Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 20. kapitola

8. 11. 2010

20. kapitola

Ihlica

 

Obrázok Severus ju zovrel vo svojom náručí a pobozkal na vrch hlavy. „Ďakujem,“ šepol jej do ucha a ona k nemu zdvihla tvár. Zračili sa v nej obavy.

„Ty... ty si si myslel, že by som tomu uverila?“ opýtala sa prekvapene, ale nepotrebovala počuť odpoveď. Čítala ju v jeho očiach. „Severus, muž, ktorý dokáže byť taký nežný a pozorný nemôže byť vrahom,“ riekla stíšeným hlasom a pohladila ho po líci. Keď sa k nemu privinula a hlavu si oprela o jeho hruď, kameň, ktorý mu len pred chvíľkou padol zo srdca sa pri jeho nohách práve rozdrobil na prach. V jeho duši sa rozhostil príjemný a povznášajúci pokoj, ktorý prestupovali hrejivé lúče jej bezhraničnej dôvery, ktorú mu práve tak štedro preukázala.

„Hm, hm,“ odkašľal si mladý vojvoda, keď naňho tí dvaja celkom zabudli. Jeho krstný otec po ňom strelil pohľadom a on len útrpne obrátil oči v stĺp, keď z chodby začuli...

„Kde je markíza? Potrebujem s ňou súrne hovoriť!“ dožadoval sa viac ako povedomý hlas.

Severus tlmene zavrčal a jeho manželka sa len zachichotala, stala si na špičky a vtisla mu na pery bozk. Potom mu šepla do ucha: „Nehnevaj sa, večer si to vynahradíme,“ sľúbila a opäť sa zachichotala, keď na ňu vrhol prekvapený, no viac ako len vrúcny pohľad. Uškrnul sa. Tentoraz bol ochotný prijať pokojne celú londýnsku smotánku.

Krívajúci majordóm zaviedol hosťa do pracovne. Neobťažoval sa klopať na dvere, ktoré boli i tak otvorené do korán, iba ohlásil hosťa, keď zostal prekvapene stáť na chodbe a civel na stále sa objímajúcu sa dvojicu, zjavne nevediac, čo si o tom myslieť. Svedčilo o tom jeho zvraštené obočie a jemná vráska, ktorá sa medzi ním vytvorila.

„Lord Potter,“ pozdravil ho vojvoda a premeral si ho zvedavým pohľadom.

Harry mu kývol hlavou a pozdravil i Severusa s Hermionou. Keď však naliehal na rozhovore osamote, prosto odmietla a požiadala ho, aby jej povedal, čo sa deje. Vyslal k nej zúfalý pohľad a očami preskočil na jej manžela i vojvodu. Hermiona pochopila.

„Harry, to je v poriadku. Ak si mi prišiel povedať o tom, že môj manžel je podozrivý v prípade vraždy tých dvoch žien, môžem ťa uistiť, že je to obyčajná lož nejakého zákerného neprajníka! A nech ho Merlin ochraňuje, ak sa mi dostane ten Ryšavec pod ruky!“ zahromžila, presne vediac, kto si skrýva identitu za tými jedinečnými iniciálami. Harry od prekvapenia vyvalil oči.

„Ty... Vy... o tom viete?“ zvolal v úžase a preletel po nich zmäteným pohľadom, hútajúc, od kedy sa jeho z jeho priateľky stala telepatka.

„Iste. Predbehol som vás. Zdarne, zdá sa a bol som titulovaný na Hermesa, posla zlých správ, ako z nejakého nepodareného Shakespearovho diela,“ pochválil sa vojvoda a s hlbokým povzdychom sa oprel vo svojom kresle. „Naozaj by mi padlo niečo na zvlaženie hrdla a upokojenie rozdrásaných nervov,“ poznamenal, okato naznačiac, že si jeho hrdlo žiada nejaký primeraný nápoj.

„Isteže, hneď to zariadim,“ hlesla Hermiona a uchopila zvonček, ktorý po tom, čo jej vypadol z ruky, jej manžel opäť zdvihol a umiestnil späť na kraj stola.

„Hermes, pche!“ odfrkol si posmešne Severus. „Tvoje nervy sú prekliato pokojné!“ zahundral a i on si sadol na pohodlné sofa, oprúc sa o vankúšik smotanovej farby, ktorý sa skvele hodil k hráškovozeleným poťahom luxusného zariadenia pracovne.

„Takže, o čo tu vlastne ide?“ dožadoval sa vysvetlenia Harry. Až teraz si odložil plášť i klobúk a sadol si do voľného kresla stojaceho po pravici vedľa lorda Malfoya, keďže Hermiona zaujala automaticky miesto vedľa svojho manžela na sofa. Kým domáci škriatok obslúžil pánov bez toho, aby sa im ukázal, ona si naliala do šálky čaj a osladila ho kockou hnedého cukru.

„Vyzerá to na škandalózne očierňovanie a niekto si to draho odskáče,“ poznamenal Draco na margo Potterovej otázky. „Predpokladám, že sám zmienený R. W.“

Harry si povzdychol. Poľahky si domyslel, že jeho priateľ je v riadnej kaši. Nechápal však, prečo to spravil a čo ho viedlo k tomu, aby zvalil obvinenie z vraždy na nevinného človeka. Vari si neuvedomoval, čo tým môže spôsobiť? Miera jeho nedbalého osočenia mohla mať strašný dosah a ešte horšie následky. Neokúňal sa, keď mu teda ponúkli pohár whisky. Odpil si z nej a privrel oči, spokojne si vychutnávajúc ohnivú chuť nápoja, ktorá mu stiekla dolu hrdlom, zohriala skrehnuté telo a upokojila nervy. Uvedomil si, aké je pozoruhodné, že Hermiona svojmu manželovi bez zaváhania uverila a premýšľal, čo za tým je. Určite v tom nebola jej naivita, či len číra vďačnosť. Vedel, že by nedopustila, aby kryla niekoho z takých vrážd, i keby to mal byť jej manžel. Musela mať teda pádny dôvod, aby... Čelo mu zbrázdila vráska. Keď otvoril oči, stretol sa so šedým pohľadom vojvodu, ktorý však uhol pohľadom v rovnakom okamihu, ako sa ich pohľady do seba vpili. Harry pocítil v žalúdku zvláštne šteklenie a miesto toho, aby sklopil pohľad, ako to robil doteraz zakaždým, zameral sa manželskú dvojicu sediacu na pohovke.

„Je mi ľúto, že som vám tak neohlásene prepadol,“ ozval sa previnilo. Markíz len prikývol a Hermiona mu venovala srdečný úsmev. Naklonila sa k nemu a chytila ho za ruku.

„Aspoň niekto mal tú slušnosť,“ poznamenal Severus a vrhol pohľad po vojvodovi, ktorý sa samoľúbo uškŕňal.

„Prišiel som ťa varovať, nepotrebujem sa ospravedlňovať,“ dodal na svoju obranu plavovlasý mladík.

„Vieš, že si tu kedykoľvek vítaný. Si môj najlepší priateľ,“ riekla Hermiona dobromyseľne Harrymu.

Harry mal podľa výrazu na tvári markíza dojem, že s jej slovami nie celkom súhlasí, ale napriek tomu nepovedal ani slovo. Otočil sa k vojvodovi. „Takže ak som správne vyrozumel, prišiel ste svojho krstného otca varovať pred obvinením?“

Vojvoda sa sebavedome usmial. „Nepozdáva sa vám to, lord Potter?“ opýtal sa a Harrymu sa vďaka spôsobu, akým vyslovil jeho meno rozliali po chrbte zimomriavky. Mal len krôčik od toho, aby sa zachvel. Odrazu si uvedomil, že ho opantalo neznáme vzrušenie, no rýchlo sa opanoval. Všetky tie čudné pocity zamkol do úzadia svojej mysle a snažil sa sústrediť na to, kvôli čomu sem prišiel.

„Nie, sám som sem prišiel s týmto úmyslom,“ povedal, keď si prečistil hrdlo.

„Skutočne?“ spýtal sa neveriaco Severus.

Harry mu pozrel rovno do tých čiernych očí a rozhodne prikývol.

„Prečo ste chcel potom hovoriť s mojou manželkou?“ zapáral ďalej markíz.

Harry sa usmial. „Jednoducho preto, lebo som nevedel, ako by ste na to zareagoval. Chcel som sa s ňou poradiť,“ mykol nedbalo plecami, akoby o nič nešlo. „Ale napokon, to teraz nie je dôležité. Chcel som vám povedať, že to bol barón Weasley, ktorý vás do toho namočil. Je to síce...“ Harry si zahryzol do jazyka. „Bol to môj priateľ,“ riekol zastretým hlasom, presiaknutým hlbokým sklamaním. „Viem, že na vás niečo má. Dnes ráno som sa s ním stretol na ministerstve. Chvastal sa, že vás usvedčí z vraždy tých dám. Neviem však, čo to môže byť. Je mi to ľúto.“

Severus nebadane prikývol. „Napriek tomu vám ďakujem. Obom,“ a preniesol pohľad i na svojho krstného syna, ktorému stále v kútiku duše zazlieval to, že ich s Hermionou vyrušil. „Asi by som si mal konečne prečítať tie noviny, aby som vedel, čo sa vlastne stalo,“ poznamenal, načiahol sa po svojom prútiku a privolal k sebe noviny, ktoré so sebou len pred chvíľou priniesla jeho manželka.

Kým čítal krátky článok, ostatní boli ticho. Hermiona premýšľala, či by nemali zájsť na ministerstvo a oddelenie aurorov sami a tiež uvažovala nad tým, že by všetko mohla len potvrdiť výpoveď pod vplyvom Veritaséra. Predsa nebolo účinnejšieho prostriedku na získanie pravdy. Nik z nich si nevšimol zvláštne pohľady, ktoré si navzájom vymieňali dvaja mladí muži.

Severus zložil rozladene noviny. „Nič konkrétne, až na tie iniciály,“ poznamenal, či skôr zahundral popod fúzy, pretože sa v mysli venoval oveľa delikátnejšej spomienke. Konečne pochopil, čo tým jeho manželka myslela, keď povedala, že má za svedka ju. Zároveň mu odľahlo, že bolo pre nich požehnaním, keď sa jej to neopýtal okamžite, lebo by ich oboch priviedol do rozpakov, hoci horel zvedavosťou a mal to celý čas na jazyku. Ani si nepostrehol, že sa usmieva, kým ho na to neupozornil jeho krstný syn. Začínal ho mať pre dnešok naozaj dosť.

„Čo sa ti preháňa hlavou, krstný otec, že sa tak škeríš?“

Táto otázka Severusa dostatočne schladila a vzrušenie, ktoré ho poľahky nanovo opantávalo z neho opadlo ako posledné jesenné lístie zasiahnuté tuhým mrazom. Nemali sa však kedy lepšie pozhovárať o týchto udalostiach, pretože prišla iná návšteva a priamo z ministerstva. Majordóm uviedol dvoch aurorov a vojvoda s lordom Potterom sa rýchlo porúčali.

***

„Pane, páni Malown a Thomas vás žiadajú o prijatie,“ povedal. Severus prikývol a požiadal ho, aby ich voviedol.

Hermiona sa načiahla za jeho rukou a dotkla sa ho studenými prstami. Zovrel jej ich v dlani a jemne, povzbudivo stisol, keď vošli. Očividne bola nervózna.

„Markíza, markíz,“ pozdravili ich s miernymi úklonmi hláv a Severus ich gestom ponúkol, aby si sadli.

Kým auror Thomas ostal stáť, starší pán Malown si sadol. Sám nevedel ako začať.

„O čo ide páni?“ spýtal sa teda ako prvý Severus. „Niečo vo veci zmiznutia lorda Greengrassa, ak smiem dúfať?“

„Nie, žiaľ. Po ňom je stále vyhlásené pátranie. Sme tu v oveľa závažnejšej veci,“ prezradil auror a odkašľal si.

„Počúvam,“ vyzval ho Severus pokojným hlasom a nevšímal si nepriateľský pohľad mladšieho z mužov.

„Je mi to ľúto, ale boli ste obvinený z hrdelného zločinu, pane,“ odvetil pokorným hlasom Malown.

„A síce?“ nútil ho ďalej pokračovať Severus.

„A síce z vraždy lady Laury Madleyovej, pane,“ zatiahol pán Thomas.

Severus sa naňho ani nepozrel. „Spomínanú dámu som sotva poznal. Z akého dôvodu som sa stal vôbec prvým človekom na listine podozrivých?“

„Máme dôkaz!“ vybafol naňho znova počerný auror, očividne hrdý na svoj vytiahnutý tromf.

„Thomas, ovládajte sa!“ zasiahol netrpezlivo Malown a mladý muž sa zamračil, no stiahol.

„Je to pravda, pane. Máme dôkaz, ktorý vás usvedčuje z toho, že ste bol na mieste činu v tú noc, ktorá sa stala lady Madleyovej osudnou.“

„Dôkaz? Netuším síce o aký dôkaz sa jedná, ale určite je to podvrh,“ vyhlásil presvedčivo.

„Ako sa opovažujete...“ začal znova Thomas s rukami zaťatými v päsť.

„Ak sa okamžite nezačnete ovládať, nechám vás suspendovať!“ zahriakol ho podráždene jeho vedúci a Thomas skrotol, hoci nie na dlho.

„Neprišli sme vás zatknúť pane, iba vypočuť,“ objasnil starší muž a utrel si z čela kropaje potu. Na rozdiel od svojho mladšieho a neskúseného kolegu totiž vedel, že by stačilo jedno markízove slovo a mali by obaja riadne zavarené.

„Predpokladám, že chcete vedieť, kde som sa v tú noc, keď zomrela tá mladá dáma nachádzal, je tak?“ dedukoval Severus a Malown úzkostlivo prikývol.

„Presne tak, pane. Môžete nám prezradiť, kde ste sa v tom čase nachádzali?“

„Samozrejme. V tom čase som bol s manželkou na plese u MacMillanovcov. Zdržiaval som sa poväčšine v jej spoločnosti a na chvíľu som si bol zahrať karty s lordom Diggorym, Rookwoodom, Creevym a Baltazarom Moonom, hoci ten trochu v ten večer prebral. Odišli sme odtiaľ čosi pred treťou hodinou ráno a po zvyšok noci...“ pozrel na Hermionu, pýtajúc si od nej očami súhlas. Prikývla, hoci sa začervenala ako pivonka. „A zvyšok noci som strávil so svojou manželkou.“

„Ach, iste, iste,“ rapotal Malown a rukou si prehrabol riedke, pieskovo plavé vlasy. Okuliare, ktoré mu skĺzli na koniec nosa si posunul ukazovákom k jeho koreňu. „Môže vám to dosvedčiť ešte niekto iný? Myslím, hodinu príchodu domov.“

„Samozrejme, môj majordóm. Je spoľahlivý ako hodinky, hoci má svoj vek. Ale ešte niečo som vám nespomenul,“ zháčil sa a zamračil, keď si spomenul na tú noc v zimnej záhrade.

„Áno, mylord?“

„Keď som bol v zimnej záhrade MacMillanovcov s manželkou, niekto po nás vypálil kliatbu. Našťastie netrafil, ale vtedy som stratil svoju diamantovú ihlicu z kravaty.“

„Chcete povedať, že na vás niekto zaútočil?“

„Presne to mám na mysli, pán Malown. A čo je horšie, urobil to ako zbabelec - od chrbta.“

Malown vytreštil oči, Thomas sa zamračil.

„Prečo nám to vravíte až teraz, pane?“ spytoval sa Thomas, ktorý ako sa zdalo mu na to neskočil. Lepšie povedané, neuveril mu a ten príbeh považoval za výplod jeho fantázie.

„Nemal som dôvod oznamovať to, keďže sa nám nič nestalo, okrem toho, útok sa nezopakoval.“

„Aha a nenapadlo vám, že možno išlo o obyčajnú nehodu? Alebo náhodu?“ hral sa so slovíčkami Dean a kútiky úst sa mu vykrivili v ironickom úsmeve.

„Mladý muž, verte mi, že náhody neexistujú,“ odsekol a znova zameral pohľad na Malowna. „V novinách sa píše, že máte svedka. Ak je ten svedok barón Weasley, urobte mi láskavosť a preverte jeho prútik. Som si viac ako istý, že to bol on, kto po nás v tú noc v záhrade vypálil tú kliatbu. A nebolo to len nejaká obyčajná, ale jedna z neodpustiteľných.“

„Neprikazujte nám, čo máme robiť!“ vyštekol zúrivo Thomas a Malown zbledol.

„Povedal som vám, aby ste sa krotili!“ okríkol ho znova jeho vedúci. Potom sa otočil k markízovi i markíze a poprosil o prepáčenie. Odviedol svojho kolegu na chodbu a zavrel za sebou dvere.

„Čo proti tebe má?“ opýtala sa ho Hermiona, ale Severus len pokrútil hlavou.

„Zrejme ide len o mladícku nerozvážnosť a prílišnú horlivosť v tomto prípade. Ale, kto vie...“ objal ju okolo pliec a rukou jej upokojujúco hladkal chrbát.

***

Len čo okolo nich Filius vyčaroval zvukotesnú bublinu, Dean Thomas prevŕtal pohľadom svojho nadriadeného. „Klame nám! Som o tom presvedčený!“

„Dean, ovládajte sa! Privediete nás iba do problémov! Vaša prchkosť je neospravedlniteľná!“ okríkol ho Filius.

„Kašlem na to! Vravím vám, že nám klame! A ako je možné, že vie o tom dôkaze a svedkovi?“

„Nepočúval ste ho? Sú toho plné noviny, hoci sme žiadny rozhovor neposkytli! Zrejme táral náš svedok. Hneď som vedel, že bude viac ako len nespoľahlivý!“

„Pane, pri všetkej úcte, nemyslím si, že konáte správne. Mali sme ho zatknúť a deportovať na ministerstvo!“ protestoval neoblomne mladík.

„Pri všetkej úcte? Pán Thomas, vy si zrejme neuvedomujete, že nás vaša nerozvážnosť môže veľmi ľahko stáť kariéru! Keby sme takého váženého muža predviedli na ministerstvo len na základe nepriameho dôkazu, skončili by sme obaja na ulici!“

„Do šľaka! Nemôže sa z toho len tak vyvliecť!“ zvolal Dean bezmocne a kopol do stolíka, ktorý sa povážlivo zakymácal a čínska váza zdobená drobnými čiernymi ornamentmi okolo hrdla a s ručne maľovaným stromom Sakura na svojom vypuklom bruchu z nej spadla a rozbila sa na črepy.

„Už mám toho dosť!“ vykríkol opäť jeho nadriadený. Vázu nestihol zachytiť, no rýchlo ju dal do poriadku kúzlom Reparo. „Neviem síce o čo vám ide, ale sťahujem vás z tohto prípadu! Ste suspendovaný až do odvolania.“

„To mi nemôžete urobiť, pane!“ skríkol prekvapene. (chcela som dodať, že – a zbledol, - ale môže černoch zblednúť? :D to len pre pobavenie...)

„Čerta starého nemôžem! Práve som to urobil,“ riekol zlostne, no upokojil sa. „Dean, takéhoto vás nepoznám. Čo sa s vami deje? Od toho druhého prípadu vraždy ste ako vymenený.“

Dean Thomas sa oprel o stenu a vyvrátil hlavu dohora. Zavrel oči a trpko sa zasmial. „Bola celý môj život,“ riekol sotva počuteľne a Filius smutne prikývol.

„To je mi ľúto chlapče, naozaj. Verte mi, voľno vám prospeje. Prečistíte si hlavu a...“

„Nemôžem mať voľno, zbláznim sa z toho, pane. Stále musím myslieť len na to, prečo ona?! Potrebujem toho vraha dostať!“

„Verte mi, že vám rozumiem. Ale práve preto mám o dôvod viac stiahnuť vás z prípadu. Ste osobne zainteresovaný a konáte neuvážene, pod vplyvom vlastných pocitov. Ak vám to pomôže, som si istý, že markíz vrahom nie je.“

„Ako to môžete tvrdiť s takou istotou?“

„Našepkáva mi to môj šiesty zmysel,“ odvetil jednoducho a pokrčil plecami.

„Takže pocity? Neodvolal ste ma práve z toho dôvodu?“ pokrútil Dean hlavou.

Filius sa pousmial. „Choďte domov. O priebehu vyšetrovania vás budem informovať. Ja alebo Susan Bonesová, ktorá vás nahradí.“ Odčaroval zvukotesnú bublinu a rozlúčil sa so svojím podriadeným.

***

Keď jeho mladý kolega zmizol v kozube, Filius si sťažka povzdychol a so zaklopaním znova vstúpil do izby. Ospravedlnil sa za svojho kolegu, ale nevysvetlil dôvod jeho správania.

„Navštívite i baróna Weasleyho?“ spytovala sa so záujmom Hermiona, v ktorej to len tak vrelo, keď si pomyslela, že by to mohol byť naozaj jej bývalý snúbenec, ktorý sa ich pokúsil prekliať a hneď na to i falošne obviniť jej manžela. Nechápala o čo mu ide.

„Samozrejme. Lord Weasley má prísť zajtra na ministerstvo spísať výpoveď,“ odvetil zdvorilo. „Len čo príde, dám okamžite preveriť jeho prútik. Ale ak sa ukáže, že to nebol on, kto zoslal tú kliatbu...“ pozrel spýtavo na Severusa. „Ste ochotný vypovedať pod Veritasérom?“

„Iste,“ odvetil pokojne.

„Aj ja som ochotná,“ pridala sa Hermiona okamžite, na čo jej Severus znovu zľahka stisol rúčku a pohladil ju palcom po chrbte ruky.

Filius sa spokojne usmial. Ak boli ochotní vypovedať pod vplyvom takého silného elixíru pravdy, nemýlil sa a markíz musel byť nevinný. A možno to napokon ani nebude potrebné. Zamýšľal milého baróna taktiež podrobiť účinku elixíru. Niečo mu našepkávalo, že ak tu niekto klame, je to práve onen mladý muž. Lenže, aký by mal na to dôvod?

Starší muž prikývol. „Ešte je tu jedna vec, na ktorú som sa chcel opýtať...“ začal zdráhavo. „Ste si stopercentne istý, že ste sú ihlicu stratili v zimnej záhrade?“

„Áno. Som si istý. Bolo to jediné miesto, kde som mal uvoľnenú viazanku a musel som si ju upraviť. Zrejme mi vypadla... pri mojej... nepozornosti.“

Filius úskosom pozrel na krásnu markízu, ktorej sa červeneli líca ako puky ruží a v duchu sa zasmial. Presne vedel, kvôli akej nepozornosti prišiel markíz o svoju diamantovú ihlicu.

Keď sa s nimi lúčil, vo vstupnej hale sa zrazili s Regulom, Garrickom a Terry, ktorí sa práve vrátili z výletu. Vysvetľovanie sa začalo odznova a Severus mal dojem, že nemalo konca kraja.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

;-)

soraki,11. 11. 2010 17:09

Díky, díky, díky :-D

bisťu

Tess,11. 11. 2010 15:31

veď ešte nie je koniec dňa :D No nič, idem na tom makať...

netrpělivá :-D

soraki,11. 11. 2010 7:47

koukám, koukám, čtvrtek a kapitolka je??? Tessinko, viď, že bude dneska, prosím, prosím, smutně koukám ;-)
a neber to jako nátlak, ber to jako tlak :-D

ďakujem

Tess,9. 11. 2010 21:39

za komentáre baby, veeeeeľmi potešili :) a pobavili :)))

no, ale nechajte sa prekvapiť... ďalšia kapča by mala byť vo štvrtok, zajtra mám ešte druhú dvanástku, takže uvidíme...

Ehm...

Nadin,9. 11. 2010 20:34

Zas píšem ako tatár!

:))))))))

Nadin,9. 11. 2010 20:32

Tess, musím Ti oznámiť, Že v osobe soraki si získala mimoriadne pozornú a vnímavú čitateľku :)))
Tá si všimne aj to, o čom ani Ty sama nevieš.
Teraz ku kapitolke:
Nepozornosť... Ha, ha!!! Keby tí tušili, či vedeli, asi by poriadne strnuli a ten obrázok by s hlavy viac nevyhnali!
Severus musí v duchu vrnieť blahom, keď sa Hermi okolo neho tak vinie.
Skvelá kapitolka. Úvahy o páchateľoch prenechávam soraki.
Ja mám pred očami pár Hermi - Sevie, možno ešte Harry - Dráčik a potom mám oponu...
Tess, ďakujem!!!

Ufff

Nade,9. 11. 2010 16:34

Nic tak nepotěší, jako když se v naléhavé situaci potkáte s někým,kdo má rozum a umí ho použít. Deana je mi líto, ale určitě se mu dostane zadostiučinění.
Díky, těším se na další kousek.

: D

miriabar,9. 11. 2010 14:57

Ha, dorútil sa aj lord Potter, to je od neho milé...aj keď možno v skutočnosti prišiel pre to, aby si vymieňal pohľady s markízom Malfoyom :D:D:D Ach, možno by mali ísť oni dvaja skonzultovať udalosti a nechať Severusa a Hermionu konzultovať svoj záležitost :D:D Ale nie, naozaj je to vážna situácia, ale potešilo ma, že Malown si nemyslí, že je Severus vinný...bála som sa, že budú všetci proti nemu...A máme novú šifru - Severusova nepozornosť :D:D:D Ďakujem, táto poviedka je očividne náviková :D

já to věděla!!!

soraki,9. 11. 2010 7:52

Nejdříve ti, Tess, musím poděkovat za kapitolu (zrovna včera jsme se s Nadin po sskypu bavily, že se nemůžeme dočkat pokračování ;-))

a teď k ději - no, samozřejmě jsme všechny věděly, že Severus je nevinný a R.W. je jen idiot... možná pod Imperiem, kdo ví? (tess ví, ale nepoví, potvůrka ;-)).
Takže Dean do ní byl buchnutý? Pak dobře, že ho stáhli, udělal by víc škody jak užitku. Ještě, že má Malown rozum, Merlin, vďaka! :-D
A mezi Dracem a Harrym to začíná jiskřit - to se mi líbí! Nakonec bude s Apatyky rodinný podnik :-D

ještě k vrahovi - my jsme všechny zapomněly na strýčka (hráblej na to byl dost) i na McNaira - další magor...

(ona to totiž Tess dělá schválně - předloží nám celou řadu adeptů a pak se doma pod vousy směje naším spekulacím - věřte mi, mám ji přečtenou :-D)

co dodat? děkuji a těším se na pokračování :-D