Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 14. kapitola

19. 10. 2010

14. kapitola

Dáma s ľaliami

 

 

Obrázok Vrátili sa do domu a Hermiona ho poprosila o ospravedlnenie, aby sa mohla venovať svojej návšteve. Severus sa s ňou rozlúčil iba nerád a aj to len strohým kývnutím hlavy a dlhým pohľadom, ktorým ju vyprevádzal, až kým sa mu nestratila z dohľadu. Práve, keď sa chcel utiahnuť do svojej pracovne, aby dokončil účty za minulý mesiac sa ozval alarm jeho kozuba vo vstupnej hale sídla, oznamujúci príchod návštevy. Rýchlo zrušil ochrany a zvedavo vyčkával na príchodzieho.

Z krbu sa vyvalili nielen zelené plamene, ale i jeho krstný syn, Draco. Len čo ho zbadal, venoval mu zdvorilý úsmev a pozdrav rovnako strohým kývnutím hlavy, ktorí mali títo muži zjavne v rodine. „Nečakal som, že budeš hore tak skoro,“ povedal, doberajúc si ho, na čo sa Severus zamračil. Draco vedel, že je na tenkom ľade, ale nedal sa ním zastrašiť.

„Prečo si sa potom unúval?“ vrátil mu to starší muž a Draco sa uškrnul. „Ja byť na tvojom mieste, nevstanem z postele celý deň. A možno i týždeň,“ neodpustil si, no Severus si ho nevšímal. Zvrtol sa na päte a kráčal do svojej pracovne s vedomím, že ho jeho otravné krstňa bude nasledovať tak, či tak.

„Obaja vieme, že to v tvojom prípade nehrozí,“ zakontroval Severus jeho poslednú poznámku a Draco sa s tým jeho doberaním definitívne vzdal. Jeho krstný otec na to dnes očividne nemal náladu.

Keď za sebou zavrel dvere jeho pracovne, zhodil si z pliec teplý čierny plášť, dlhý až po členky, odložil vychádzkovú paličku i s klobúkom, kým si Severus sadol za svoj pracovný stôl a roztvoril hrubú účtovnú knihu na strane, kde mal záložku.

„Tak, prečo si sem prišiel? Potrebuješ niečo?“ opýtal sa ho netrpezlivo, ani len nezdvihol oči od účtov. Miesto toho siahol po brku, otvoril si kalamár a namočil doňho hrot pera, len aby mohol niečo zaznačiť do hrubého zväzku tej bichle, čo mal pod nosom. Brko ticho škrípalo po papieri, v kozube praskal oheň a Draco len pokrútil zamyslene hlavou.

„Vlastne, ako sa to vezme. Prišiel som sa ťa opýtať, či si ochotný zapojiť sa do toho podniku s elixírmi. Samozrejme, budeš mať na zisku podiel.“

„Prečo sa s tým tak ponáhľaš? Premyslel si si to dobre?“

„Viac ako dobre. Sám dobre vieš, že sa do ničoho nevrhám po hlave. Natoľko ma už poznáš. Tak čo?“ spýtal sa znova a pozrel naňho.

Severus oň konečne zavadil pohľadom, ale neprehovoril hneď. Chvíľu len uvažoval nad jeho ponukou. Popravde, čakal, že s tým vyrukuje. „Dáš si niečo?“ ozval sa prv ako opäť sklonil hlavu nad účtovnú knihu.

„Kávu, ak ťa to neobťažuje,“ hlesol Draco a pošúchal si unavené oči. Vedel, že bola hlúposť vstávať tak zavčasu, ale chcel tie veci dotiahnuť dokonca a nato potreboval hlavne Severusovu podporu. Nepoznal lepšieho majstra elixírov široko ďaleko. A práve na tom sa zakladal jeho plán. Na kvalite ním vyrábaných elixírov.

Severus zazvonil malým cínovým zvončekom ležiacim na tácke konča stola a pred nimi sa zjavil domáci škriatok.

„Holly, dones nám kávu a nejaké koláče,“ poprosil škriatka, ktorý sa úctivo poklonil.

„Nezabudni na mlieko a cukor, Holly,“ pripomenul jej Draco a ona naňho pozrela veľkými zelenými očami.

„Holly to mať na pamäti, mylord,“ zašvitorila a zmizla, len aby sa o chvíľu s hlasným puk objavila i s plne naloženou táckou.

Draco si spokojne povzdychol a prešiel ku konferenčnému stolu opodiaľ, kam podnos zaniesla a naservírovala mu vyžiadaný nápoj. Poďakoval jej a zložil svoje unavené telo na pohodlné sofa.

„Odpovieš mi konečne?“ pozrel na svojho krstného otca, keď si hodil do kávy i druhú kocku cukru.

„Ak som správne vyrozumel, budem tretinovým vlastníkom firmy spolu s tebou a lordom Potterom?“

Draco prikývol. „Presne tak. Samozrejme, treba do toho vložiť istý kapitál, ale obaja vieme, že na to máš. Okrem toho, vyhliadol som v Londýne peknú a zachovalú budovu, ktorú som nechal zrenovovať. V najbližších dňoch ju nechám zariadiť a v meste sa konečne objaví poriadna Apatieka.“

„A ty si myslíš, že bude okamžite prosperovať?“ nedal sa Severus.

„Isteže nie, nie som blázon. Chvíľu to potrvá, ale obaja vieme, aký si skvelý majster,“ zložil mu Draco poklonu, hoci vedel, že na Severusa líškanie sa mu neplatí. Hneď na to sa presvedčil, že sa nemýlil, lebo ho spražil prísnym pohľadom ónyxových očí.

„Rátaš so mnou tak, akoby si mal môj súhlas, no pokiaľ viem, ešte som neprivolil,“ povedal Severus, keď predsa len odložil brko a oprel sa v kresle, prekrížiac si ruky na hrudi. „Dobre, nebudem ťa ďalej naťahovať. Súhlasím,“ riekol pevným hlasom a vstal od stola, aby sa k nemu pridal. Sadol si do kresla a načiahol sa k cukorničke, aby si do svojej šálky kávy hodil kocku cukru. „Musím sa priznať, že som o tom premýšľal už nejakú dobu a som rád, že si sa na to odhodlal. Ako si povedal, toto nebudú vyhodené peniaze a je to výhodná investícia. Verím, že do konca roka, ak nie skôr nám obchod bude vynášať a som rovnako presvedčený, že bude na mne, aby som tie elixíry pripravoval, je tak?“ Lenže tu sa už zamyslene zamračil. „No teraz to nebude také jednoduché. Som ženatý a mám svoje záväzky.“

Draco sa spokojne usmial. „Mám zo spoľahlivého zdroja, že tvoja manželka je pri príprave elixírov rovnako šikovná. Môže ti pomáhať.“

Severus sa uškrnul, pretože veľmi dobre vedel, že jediný, kto mu mohol túto informáciu poskytnúť bol lord Potter, ale pri tom jeho geste Dracovo obočie vyletelo hore. „Ty mi neveríš?“

„Čoby, verím. Dokonca viem, že je Hermionina práca veľmi kvalitná. Mal som tú česť ochutnať jeden z jej elixírov. Nielen, že bol presne taký, aký byť mal, bol dokonca ešte lepší kvôli malinovej príchuti.“

„Malinová príchuť?“ zháčil sa Draco. „Čo to bol za elixír?“

„Životabudič pre detských pacientov,“ prezradil mu spokojne, ba hrdo Severus.

„Tak vidíš, mohla by nám pomôcť,“ podotkol Draco. „Samozrejme, už vám zháňam posily, no bude len na tebe, aby si si vybral pomocníkov. Elixíry musia mať tvoju kvalitu a ja nechcem, aby ich pripravoval nejaký chrapúň, ktorý nerozozná prilbicu žltú od prilbice modrej.“

„To oceňujem. Ale neželám si, aby sa mi motali po dome. Premýšľal si aj nad náhradnými priestormi na prípravu elixírov?“

„Iste a bude v miestnosti za predajňou. Sú to vlastne dve miestnosti. Jedna je priestranná a presvetlená, druhá by mohla slúžiť ako sklad na suroviny,“ pochválil sa Draco. S výberom priestorov bol nadmieru spokojný. „Och a nespomenul som, že predajňa sa nachádza na frekventovanej ulici Madison Squere, hoci sa tam stala predvčerom tá vražda. Ozaj hrozné,“ zamrmlal krútiac hlavou nad tragickým osudom mladej ženy, o ktorom si prečítal v raňajšom vydaní Denného proroka.

Severus zvraštil obočie a odložil šálku späť na tanierik. „O akej vražde to hovoríš?“

„Ty o ničom nevieš? Klebetí o tom celý Londýn. Okrem toho, bolo to v dnešných novinách.“

Pravdaže, noviny v rukách ráno mal, ale nedokázal ich čítať, lebo ho rušila manželkina prítomnosť. Miesto toho počúval jej rozhovor s Regulom schovaný za spomínanými novinami.

„Ide o lady Sally-Anne Perksovú. Ja osobne som ju poznal len z videnia. Také rozkošné stvorenie s červenými vlasmi a zelenými očami.“

„A čo sa jej stalo?“ zaujímal sa Severus, snažiac si spomenúť, či ju už niekedy predtým stretol alebo videl.

„Jej telo našli v parku v skorých ranných hodinách v deň vášho sobáša, preto si to pamätám. Rodina i ministerstvo sa to snažilo ututlať, no a vďaka tomu je všeobecne známe, že bola znásilnená a následne zahrdúsená. Vraj boli všade okolo nej rozsypané ľalie. Choré, však? Neviem si predstaviť, čo za chorého bastarda to mohol byť. Možno nejaký mukel, kto ho vie...“ zauvažoval a dopil svoju šálku kávy.

Severus zadumane prikývol a v duchu si povedal, že sa neskôr musí na ten článok pozrieť. Draco zanedlho odišiel a Severus sa vrátil k účtom. Netrvalo však dlho a on bol s prácou hotový. Napadlo mu, že by mohol vziať chlapca a zajazdiť si s ním na koni. Garrickovi sa to veľmi páčilo, okrem toho, potreboval si na chvíľu prevetrať hlavu. Predtým však nakukol do salónu a zdvorilo pozdravil dámsku návštevu svojej manželky.

***

V zelenom salóniku sedeli tri dámy a veselo sa zhovárali, keď ich vyrušil. Lady Woodová sa naňho srdečne usmiala a jej sestra mu pozdrav hanblivo opätovala. Nezdržal sa pri nich dlho. Iba čo Hermione oznámil kam ide. Keď ho vyprevádzala z dverí, stihla mu pošepnúť, čo jej prezradila Daphne a síce, že je tehotná. A predtým, ako sa s ním rozlúčila si stala na špičky a vtisla mu krátky bozk na pery so želaním dobrej zábavy jemu i Garrickovi. I to stačilo na to, aby to celkom rozhodilo Severusovu duševnú rovnováhu.

„Nezdržte sa dlho, onedlho bude obed,“ pripomenula mu a usmiala sa naňho tak, až mu to vyrazilo dych.

Keď sesternice osameli, Daphne si povzdychla. Na perách sa jej skvel široký úsmev a v očiach svietili nezbedné iskričky.

„Musí ťa veľmi milovať, Hermiona,“ šepla a jej sestra horlivo prikývla. „Ten jeho pohľad hovorí za všetko.“

Hermiona si znova sadla do svojho kresla a zapýrila sa ako ruža v rozpuku. „Daphne, veď sa poznáme len krátko. Okrem toho, bol to sobáš z rozumu.“

„Och, možno to bol sobáš z rozumu, no evidentne len z tvojej strany,“ zachichotala sa veselo a Hermiona sa pomrvila. Najradšej by zmenila tému rozhovoru, lebo sa vôbec netúžila baviť o vlastných citoch, v ktorých mala momentálne akurát tak zmätok.

Na pomoc jej pribehla Asteria, ktorá vždy vedela zasiahnuť v pravý čas. „Otec sa doma neukázal, odvtedy ako sa vytratil z vašej svadby. A keďže už nie je tvojím poručníkom, musíme sa vrátiť domov,“ nadhodila strápene a sklonila hlavu.

„Neukázal sa? Nič to, Terry, veď sa objaví. Určite,“ pokúsila sa ju utešiť Hermiona. Bolo to zvláštne, no i výnimočné, lebo Terry svojho otca nedokázala nenávidieť napriek všetkému... Mala pridobré srdce. A Hermiona jej smútok, ktorý z nej bytostne vyžaroval veľmi dobre chápala. Odrazu to dievča ostalo celkom samé, len s otcom, ktorý sa o ňu vôbec nezaujímal. Keď ozaj odídu, ostane bez svojej milovanej sestry, bez jediného blízkeho človeka, ktorého mala. Lenže i Hermione ležalo na srdci dobro mladšej sesternice a bola preto schopná urobiť čokoľvek. I privoliť strýkovi užívať jej rodičovský dom naďalej, ak to bude potrebné.

„Iste, veď ako sa hovorí, zlá zelina nevyhynie,“ zahundrala Daphne zatrpknuto, ale napriek tomu sa naklonila k sestre a povzbudivo ju objala okolo pliec.

„Ak to pomôže, rada by som navrhla vášmu otcovi, aby ste ostali bývať tu,“ prehovorila Hermiona a postrehla v tvárach dievčat uveličený výraz.

„Prečo to robíš? Po tom, čo ti spravil!“ zvolala neveriaco Daphne, prekvapená jej veľkodušnosťou. Bolo jasné, že od nej by sa takého milosrdenstva sotva dočkal, hoci to bol jej otec.

„Kvôli tvojej sestre, Daphne,“ vysvetlila a Daphne sa na ňu vďačne usmiala.

„Takže môžem tvoju ponuku tlmočiť otcovi, keď sa vráti?“ opýtala sa s nádejou Asteria a Hermiona prikývla.

„Áno, tú ponuku som myslela celkom vážne. Ale budete potrebovať kuchárku a komornú. Willow a Emma sú rozhodnuté ostať pri mne v novom domove.“

Asteria nadšene prikývla. „To bude maličkosť. Nemaj obavy, niekoho nájdeme, Hermy.“

Obe odišli krátko pred obedom a tesne sa minuli so Severusom a Garrickom, ktorí sa vracali z vychádzky. Hermione sa naskytol neuveriteľný pohľad, pretože malý Garrick sedel Severusovi za krkom, ten ho držal za nôžky a na niečom sa dobre zabávali. Jej manžel sa síce len usmieval, no Garrick sa smial tak, až sa zadúšal. Líčka mal červené a oči mu priam žiarili.

Keď ju Severus zbadal, venoval jej vrúcny pohľad a zdvihol ruky, aby si zložil z pliec ten malý chichotajúci sa náklad. „Trochu sme cválali,“ vysvetlil jej dôvod chlapcovej veselosti a jej došlo, že i on sa zahral na koníka, hoci si to vôbec nevedela predstaviť.

„Je čas obeda,“ oznámila im slúžka pokorne a zavolala na chlapca, prívetivo ho hrešiac, aký je umazaný, no on sa len stále chichotal a veselo popri nej poskakoval.

„Idem sa prezliecť a umyť. Hneď sa vrátim,“ riekol Severus a zamieril na poschodie sprevádzaný skúmavým pohľadom svojej manželky. Keď sa jej stratil z dohľadu, iba si povzdychla a zamierila do jedálne, kde už iste čakal Regulus. Kým sa teda nevrátia Severus s Garrickom, môže mu robiť spoločnosť.

******************************************************

Čo sa týka vašich otázok, môžem zodpovedať len tieto:

Asteria má šestnásť, ale to bolo na začiatku spomínané :)

Koho tam čerti priniesli - to ste sa práve dozvedeli :)

Čo sa týka strýčka, to sa dozviete čochvíľa...

A pokiaľ ide o Harryho - jedna vec. Táto poviedka je venovaná výlučne téme Severus a Hermiona, osudov ostatných postáv sa dotýka viac-menej okrajovo. Harrymu a iným párikom sa bude zas venovať plne pokračovanie tejto story a môžem vám prezradiť, že sa bude volať: Duel dvoch sŕdc :D

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Intruitus

Tess,21. 10. 2010 9:30

som poctená :) ďakujem

krásnéééé

Intruitus,21. 10. 2010 0:43

musím "říct", že mě tahle povídka opravdu dostala. Je velmi krásná, poutavě napsaná, má strhující děj a je velmi pěkně čitelná (snad se to dá pochopit, jako to, že se velmi příjemně čte). Postava Severuse, Hermiony i ostatních postav od J.K.R. vystihují jejich charakter a tebou doplněné postavy je jen rozšiřují. Máš mou hlubokou úctu a už nyní se těším na další pokračování.

Intruitus

PS: přidala jsem si tvé stránky do oblíbených a rozhodně budu tvá věrná čtenářka!!!

miriabar

Tess,20. 10. 2010 19:15

áno, presne tým som myslela to miešanie kariet :D dobrý postreh

nadin: no, teraz nech ti je ukradnutý (teďko je i mne tak trochu), ale dúfam, že potom ti nebude :D

Hmm...

nadin,20. 10. 2010 17:58

Vražda s ľaliami... Celkom by som si vedela predstaviť ako páchateľa "skvelého strýčka", ktorý si vybíja svoju zlosť!
A pokiaľ ide o Harryho... v tejto poviedke je mi takmer ukradnutý. Severus a Hermiona - to je prvoradé!
Ďakujem za kapitolku!

: D

miriabar,20. 10. 2010 14:24

Strašne sa mi páčilo to obchodné rokovanie...úplne som si vedela predstaviť ako sedia v tej pracovni... No a tá vražda!!! Panebože, to musí byť naozaj chorý vrah...je toto to miešanie kariet?Lebo sa naozaj začínam báť...A Duel dvoch sŕdc - no mňam, mňam!!!Teším sa a ďakujem!