramene, ruku prehodenú cez jeho hrudník a nohu vkliesnenú medzi jeho nohami. Jeho penis sa mu obtieral o pravé stehno, horúci dych ho šteklil na krku. Milovali sa. Ale nemal to dovoliť. No jemu bolo také ťažké odolať! Do šľaka, veď nebol z kameňa! A to ním kedysi tak opovrhoval... Keby mu bol niekto niekedy povedal, že sa raz ocitnú v jednej posteli a prežijú ten najlepší sex, aký si len kedy dokázal predstaviť, bol by ho vysmial, preklial a potom možno zahlušil. Alebo by ho bol najprv preklial, potom zahlušil a nakoniec vysmial. Nevedel sa rozhodnúť, aké poradie by zvolil, ale určite by spravil tie tri veci. Za ten čas, čo tu žil, zistil pár vecí, počnúc tým, že sa v Potterovi sakramentsky mýlil!
Obaja si prežili svoje a to, čo ich postretlo bolo viac ako len na jeden život. V hĺbke duše však stále nedokázal pochopiť Harryho zmenu postoja voči nemu. Celých sedem rokov ho mučil a vyžíval sa v jeho ponižovaní a zraňovaní. Možno za to mohol svojím spôsobom i Dumbledore, ktorý naňho tlačil a zakaždým mu dohováral, že sa v tom chlapcovi mýli, lenže Severus z hĺbky duše neznášal nátlak. Stačil mu ten, ktorý musel znášať od Voldemorta. A Potterovi nehodlal dať vtedy najmenšiu šancu. Nielen kvôli jeho otcovi a Blackovi, ani nie kvôli riaditeľovi, ale kvôli sebe. Vedel, prečo to robí. Potreboval ho nenávidieť, ak si chcel zachovať zdravý rozum.
Chcel sa konečne odpútať od všetkého, čo súviselo s tým prekliatym menom Potter. Lenže čím viac sa od toho snažil dostať, tým viac sa ten zelenooký mladík do jeho života zamotával. Popravde, nikdy celkom neveril tomu, čomu veril Dumbledore a síce, že Harry je ich jediná záchrana proti lordovi Voldemortovi. Bola to z jeho strany chyba, teraz to vedel a možno i trochu ľutoval. Keď musel zabiť Dumbledora, všetko sa zmenilo. Teda, nie všetko, ale niečo určite. Bol jediný, kto mohol tomu chlapcovi pomôcť poraziť zlo a s odstupom času a s pokojom v duši mohol povedať, že preto urobil všetko.
Nerátal však s tým, že sa ho jeho pán bude chcieť zbaviť. Situácia sa počas boja zvrtla a Voldemort naňho poštval svojho hada. Severus pochopil, že hodina jeho smrti sa priblížila. Stačil ešte Potterovi odovzdať svoje spomienky, kým ochabol otupený hadím jedom, ktorý mu koloval v žilách a rýchlo sparalyzoval jeho telo. I teraz zdvihol ruku a prsty si priložil na krk, k miestu, kde mu ostali celkom malé, skoro neviditeľné jazvy po hadích zuboch. Neuveriteľné. A on stále žil. I vďaka Potterovi... Ten bláznivý chlapec si ho priviedol do Blackovho domu, staral sa oňho vyše mesiaca, akoby nestačilo, že sa venuje ešte i svojej priateľke a Severus ani vtedy k nemu nepocítil nič iné ako pohŕdanie.
Nevedel, prečo to Potter robí a neveril jeho nezištnosti, pretože už dávno si prisahal, že nikdy viac nebude dôverčivým hlupákom. Lenže... áno, mýlil sa v ňom. Ak už v ničom inom, v ňom sa mýlil celkom určite. Pomohol mu bez toho, aby za to niečo požadoval. Keď mu vyhorel dom, ponúkol mu, aby tu ostal pokojne bývať. Z akéhosi absurdného dôvodu znášal jeho hundranie a ponosovanie sa na každú prkotinu. Nevedel prísť proste na to, či je totálny blázon, alebo nevyliečiteľný optimista, keď dúfa, že sa ich vzťah niekedy zmení. Severus bol rozhodnutý tento dom opustiť. A aj to spravil... Raz.
Harry sa vedľa neho pomrvil, pretočil sa na chrbát a potom zasa na bok, pritisnúc sa k Severusovmu boku. Neprebudil sa, keď sa i Severus pretočil na bok a posunul sa k nemu bližšie. Jeho ruka skĺzla cez Harryho bok a ostala mu na bruchu. Vdýchol do seba vôňu jeho vlasov a privrel oči. Stalo sa tak veľa vecí, ktoré nedokázal zmeniť, či ovplyvniť... A predsa mu to neprekážalo. Predsa bol tomu v kútiku duše rád. Keď sa mu konečne podarilo zaspať, za oknom sa brieždilo. Našťastie bola sobota a on nemusel vstávať do práce. Spokojne si povzdychol, zaboril hlavu do Harryho krku a nechal sa unášať príjemným pocitom, ktoré v ňom vyvolávalo teplo šíriace sa z nahého tela.
***
Harry sa zobudil ako prvý. Pretočil sa v posteli a keď si uvedomil, že Severus stále spí, vymanil sa z jeho objatia tak opatrne ako len dokázal, aby ho nezobudil. Zdvihol zo zeme svoje pyžamové nohavice i tričko, natiahol ich na seba a v tichosti opustil jeho spálňu. Nešiel však do svojej izby. Zamieril rovno do kuchyne, aby postavil vodu na kávu a prečítal si v pokoji Denného proroka. Aké bolo jeho prekvapenie, keď tam našiel sedieť Malfoya s výtlačkom novín v rukách. Bol bledý ako stena a vyzeral fakt hrozne. Vrhol naňho skúmavý pohľad, ale nepozdravil mu. Miesto toho ukázal na sovu čakajúcu na svoju odmenu a sediacu na parapete.
Harry prešiel k chladničke a natiahol sa za malým koženým vreckom. „Peniaze pre sovy sú v tomto mešci,“ oznámil mu a Draco ledva prikývol. Sova zmizla a Harry si uvedomil, že káva je urobená. „Môžem?“ opýtal sa ho, snažiac sa o akúkoľvek zdvorilostnú konverzáciu.
„Je to tvoj dom, prečo sa pýtaš?“ zahundral Draco schovaný za novinami. „Ale neotrávil som ju, ak si myslel akurát na to,“ dodal posmešne.
„Žiadny problém, vždy mám po ruke protijed,“ odvetil Harry okamžite. Kým zhľadúval po skrinkách niečo, čo by si dal rád na raňajky, Draco ho skúmavo pozoroval ponad okraj novín a uvažoval, ako z neho dostať to, čo chce vedieť.
„Čo to bol v noci za hluk?“ ozval sa napokon. Harry naňho pozrel tým prenikavým pohľadom a odvrátil sa, aby sa znova vŕtal v skrinke, z ktorej vyberal na kuchynskú linku nejaké veci a potom ich vracal späť. Ostali mu tam len vajíčka, trocha slaniny a panvica s olejom.
Harry uvažoval, čo mu má na to povedať. Bolo zbytočné tajiť Hermioninu prítomnosť. Skôr, či neskôr by na to i tak prišiel, to vedel i sám.
„Hermiona máva z času na čas nočné mory,“ odvetil a pozrel sa naňho zvláštnym, obviňujúcim pohľadom, na čo sa Draco zamračil.
„A ty z toho viníš mňa, je tak?“ opýtal sa zádrapčivo.
„Po tej noci u vás... veľmi sa zmenila. Povedz mi, koho iného mám viniť?“
Draco mu bol ochotný vymenovať najmenej dvoch ľudí, ktorých mohol obviňovať, ale zahryzol si do jazyka. Načo by to bolo dobré, keď Bellatrix i Greyback boli dávno mŕtvy?
Harry napokon pokrútil hlavou. „Napokon, na tom už zrejme nezáleží. Čo sa stalo, stalo sa. Chcem ťa však varovať. Neopováž sa k nej priblížiť, inak za seba neručím, či už si môj brat, alebo nie, jasné?!“
Draco vstal od stola a znechutene si odfrkol. „Toho sa báť nemusíš, Potty. Zabudol si, že mne sa robí z humusákov nevoľno?“
Harry sa musel veľmi ovládať, aby po ňom nehodil tú panvicu, ktorú práve pokladal na sporák. „Si v mojom dome a budeš ma rešpektovať. Žiadne urážky Malfoy, lebo si to odskáčeš,“ varoval ho ľadovým hlasom, no nebol si istý, či to ten plavovlasý nadradenec vôbec zaregistroval. Opustil kuchyňu nahnevaný, ako bol teraz i Harry.
„Sakra práca!“ povzdychol si. „Toto bude fakt ťažké!“
Nemysliac na všetky problémy týkajúce sa Hermiony a Malfoya, radšej obrátil pozornosť k príprave raňajok a nechal sa unášať doznievajúcimi príjemnými pocitmi uplynulej noci.
Komentáre
Prehľad komentárov
Povídka je strašně zajímavá, poutavá a má tolik vrstev...moc se těším na pokračování.
miriabar
(Tess, 25. 10. 2010 11:34)ja ďakujem tiež, tvoje komentáre ma vždy potešia a povznesú na duchu :)
: D
(miriabar, 25. 10. 2010 0:03)
No panebože! Nečudujem sa, že je Hermiona na tom tak zle...a ešte potom Draco v kúpeľni...dosť nepríjemné...ale potom tie Severusove myšlienky...strašne sa mi to páčilo...
"Zabudol si, že mne sa robí z humusákov nevoľno?“ - no tak za toto som po ňom duševne hodila panvicu ja...
Ďakujem srašne moc...naozaj zbožnujem tvoje poviedky :D
:-)
(lady corten, 24. 10. 2010 20:19)Pěkný díl, Drako to určitě nebude mít lehké , dofám že Harrymu a Severusovi to spolu vyjde a že padnou všechny překážky proč nemůžo být spolu
.......
(Nade, 24. 10. 2010 19:00)
Draco to bude mít asi těžké. Tohle mu nezávidím. Nevím do jaké míry se cítí vinen, ale to, že má noční můry o Hermioně, značí, že ho to také velmi poznamenalo.
Uvidíme, co bude dál. Harry a Severus = držím palce.
Děkuju
(evica, 31. 10. 2010 2:37)