Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 10. kapitola

9. 10. 2010

10. kapitola

Strýkove požehnanie

 

Obrázok Každý, kto mal v živote tú česť a spoznal baróna Othela Greengrassa a keby ho mal nejako charakterizovať, určite by povedal, že je malicherný a povýšenecký. Othelo taký skutočne bol a azda ešte i horší, keď neváhal obetovať pre vlastné blaho pohodlie a bezpečnosť svojich blízkych a ani len pri tom brvou nemihol. To, čo spravila jeho najstaršia dcéra bolo veľmi prefíkané. Vyšmykla sa z jeho rúk tak nečakane, že stratil svoj tromf, ktorý držal v rukách, keď uzatváral dohodu s lordom Mcnairom a len Boh vie, že v tej dohode nešlo o nič iné ako o jeho blaho. Keby Daphne nebola utiekla z domu pod rúškom noci nič netušiacemu otcovi, jej vyhliadky na dnešný večer i noc by neboli príliš vábne. A za všetkým bola tá jeho potvorská neter. Kto by to bol o nej povedal? Othelo si na ňu veľmi rýchlo urobil vlastný názor. Príliš benevolentné správanie pramenilo podľa neho z toho, že bola rozmaznaná, ale nemohol sa tomu čudovať, keďže bola jedináčikom a jeho nebohý nevlastný brat bol romantickým idiotom.

Othelo nikdy nemal ľahký život. Už len tým, že bol nemanželský syn lorda Ernesta Grangera, ktorý ho splodil v slabej chvíľke s peknou, mladou slúžkou mesiac potom, čo jeho manželka zomrela. Napriek tomu ho však uznal za svojho a Othelo dostal patričné vzdelanie so všetkými výhodami mladého lorda, aké si len mohol ako pankhart želať. Prekážalo mu odjakživa len jedno. Jeho o rok starší brat, ktorý mu nikdy nijako neublížil. Azda bolo v Othelovej povahe závidieť mu všetko, čo mu ako staršiemu synovi zámožného lorda prislúchalo. Postavenie grófa, ktoré mal zdediť po otcovi, väčšiu časť majetku, otcovu lásku a dokonca i náklonnosť pekného, dlhosrstého anglického setera, menom Rolf. Neštítil sa ani toho, aby mu nezazlieval i výber nevesty. Bol natoľko drzý, že jej sám robil návrhy, hoci jeho brat s ňou bol už zasnúbený.

A teraz boli obaja mŕtvy, on si privlastnil všetky práva na ich dom a držal na uzde ich nevychovanú dcéru. Ľutoval, že neprišiel skôr, ale jeho úspory sa minuli len nedávno a on si nechcel na krk priväzovať ďalšie bremeno. Hneď v prvý deň po príchode navštívil rodinného advokáta Grangerovcov a informoval sa o finančných záležitostiach. Ten vycivený, starý, sivovlasý bastard mu však nemienil povedať nič konkrétne, pretože ako tvrdil, lady Grangerovej prináležia všetky práva na majetok ako pozostalosť po rodičoch. Bola jedinou dedičkou a on si nedokázal predstaviť, aký veľký je ten majetok, ktorý zdedila. Ako jej poručník mohol disponovať určitou finančnou čiastkou, ktorá mu bola mesačne vyplácaná formou renty a mala slúžiť na náklady domácnosti ako i na všetko ostatné, čo bude potrebné. Lenže preňho bolo päťsto galeónov mesačne málo.

Nepokrylo to jeho hráčske dlhy, plynúce z jeho vášne pre všetky možné hazardné hry a okrem toho, niečo stálo i členstvo v klube a nové obleky, ktoré si dal ušiť na mieru z tých najkvalitnejších materiálov. Okrem toho, členstvo v klube nemohol získať len tak. Potreboval známosti. Jediný, s kým sa ako tak spriatelil, ak sa to tak vôbec dalo nazvať bol práve lord Mcnair. Othelo by povedal, že je to jeho najlepší priateľ a bol by preňho spravil čokoľvek. Mcnair ho totiž zaviedol do tunajších spoločenských výšin a on by mu bol od radosti schopný bozkávať i zem, po ktorej ten muž chodil. Nečudo, že spolu uzavreli tú dohodu. Mcnair z vypočítavosti a ľahkého prístupu k bezbrannej koristi, ktorej sa zmocní a Othelo zo ziskuchtivosti. V duchu si staval vzdušné zámky, keď vymýšľal plán ako sa prostredníctvom nového priateľa začleniť do vyššej spoločnosti natrvalo a to sobášom prostredníctvom jeho dcéry. Keď však bola Daphne z hry von, ostala mu jedine neter.

„Tak, kedy mi ju mienite predstaviť?“ opýtal sa ho muž sediaci oproti v mäkkom kresle, čalúnenom tmavomodrým zamatom, keď sedeli v spoločenskej miestnosti klubovne Zodiac.

Othelo si potiahol z cigary, odklepol z nej popol do popolníka z hrubého skla a pozrel naňho cez oblak dymu, ktorý vyfúkol.

„Som nesmierne zvedavý na vašu dcéru. Je skutočne taká ako ste ju opísal?“ vyzvedal lord Mcnair zaliečavo a v duchu si vytváral obraz Othelom načrtnutej dievčiny.

Othelo sa uškrnul. „Ako sme sa dohodli, stane sa to dnes večer,“ odvetil a uhol očami, lebo netušil, či sa bude malá zmena plánu jeho priateľovi pozdávať. „Nastala však malá zmena plánu...“ zatiahol neurčito a odhodlal sa vrhnúť naňho krátky, skúmavý pohľad. „No o nič vás neukrátim.“

„Čo tým chcete povedať?“ Mcnairove oči sa naňho upreli, prezerajúc si ho ako nechutného švába. Vzrušenie, ktoré ho opantalo v myšlienkach na skvelé vyhliadky tejto noci sa zmenilo na podráždenie. Obával sa, že si predsa len bude hľadať spoločnosť v obľúbenom nevestinci.

„Sľúbil som vám svoju dcéru, ale tá sa medzičasom vydala, takže namiesto nej dostanete moju neter, ktorá je rovnako pôvabná, ak nie viac,“ dodal zaliečavo Othelo a pritom naňho sprisahanecky žmurkol.

Mcnair si odpil z pohára a zamyslene sa usmial. Iste, mal byť prečo spokojný. Dcéru toho kreténa nemal možnosť vidieť. Nepoznal ju a kto vie, či by bola podľa jeho vkusu, ale lady Grangerová... To sa mu rozhodne pozdávalo viac. Bola krásna a isto i rovnako sladká. A bol by dal ruku do ohňa za to, že i nevinná. Telom mu prebehol známy záchvev vzrušenia. Predsa to len bude krásna noc...

„Privediete ju ku mne alebo sa dohodneme inak?“ opýtal sa ho a uchlipol si z whisky.

Othelo naňho nechápavo pozrel. „Ako privediem? Myslel som, že to pozvanie na dnešnú večeru bolo jasné a vy súhlasíte. Alebo som sa mýlil?“

Mcnair naňho vrhol začudovaný pohľad, ale prikývol. „Lady Grangerová...“ nestihol otázku dokončiť, lebo mu do reči drzo skočil jeho prísediaci.

„Vie o všetkom,“ vybafol naňho spokojne.

„A súhlasí s tým, že so mnou strávi dnešnú noc?“ opýtal sa uveličene, lebo toto si nedokázal ani len predstaviť.

Barón sa len sebavedome usmial. „Urobí všetko, čo budete chcieť.“ V mysli však spradúval nitky osudu. Iste, dovolí mu, aby si užil s jeho neterkou, prečo aj nie. Nezaslúžila si nič iné. Ale tým to neskončí. Othelo mal všetko premyslené. Pozval si pár nových známych, dokonca s manželkami a to mu zaručí, že všetko prebehne tak ako chce on. Mcnair sa z manželstva s jeho neterou už nevyvlečie. Dovolí mu, aby si užil a potom spadne pasca, ktorú mu pripravil.

„Tak dobre, uvidíme sa dnes večer,“ riekol Mcnair a postavil sa, zberajúc sa na odchod. Kývol mu na pozdrav a opustil miestnosť.

Othelo Greengrass sa za ním ešte dlho pozeral a v duchu si pochleboval. Ozaj nemohol vymyslieť lepší plán ako bol tento.

***

Severus zaklopal na dvere svojej budúcej nevesty a odstúpil od dverí, ktoré sa okamžite otvorili. Lady Grangerová vyšla na chodbu a on si ju s uznaním obzrel.

„Ste krásna,“ vyriekol nahlas svoju myšlienku a díval sa, ako sa jej líca sfarbili sviežou červenou. Rukou si nervózne uhladila neexistujúci záhyb na šatách a sklopila oči. V svetloružových šatách, ktoré mala na sebe vyzerala ako anjel. Vlasy mala rozpustené a zopnuté jedinou perlovou sponou na temene hlavy. Jediný šperk, ktorý ju zdobil bol jeho snubný prsteň.

„Ďakujem,“ riekla placho, až potom mu venovala skúmavý pohľad. Dokonca sa naňho usmiala. „I vám to veľmi pristane.“

Severus cítil ako sa pod jej pohľadom roztápa. Zachvel sa a v žalúdku sa mu rozlial príjemný pocit tepla. Niečo také už nezažil veľmi dlho... Nastavil jej ruku a ona sa doňho zavesila. „Nebojte sa, určite všetko dobre dopadne,“ uistil ju a ona sa naňho odovzdane pozrela. V jej čokoládových očiach sa napriek jeho uisteniu črtali obavy.

Obaja zišli na prízemie. Sluhovia dokončovali posledné prípravy, keď sa objavil Othelo Greengrass a vrhol na dvojicu spýtavý pohľad. Pozrel na svoju neter zavesenú do neznámeho muža... Vlastne, mal dojem, že mu je povedomý, ale...

„Strýko,“ oslovila ho Hermiona. „Som rada, že si doma,“ usmiala sa naňho, ale Othelo sa zamračil, dívajúc sa na ich ruky. Stále ostávali zavesený jeden do druhého a ten muž sa tváril, akoby ho chcel zniesť zo sveta.

„Smiem vedieť, s kým mám tú česť?“ ozval sa ostro, šípiac nejakú čertovinu.

„Dovoľ, aby som...“

„Nie, počkaj láska,“ oslovil ju nežne ten neznámy a vykročil k nemu. „Predstavím sa sám.“ Znova naňho pozrel z tej svojej impozantnej výšky a preklal ho čiernymi očami temnými ako kotol plné smoly. „Som markíz z Cudworthu, snúbenec lady Grangerovej.“ Jeho hlas znel mrazivo a Othelo mal dojem, že sa skutočne v miestnosti o pár dobrých stupňov ochladilo napriek tomu, že oheň stále v krbe horel, o čom sa presvedčil, keď pozrel tým smerom.

Hodnú chvíľu bolo ticho. Hermiona stála za chrbtom svojho snúbenca, akoby ju chcel naozaj chrániť, pred možným strýkovým hnevom. Neuvedomila si, aký má široký chrbát. Vyzeral impozantne. V čiernom redingote, padnúcom mimoriadne dobre, úzkych, čiernych nohaviciach a vyleštených topánkach vyzeral ako Dávid od Caravaggia, ktorý každú chvíľu usekne Goliášovi hlavu jediným mihnutím oka. A tento temný anjel mal byť jej budúci manžel. Zvláštne, že v jeho blízkosti strach nepociťovala. V tej chvíli si uvedomila len jedno. Oslovil ju láska a jej strýko mal pred ním evidentne rešpekt.

„Tak... markíz z Cudworthu, hovoríte?“ opýtal sa Othelo, keď si odkašľal, len aby našiel svoj hlas. „Neprezývajú vás náhodou aj Temný lord? Vraj ste neprehral jediný duel...“

Hermiona videla, ako jej snúbenec prikývol. Stroho. Potom natiahol ruku k mužovi pred sebou a jej sa zdalo, že to spravil veľmi neochotne. Jej strýko mu potriasol rukou. Hermiona videla, ako sa mu zalesklo v očiach, ale netušila, čo sa mu preháňalo hlavou.

„Takže snúbenec vravíte? Nie je u vás zvykom, že si pýtate povolenie rodičov nastávajúcej, či jej poručníka? Uvedomujete si, že s tým zväzkom nemusím súhlasiť?“ skúšal Severusovu trpezlivosť, no ten ostal stoicky pokojný.

„Isteže si to uvedomujem. Práve preto by som sa s vami rád pozhováral a prebral všetky náležitosti,“ odvetil chladne, presne vediac, kam ten malý, prízemný červ mieri.

Hermionine dlane sa nepríjemne spotili. Bála sa, že ich plán ako sa vyhnúť zväzku s Mcnairom predsa len niečo prekazí. Lenže jej strýko sa odrazu stočil a poprosil ho, aby ho nasledoval. Severus ju poprosil o ospravedlnenie a obaja muži zmizli za dverami pracovne, ktoré len nedávno stihli opraviť.

„Prečo si ju chcete vziať tak náhle?“ spýtal sa podozrievavo Othelo. Prešiel k barovej skrinke, aby si nalial a ponúkol aj Severusa, no ten odmietol. V duchu uvažoval, aké výhody by mu mohli vyplynúť z tohto zväzku. Popravde, bol veľmi výhodný. Toto bol markíz a Mcnair bol iba gróf, hoci sa nachádzal na rebríčku hodností len o stupeň nižšie.

„Poznáme sa už dlho. Som zrelý muž a lady Grangerová je príjemná a kultivovaná mladá dáma,“ odvetil, dávajúc si pozor, aby vhodne volil slová pred týmto chrapúňom. Hoci keby bolo po jeho, preklial by ho na desať spôsobov a želal by mu pomalú smrť. Toto si však vyžadovalo riešiť to inak, ako súbojom.

„Lady Grangerová nemá žiadne veno, viete o tom?“ vyrukoval s tou informáciou na nádejného zaťa, skúmavo si ho obzerajúc.

„Na tom mi nezáleží,“ odvetil lakonicky.

„Takže ste zrejme bohatý,“ vyvodil si barón jasný záver z jeho odpovede. „Povedzte mi, prečo by som mal súhlasiť s vaším návrhom?“ opýtal sa ho starec a odpil si z whisky, ktorú zvieral v pravej ruke. Severus si všimol mohutný zlatý, rodový prsteň, ktorý mal na prstenníku.

„Povedzme pre toto,“ povedal a z náprsného vrecka saka vybral šekovú knižku. Vstal zo stoličky a podišiel k stolu. Odzátkoval kalamár s čiernym atramentom a namočil doň hrot brka, ktoré pri ňom ležalo. Načmáral niečo do úzkeho riadku v šekovej knižke, podpísal sa a ústrižok z nej vytrhol.

Keď mu ho podal a Othelovi zabehlo a okvickal si nielen brokátovú vestu, ale i snehobielu košeľu. Spakruky si utrel bradu i ústa a pozrel naňho.

„Toto je záloha,“ informoval ho Severus. „Rovnakú čiastku dostanete v deň môjho sobáša s lady Grangerovou. Prijímate?“

Othelo by bol hlupák, keby zaváhal. Miesto toho si šek starostlivo zložil a ukryl do náprsného vrecka. Znova mu podal ruku a pozrel mu priamo do očí. „Vašu ponuku prijímam.“

To bolo všetko, čo Severus potreboval počuť. „Som rád, že sme sa dohodli. Teraz sa idem venovať svojej snúbenici.“ S týmito slovami vypochodoval z miestnosti a nechal Othela vytešovať sa z vlastnej výhry.

***

Hostí prišlo viac ako si Othelo Greengrass myslel. Pozvaný bol nielen lord Potter, ale aj ten plavovlasý bastard, ktorý ho v to ráno atakoval. A hoci by ho najradšej vyrazil z domu, nemohol to spraviť, keďže mladík bol rodinne spriaznený so snúbencom jeho netere. Aspoň teraz už vedel, že to bol mladý vojvoda Malfoy. Chvíľu ľutoval, že nemal o jeho neter záujem on, ale napokon, bola tu ešte jeho dcéra a hoci mala len šestnásť, zoznámiť ich môže už teraz a možno medzi mladými preskočí iskra...

Othelo si pozval Parkinsonovcov, ktorí sa dostavili i so svojou rozkošnou dcérou, lady Pansy. Nezdala sa mu však až taká rozkošná, keď sa začala krútiť okolo mladého vojvodu. Ďalší, koho pozval boli gróf a grófka Zabiniovci, o ktorých vedel, že majú jediného syna a tiež jedna vdova, ktorej sa posledný týždeň dvoril – hoci bola len barónka, no podľa spoľahlivých informácií nechutne bohatá lady Goylová - a samozrejme nesmel chýbať jeho priateľ, lord Mcnair. Ten prišiel celkom posledný a ako prvý sa dozvedel rovno od lorda Snapa, že lady Grangerová je jeho snúbenica. Mcnair iba stroho prikývol, hoci s podozrievavým pohľadom, pretože mal dojem, že mu to markíz z Cudworthu neoznámil iba čírou náhodou a keďže ten muž bol viac ako len legenda, rozhodol sa z praktických dôvodov ustúpiť mu z cesty. Lord Mcnair si priveľmi vážil vlastný krk i život, aby s ním podaromnici riskoval. Napokon, jeho priateľ mu sľúbil štedrú odmenu vo finančnej forme, hoci netušil, odkiaľ zrazu nabral takú čiastku, no bolo mu to jedno. I tak to považoval za vydarený večer. Hlavne preto, že jedlo bolo vynikajúce, spoločnosť celkom príjemná a nevadilo mu ani to, že skončil v náručí obľúbenej rusovlásky vo vykričanom dome.

********************************************

Jacques Phoenix - lord Mcnair - ďalší herec, ktorému veľmi nefandím :) ako Mcnair je stvorený

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Mylná představa

Nade,10. 10. 2010 0:29

Strejček si myslí, že přeskočí jiskra, jo? Jenže Draco má evidentně úplně jiné záměry. Mám ráda pár Severus/Hermiona, ale stejně tak zbožňuju Drarry. :-D
Díky, těším se na další kapitolku.

Mhmm...

nadin,9. 10. 2010 23:26

„Nie, počkaj láska,“
Tak to ma zamrazilo aj za Hermionu. Celý deň tu chodím a pozerám či niečo pribudlo a vyplatilo sa!
Zatiaľ to vyzerá bezproblémovo, desím sa toho sľubovaného miešania kartami...
Ale kapitolka bola skvelá, teším sa na pokračovanie.

: D

miriabar,9. 10. 2010 23:17

Uf, dobre, vydýchla som si...ale stále sa desím toho, čo vymyslíš :D Som sa uchechtla na tom, že ten slizúň chce, aby medzi Dracom a jeho dcérou preskočila iskra...nuž, obávam s, že asi nie, čo? :D Ten Mcnair je ale raz hnusný chlap...pfuj...:D Tešíííím sa na pokračovanie...