Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 18. kapitola

27. 10. 2010

18. kapitola

Horúca túžba

venované Nadin :)

 

Obrázok Hermiona sa rozhodla znova zariskovať. Sama nevedela, kde v sebe nabrala tú odvahu po tom, čo sa vrátili domov a každý z nich znova skončil v oddelenej spálni. Celú cestu v koči premýšľala o tom, čo sa medzi nimi odohralo v záhrade. Nemohla si pomôcť, lebo vďaka tomu sa jej túžba vyšplhala do takých výšin, že nevedela čo so sebou. Ak by si teraz ľahla do postele, iste by nezaspala. Túžila po ňom. Túžila, aby sa jej vlastný manžel konečne zmocnil. Chcela pokračovať tam, kde prestali, keď ich tak surovo vyrušili v zimnej záhrade MacMillanovcov. Lenže Severus sa s ňou rozlúčil krátkym bozkom na pery pred dverami jej izby. Dnes alebo nikdy, posmeľovala sa v duchu, keď bosky kráčala kúpeľňou, aj keď zaklopala na dvere jeho izby.

Severus na to tiché zaklopanie otvoril a prudko do seba nasal vzduch, keď ju uvidel v tom priehľadnom kúsku látky, ktorý ona zrejme považovala za nočnú košieľku. Jemný golierik, hlboký výstrih, ktorý odkrýval mäkké vankúšiky jej pŕs a látka, ktorá viac odhaľovala ako skrývala. Jej rozpustené vlasy padajúce na chrbát i na plecia spôsobili, že vyzerala ako samotná bohyňa Afrodita. Mal pocit akoby v okamihu skamenel. Aspoň istá časť jeho tela určite. Celé telo sa mu naplo, oči len s námahou udržal na jej tvári zaliatej rumencom. V jej očiach sa odrážalo rozhodnutie i vzdor.

Hermiona si spomenula na chvíľu, keď sem takto vošla v prvú, ich svadobnú noc. Vtiahol ju vtedy dnu, pobozkal a sľúbil, že jej dá čas. Teraz tu stála znova, horiaca túžbou a očakávaním toho, že sa ich manželský zväzok naplní.

Prekročila prah a odhodlane za sebou zavrela dvere. Srdce jej bilo na poplach ako zvon, keď sa dívala do tmavých očí svojho manžela a ten na ňu hľadel nepreniknuteľným pohľadom. Už-už mala dojem, že ju odmietne tak ako vtedy, keď sa priblížil a načiahol k nej ruku. Dotkol sa jej tváre a ona si o jeho teplú dlaň oprela líce. Potom pootočila hlavu a vtisla mu do dlane vlhký bozk. Cítila, ako sa zachvel a odtiahol ruku, akoby ho popálila.

„Hermiona,“ hlesol bezradne, ovládajúc svoju telesnú túžbu, „obávam sa, že ak neodídeš, nebudem vedieť prestať a nebudem schopný dodržať sľ...“ prežrel, omráčený vlastnou túžbou, keď sa ju pokúsil varovať. Hlas mal zastretý od vzrušenia. Oči ešte viac stmavnuté sa mu leskli plameňom vášne.

Naprázdno prehltla, pristúpila k nemu a vzala mu tvár do dlaní. Potom si stala na špičky a obtrela sa tými svojimi zmyselnými perami o jeho ústa. „Dobre, pretože ja nechcem, aby ste prestali,“ zašepkala a v tej chvíli sa mu vydralo z hrdla tiché, zmyselné zavrčanie, ktoré v nej rozvibrovalo všetky nervy v tele.

V okamihu sa sklonil a prisal sa ústami na jej pery drviac tie mäkké ružové lupienky svojím lačným bozkom. Jeho ruky sa pevne ovinuli okolo jej štíhleho pásu. Zovrel ju v náručí tak mocne, až jej tým skoro vyrazil dych. Zaklonila hlavu, pritisla sa k nemu a zastonala, keď sa horúcim jazykom dostal do jej úst. Hermiona nevnímala nič iné, len jeho dotyky a teplo, ktoré z neho sálalo. Jeho ruky ju hladili a akoby boli všade, na každom kúsku jej tela, hoci vedela, že to nemôže byť reálne. Nepočula praskot pukotajúceho ohňa v kozube, nepočula bubnovanie dažďových kvapiek na sklenú tabuľu okna. Jediné, čo bola schopná počuť bol ich zrýchlený dych, splašený tlkot sŕdc a tiché vzdychy, ktoré zaplnili jeho spálňu. Odrazu ju vzal do náručia a preniesol na posteľ. Ich ústa sa od seba neoddelili, kým ju nezložil na kraj postele. Sedela tam nepohnute, prsty rúk kŕčovito zaborené do prikrývok a kým sa on pomaly vyzliekal, nespustil z nej oči. Ako zhypnotizovaná sledovala, keď si stiahol z pliec vestu a cez hlavu si jedným ťahom prevliekol snehobielu batistovú košeľu so stojačikovým golierom. Hermiona zatajila dych a príjemne ju zamrazilo. Mala pocit, akoby sa jej v žalúdku usadil roj motýľov, pretože to šteklenie jej vysielalo do tela príjemné mravčenie, ktoré sa začínalo v prstoch na nohách a končilo na zátylku. Zarazila ju jeho široká hruď, pletenec svalov ukrývajúci sa pod bledou pokožkou, pokrytou drobnými i väčšími jazvičkami. Nevedela presne, odkiaľ sa v nej vzal ten pocit, ale chcela každú tú jazvičku pohladiť a posiať bozkami. Prsia, na ktorých trónili tmavoružové bradavky mal zarastené jemnými kučierkami tmavých chĺpkov, ktoré kontrastovali s jeho pokožkou. Ako ho tak pozorovala, cítila ako sa jej zapaľujú líca rumencom, keď skĺzla po úzkom pruhu chĺpkov k pásu nohavíc, kde sa zreteľne črtala tvrdá hrča, ktorú cítila predtým na svojom podbrušku, keď ju objímal a zasypával bozkami. Nemohla od neho odtrhnúť pohľad. Jeho pohyby boli rýchle, presné a elegantné ako pohyby čierneho pantera, ktorý sa chystá na lov. Cítila ako ju zalieva horúčava a sústreďuje sa v jedinom mieste. Tak veľmi po ňom túžila...

Severus jej oplácal rovnako žiadostivý pohľad, obdivujúc jej odvahu. Mysľou mu preblesklo jediné, dnes mu konečne bude patriť. Dnes bude uctievať jej nádherné telo svojím nehynúcim obdivom. V túto noc sa konečne spoja ako muž a žena. Zachvel sa a pri tých predstavách sa mu chrbticou rozlialo chvejivé mrazenie z nedočkavosti, z túžby splynúť s ňou v jedno. Vedel, že musí byť nežný a opatrný. Cítil sa preto horšie ako panic, ktorý nevedel čo v takej chvíli prv. Díval sa na ňu upreným pohľadom, kým ona sedela odovzdane na jeho posteli a čakala, kým sa zbaví šiat. Vyzul si nízke čižmy a prikročil k nej bližšie, prerývane dýchajúc. Stále nebol schopný uveriť, že je naozaj tam, že prišla preto, aby sa mu odovzdala. Modlil sa, aby bola pravda to, čo jej čítal v očiach, pretože mal dojem, že sa v nich odráža jeho vlastná túžba a vzrušenie. Sklonil sa nad ňu, ale nepobozkal ju, ešte nie. Miesto toho vzal medzi prsty malý čipkovaný golierik jej nočnej košieľky a požmolil ho v prstoch. Dlaňou jej skĺzol po hrudi a nadvihol prsník, na čo zalapala po dychu. Hermiona sa od vzrušenia zachvela a bradavka jej stuhla, keď ju pohladil a jej ňadro poťažkal v ruke. Palcom opäť obkrúžil jej bradavku.

„Mia,“ zašepkal jej tesne pri ústach chrapľavým hlasom, keď ju špičkou horúceho jazyka pohladil po spodnej pere, čo jej pripadalo čertovsky erotické. Chcela, aby ju znova pobozkal a on jej vyhovel, akoby jej čítal myšlienky. Natiahla k nemu ruky a ovinula ich okolo jeho krku. Prsty zaborila do vlasov, kým mu vášnivé bozky oplácala rovnakým nadšením, ak nie väčším ako doteraz. Drobným jazykom sa mu predierala cez zuby, vychutnávala si chuť jeho úst. Severus chutil úžasne. Mala dojem, že z jeho úst pije omamné ríbezľové víno, ktoré mali na plese. Vedel sa prekliato dobre bozkávať. Preskúmal tmavú vlhkosť jej úst, obtieral sa jej o jazyk a vťahoval ho do svojich úst. Rýchlo sa prispôsobila a ešte rýchlejšie sa od neho učila. Omámená vzrušením si po chvíli uvedomila, že leží na chrbte jeho veľkej postele, on sa uhniezdil medzi jej roztiahnutými nohami a jeho ruka, ktorá stúpala od kolena po nahej pokožke stehna teraz hladká jej prsník.

Keď opustil jej ústa a skĺzol nimi po jemnej pokožke krku, do ticha izby sa vydral jej rozochvený ston. Vplietla mu prsty do jemných čiernych vlasov a pridŕžala si jeho hlavu na hrudi, keď cez ten tenký kúsok látky vzal do úst zdurenú bradavku a maznal sa s ňou.

„Severus,“ vydýchla úžasom jeho meno a rozochvene privrela oči, vychutnávajúc si bezprostredný pocit blízkosti jeho tela, prechádzajúc mu rukami po hladkej pokožke chrbta.

Zdvihol hlavu a pozrel na ňu túžbou zastretými očami, hlbokými ako bezodné studne a to čo videl sa mu nesmierne páčilo. Oči jej horeli vášnou, líca blčali ako divé maky, pery pootvorené a opuchnuté od jeho bozkov.

 „Pst, moja maličká,“ šepol rozochvene. „Prahnem po tebe tak nekonečne dlho.“ Vzrušene jej zahryzol do spodnej pery a vzápätí bozk prehĺbil, no len na krátko.

Ani jeden z nich si nevšimol, že za oknami prestalo pršať a spoza potrhaným atramentovo tmavých mrakov vyšiel kosákovitý mesiac, ktorý zalial krajinu pod sebou striebristým jasom.

Severus mal pod sebou inú krásu, ktorú vnímal a obdivoval každým kúskom svojho roztúženého tela. Opäť ju láskal a vychutnával si tie slobodné dotyky. Sníval o tom sakramentsky dlho. Odrazu schytil lem jej nočnej košele a jediným prudkým pohybom ju roztrhol vo dvoje. Síce zhíkla, ale neprotestovala. Takto to bolo rýchlejšie a on sa jej mohol dotýkať bez zábran, čo bolo i pohodlnejšie. Hermiona si teraz mohla jeho dotyky naplno vychutnávať. Zrumenela, keď ju vzal za ruky a roztiahol jej ich, aby odhalil jej krásne telo. Popásal sa na ňom svojimi ónyxovými očami, jej skvostné prsia sa pri tom pohybe lákavo nadvihli a akoby sa dožadovali pozornosti a vstupu do tmavej vlhkosti jeho úst. Zadíval sa na zdurené svetloružové bradavky a z hrdla mu vyšlo jemné vrčanie. Vzápätí sa sklonil a otvorenými ústami sa prisal na plný prsník. Mykla sa, akoby ju popálil. Mala pocit, že jej jeho horúce majetnícke ústa na každom kúsku kože vypaľujú žeravé cajchy. Keď zdvihol hlavu, aby sa presvedčil, či je v poriadku, bradavku mala červenšiu a stuhnutejšiu ako predtým. Ako náhle sa sklonil k druhému prsníku, prehla sa do oblúka, opäť tak vystaviac prsia útoku jeho úst, ako sladký dezert, kým mu prechádzala rukami po chrbte a hladila bledú, pružnú pokožku, cítiac pod ňou hru svalov. Z hrdla sa jej vydral chrapľavý ston, keď jej nežne zahryzol do bradavky, jemne ju držal v zuboch a občas potiahol, kým jej rukou siahol medzi smotanové hebké stehná, chvíľu ich láskajúc skúmavými dotykmi. Prstom jej zľahka prešiel po mokrom rozkroku a Hermiona od prekvapenia vydýchla úžasom.

Ešte nikdy nikto sa jej takto nedotýkal. Musela si pripomínať, že sa nemá prečo hanbiť. On je jej manžel a má na to plné právo. Má plné právo milovať sa s ňou a robiť s ňou všetky tie krásne veci, ktoré ju privádzali do vytrženia. Ale hlavne, ona chcela, aby s ňou všetky tie krásne veci robil. Chcela to... Zachvela sa od vzrušenia a jej telom sa rozliala ďalšia extatická vlna rozkoše. Zaborila mu nechty do pliec, keď bozkami zasypával cestičku nadol jej hrudníkom začnúc medzi prsiami a pokračujúc k pupku.

„Si taká nádherná,“ šepol prerývane, keď sa znova ponoril prstom do jej mäkkého lona zahaleného svetlohnedými chĺpkami, zľahka do nej zasúvajúc prst, až kým nevkĺzol dnu. Napla sa a inštinktívne pohla bokmi, takmer omdlievajúc od rozkoše, ktorú jej tým spôsoboval. Ani si neuvedomila, že jej prestal vykať.

Rozhorúčené telo jej pochytila triaška. Prahla po naplnení. „Severus,“ zastonala, kým on stále prstom dráždil jej vlhké lono, „prosím.“ Takmer vzlykla.

Lenže nezdalo sa, že by sa niekam ponáhľal a ju to privádzalo do šialenstva. Hltal ju pohľadom, očami kĺzal po štíhlom tele, neprestávajúc sa jej dotýkať. Nedovolil, aby pred ním skryla čo i len najmenší kúsok svojho tela. Prebádal všetko. Jazykom preskúmal každú krivku a každú štrbinku, jeho ruky jej nedali pokoja, kým ho opäť takmer zúfalo neprosila, aby sa poponáhľal. Mala dojem, že viac nemôže jej telo uniesť. Srdce jej tĺklo šialeným rytmom, pocity, ktoré v nej vyvolal svojím láskaním boli neznesiteľné, kým sa on na nej pokojne hostil, ochutnával ju, cmúľal a nežne hrýzol. Potom sa na chvíľu odtiahol, no iba kým sa nevyzliekol celkom a nahý a vzrušený sa vrátil k nej do postele, aby objal ju s drsnou mužskou nenásytnosťou. Pohľadom zavadila o odhalenú časť jeho tela. V duchu jej napadlo, že tento muž hádam už nemôže byť dokonalejší i napriek tým jazvám. Prevalil sa nad ňu a ona pod váhou jeho tela spokojne zamraučala. Sklonil hlavu, obtrel sa o ňu oholeným lícom a kolenom jej väčšmi roztiahol nohy. Poddala sa a omámená jeho bozkom čakala, kedy do nej vstúpi.

„Mia,“ šepol, hľadiac jej do očí a očakávajúc azda niečo, čo by ho ešte mohlo zastaviť. Nedovolila by to.

„Prosím, Severus,“ šepla a naklonila sa k nemu, aby ho pobozkala. Bozk jej opätoval. Sklonil sa nad ňu, podoprúc sa na lakťoch. Najprv pritisol iba jemne, cítil ako sa jej nevinné útroby bránia. No potom pritlačil ráznejšie a vnikol do nej celý. Zalapala po dychu, keď ho ucítila hlboko v sebe a tuho prižmúrila oči. Čakala akýkoľvek prejav bolesti, ale nič okrem krátkeho ostrého rezavého pocitu sa nedostavilo. Bol to pre ňu neopísateľný pocit, keď ho ucítila tak hlboko v sebe. Bolo to také intímne a dokonalé. Pomrvila sa pod ním, aby mu tak naznačila, nech pokračuje. Zastonal a skutočne sa v nej pohol, keď ho objala nohami okolo bokov a hanblivo mu nechtami prešla po stehnách s jemným povzbudením, myslel si, že zošalie od rozkoše.

Pocit, ktorý nasledoval potom by slovami vystihnúť nevedela. Jedno však bolo isté, nevedela sa ho nasýtiť. Páčili sa jej zvuky, ktoré vydával, či už to bolo hrdelné vzdychanie, vrčanie, či rozochvené výdychy. I sila s akou ju objímal a vnikal do nej. Nežne mu prechádzala rukami po chrbte a bokoch. Zdalo sa jej, že sa mu jej dotyky páčia, pretože zrýchlil tempo, ktorým do nej vnikal a ona sa rozplývala blahom. Pocit, ktorý sa onedlho dostavil bol krajší ako čokoľvek, čo zažila a úžasnejší ako si vôbec kedy dokázala predstaviť. Načisto ju omámil, obral o posledné zvyšky rozumu. Vykríkla jeho meno, cítiac sa ako opitá, keď odrazu znehybnel a zachvel sa.

„Mia,“ šepol a zaboril sa tvárou vedľa jej hlavy do prikrývok, spoly ju prikryjúc vlastným telom. V jedinej slabike bola obsiahnutá nedozierna túžba i vášeň, no ona podvedome vedela, že to znamenalo ďaleko viac. Videla to dnes v noci v jeho očiach, cítila to pri jeho dotykoch a láskaní, dokázal jej to tým, ako sa s ňou miloval. V tej chvíli si získal jej srdce naplno. Objala ho. Stále boli spojení a len tak ležali jeden na druhom, snažiac sa upokojiť vlastné namáhavé dýchanie.

Keď sa od nej odtiahol, z tváre mu vyžarovala zvláštna neha. Nepotrebovali slová, aby si porozumeli. Vstal a prešiel k porcelánovému umývadlu, do ktorého nalial vodu. Namočil do nej uterák a vrátil sa k posteli. Jemnými dotykmi z jej stehien zotieral drobné červené škvrnky. Bol nevýslovne šťastný. Vedel, že sa v nej nemýli. Vedel, že keď vtedy vyzval lorda Notta na súboj, aby hájil jej česť, že je nevinná. Ona by nebola schopná podviesť nikoho. Nemusela mu to dokazovať a nepotreboval ani tento dôkaz, ktorý z nej teraz dôkladne zmýval jemnými, krúživými pohybmi. Bola jeho, odteraz a navždy.

Len čo odložil uterák, vrátil sa k nej do postele. Nedovolil by jej vrátiť sa späť do jej spálne. Chcel ju mať pri sebe. Chcel pri nej zaspať a ráno sa vedľa nej prebudiť. Nevedel si predstaviť nič krajšie, ako práve toto. Celý čas sa na neho dívala. V jej očiach bol skrytý obdiv a neha. Nikdy sa takto naňho nik nedíval. Cítil sa zvláštne, tak výnimočne. Vkĺzol k nej, pritiahol si ju do náručia a oboch ich prikryl. Povzdychla si, jej hlava položená na jeho pleci, jej dych, ktorý ho šteklil na hrudi. Ruka, ktorú mala položenú na jeho prsiach prikryl svojou dlaňou a snažil sa nevnímať mäkkú horúčosť jej lona, keď si vložila nohu medzi jeho. Severus sa usmial do temnoty izby a spokojne privrel oči, unavený tým najkrajším milovaním, aké kedy len zažil.

***

Noc bola temná ako jeho čierne svedomie. Nočná obloha bola posiata trhajúcimi sa mrakmi. Pršať prestalo len nedávno. Pod nohami jej čvachtalo blato. Znova sa pošmykla a spadla na zem. Dopadla tvrdo na chrbát, čo jej vyrazilo dych, ale vedela, že musí vstať a bežať ďalej. Jej jediná možná šanca na útek, keďže jej zhabal prútik. Brána Hyde parku bola tak blízko. Videla ju... Z očí sa jej liali slzy prúdom, keď ju ten odporný čierny tieň potkol a ona sa pokĺzla. Tentoraz dopadla tvárou na chladnú zem. Jediným trhnutím ju za štíhly členok odetý v bielej pančuške prevalil na chrbát, rukami ako krkavčími pazúrmi rozdriapal krásne hodvábne šaty na zdrapy povievajúce vo vetre. A to ešte nedávno tancovala v preplnenej plesovej sále, tanečný poriadok, ktorý jej visel na ľavom zápästí mala celý zaplnený. Cítila sa ako kráľovná a odrazu sa tá rozprávka zmenila na desivú nočnú moru. Nemala vyjsť na terasu sama. Nemala sa dať zlákať jeho sladkými rečičkami a bozkami... Nemala...

Šnúra z perál, ktorú mala okolo krku ju nepríjemne škrtila, no jemu sa to zjavne páčilo. Myslela na toľko vecí, pred očami sa jej premietol celý život ako v spomalenom filme. Snažila sa nevnímať jeho bezcitné, bolestivé dotyky, chorý, hrdelný smiech i vlastnú triašku, keď jej na obnaženej pokožke naskakovali húfne zimomriavky z chladu noci, ktorý ju obklopil. Hrdzavé vlasy z rozstrapateného účesu boli zlepené blatom, v ušiach jej hučalo jeho odporné dychčanie, keď sa na nej ukájal a zanechával jej bledú pokožku dodriapanú. Preklínala ho celý ten čas aspoň v duchu, keď mu to nemohla vykričať do tváre, lebo na ňu použil Silencio.

„Si len moja,“ chrapčal jej ten netvor vzrušeným hlasom do ucha, zvierajúc v ruke šnúru jej perál. „Len moja, navždy.“ S týmito slovami do nej tvrdo, bez varovania vnikol. Jej tvár sa zvraštila od ostrej bolesti, jej ústa nemo vykríkli. Päste, ktorými ho tĺkla do hrude sa mu teraz zakvačili do tváre. Kým mu jedna jej ruka zanechala na líci škrabance, druhá mu ublížiť nedokázala... Jeho pohyby sa zrýchľovali a šnúra perál sa okolo krku nepríjemne sťahovala. Zahmlievalo sa jej pred očami, márne lapala po vzduchu. Keď do nej vnikol posledným tvrdým výpadom, bola mŕtva...

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

angela lilly

Tess,4. 11. 2010 21:48

cháp to ako výstrel do vzduchu - proste bol niekto naštvaný, chcel ich vyrušiť? :)

Dozviete sa všetko, ale samozrejme postupne! :)

a čo sa stalo s tim vystrelom

angela lilly,3. 11. 2010 22:16

no tato kapitola bola vau ale nezomrel nikto pri tom vystrele?

:))

Nadin,29. 10. 2010 18:57

Iba tri krát? Veď vravím - ľahko!!!
Keby si vodítka nechávala aj úplne jasné, istý pár, by ich úplne zatienil...

nadin

Tess,28. 10. 2010 22:01

nemáš za čo :) že ľahko - haha, dovoľ sa mi zasmiať, sedela som nad tým tri krát, aby to dostalo tú želanú podobu :) ale dík, vidím, že moja námaha stála za to...

Dievčence, čo sa týka toho záhadného Rozparovača, ufff, zdá sa, že darmo nechávam skryté vodítka, budem vás chvíľu ešte strašiť a vodiť za nos :D a náležite si to užijem - to sú stále tie spomínané karty, ktoré miešam a ešte nie sme na konci... :D

Mhmmm...

Nadin,28. 10. 2010 13:43

Čakanie stálo za to!!!
Ďakujem,ďakujem,ďakujem, za venovanie, za to že si po mne ešte niečo nehodila, za krásny diel poviedky (ešte teraz lapám po dychu...)
Skláňam sa a kdesi v kútiku úprimne závidím Tvoju schopnosť, nádherne a ľahko popísať tieto scény.
Záver samozrejme šokoval aj mňa. Ryšavé vlasy - snáď tou obeťou nebude Ginny?
(Nechystáš sa nám náhodou odhaliť záhadu zvanú Jack Ripper - Rozparovač? :))
Ešte raz ĎAKUJEM!!!

ty bláho

Nade,28. 10. 2010 9:10

Nádherné neplnění manželského svazku. Severus byl tak něžný a pozorný, ale nic jinéhé jsem od něho ani neočekávala.
Ovšem ten závěr byl jako studená sprcha! Kdo byl ten hajzl! Ron? Stále věřím, že ne. I když je to idiot, nechce se mi věřit, že by toho byl schopný.
Díky, těším se na další díl.

AAAA!!!

miriabar,28. 10. 2010 0:08

No akože tá prvá časť...klobúk dole...neviem, či sa vôbec ešte dnes prestanem červenať...uf! :D Bolo to DOKONALÉ...obdivujem, že dokážeš niečo také splodiť :D
Ale tá druhá časť...panebože, to bola čistá hrôza...normálne som to s tou ženou prežívala...A hrdzavé vlasy??? To ale určite nebude Ronald...panebože, teším sa na pokračovanie!!!