Očarované srdce - 6. kapitola
6. kapitola
Vo Woodhalle
Hermiona vystúpila z koča a zavesila sa Harrymu do ponúkanej paže. Roztrasene sa nadýchla a vydýchla, aby poľavila svojej nervozite. Harry na ňu úkosom pozrel, ale nepovedal nič, iba si kvôli nej prial, aby táto neohlásená návšteva dopadla podľa jej predstáv. Nerád ju videl nešťastnú. Prípad jej sesternice bol naozaj poľutovania hodný a ona jej chcela skutočne pomôcť. Nepoznal inú ženu, ktorá by sa odhodlala k tomu, čo Hermiona teraz. Pred dverami s ňou zastal, uchopil do ruky mosadzné klopadlo v tvare baranej hlavy a trikrát ním zaklopal na dvere.
Onedlho sa ukázal vo dverách vysoký, šedivý majordóm a úctivo sa im uklonil. „Želáte si?“ opýtal sa zdvorilo a Harry vytiahol v náprsného vrecka svoju navštívenku.
„Je mladý lord Oliver doma?“ opýtal sa a keď vycivený muž prikývol, Harry dodal: „Môžete mu povedať, že gróf Potter a lady Grangerová s ním potrebujú naliehavo prediskutovať jednu citlivú záležitosť?“
Majordómovo obočie vyletelo pri voľbe Harryho slov mierne nahor, ale prikývol. „Samozrejme, pane. Nasledujte ma prosím,“ vyzval ich a zaviedol do jedného za salónov. Opýtal sa ich, či si budú priať nejaké občerstvenie. Hermiona jeho ponuku vďačne prijala a poprosila si medovkový čaj, Harry zas neodmietol pohár ohnivej whisky. Majordóm sa vzápätí vytratil, ale obaja počuli ako sa prízemím rozľahlo zvonenie a o malú chvíľku sa s niekým zhováral. Harry usúdil, že to bude zrejme niektorý z komorníkov, ale viac okolitému dianiu nevenoval pozornosť. Otočil sa k Hermione.
„Budeš hovoriť ty alebo ja?“ opýtal sa a ona k nemu s úsmevom vzhliadla.
„Si veľmi milý, Harry, ale myslím, že to zvládnem. Ďakujem,“ riekla a obaja sa otočili k dverám, v ktorých zastal pohľadný mladý muž.
„Lady Grangerová, lord Potter, čomu vďačím za vašu návštevu?“ opýtal sa zmätene pri pohľade na nečakanú návštevu, horiac zvedavosťou.
„Je mi ľúto, že sme sem vpadli tak neohlásene, ale...“ Hermiona naprázdno prehltla. Cítila sa tak, akoby bola v Daphninej koži ona. „Ide o vážnu situáciu. Môžeme sa prosím pozhovárať nerušene?“
Lord Oliver Wood prikývol, jeho peknú tvár zastrel mrak zlej predtuchy. Zavrel sa sebou dvere a podišiel k voľnému kreslu, aby sa doň následne usadil. „Dozvedeli ste sa o mojom romániku s lady Greengrassovou?“ opýtal sa jej a vyzeral ozaj zničene.
Hermiona skoro zalapala po dychu. „Ro-romániku?“ vydýchla a hruď jej bolestivo stiahlo. Nečakala takýto úder osudu hneď v začiatku. A to ešte vlastne nepreriekla ani slovo.
Harry v duchu zaklial a vrhol na o tri roky staršieho muža hnevlivý pohľad. „Takže nám chcete povedať, že ste sa so sesternicou lady Grangerovej len nechutne zahrával?“ Jeho hlas pripomínal ľadové ostrie noža a preťal ticho v miestnosti až bolestne mučivo.
„Och, nie, to nie,“ zvolal mladý muž. „Nevyjadril som sa presne, ja totiž...“ pozrel na Hermionu, „milujem vašu sesternicu z celého srdca. Ale ak ste tu preto, aby ste mi zakázali stýkať sa s ňou, musím vás sklamať,“ dodal rozhodne. „Nehodlám sa nechať zastrašiť.“ A pozrel na Harryho. „Ani vami gróf Potter, hoci by to znamenal koniec nášho priateľstva.“
„Chválabohu,“ zvolala Hermiona a aj Harry si uľahčene vydýchol. „Viete, vôbec tu nie sme preto, aby sme vás rozdelili, práve naopak,“ vysvetlila Hermiona, ale zo zmäteného výrazu tmavovlasého mladíka pochopila, že jej nerozumie. Bodaj by ju i chápal, keď nevysvetlila dôvod svojej návštevy.
„Lady Daphne potrebuje vašu pomoc, drahý lord Wood,“ hlesla a pustila sa do vysvetľovania. Keď konečne skončila, lord zamračene pochodoval po miestnosti. Potom sa zastavil a uprel na ňu zrak.
„Takže nie je iné východisko?“
„Obávam sa, že nie,“ odvetila.
„Mohol som si to myslieť. Ale čo mám robiť? Proti vôli a tvrdohlavosti baróna nič nezmôžem!“ zvolal frustrovane a prehrabol si rukami vlasy. „Mám ju vari uniesť?“
Hermione šibalsky zaiskrili oči, keď prehovorila: „To nebude potrebné. Pôjde dobrovoľne a veľmi rada. Tým som si celkom istá.“
Lord Oliver Wood sa k nej otočil a v tvári sa mu zračilo prekvapenie. „Čo zamýšľate?“ opýtal sa s obavami, no ona sa naňho povzbudivo usmiala.
„Váš útek do Škótska. Všetko som premyslela.“
Lord Wood si znova sadol a pozorne ju počúval. „Len čo sa strýko utiahne na odpočinok, privediem svoju sesternicu do sídla lorda Pottera. Buďte pripravený a čakajte na môjho patronusa s odkazom. Len čo odkaz dostanete, príďte za nami. Potom sa spolu s Daphne premiestnite do hostinca Divožienka v Gretna Green. Na nič však nesmiete čakať! Okamžite vyhľadajte kohokoľvek, kto vás bude môcť zosobášiť. Rozumiete?“ Lord bez váhania prikývol. „Takže sme dohodnutí?“
„Zaiste,“ pritakal nadšene. Vidina toho, že už dnes v noci bude mať milovanú ženu po svojom boku ako zákonitú manželku v ňom zapálila plamienky nespútanej radosti.
Hermiona si vydýchla a s víťazoslávnym úsmevom sa otočila k Harrymu, spokojne sa opierajúcemu o kozubovú rímsu. Opätoval jej spokojný úškrn a sledoval ako vstala. Vedel, že svoju úlohu splnili a je čas odchodu.
Predtým, ako opustili izbu sa však Hermiona otočila k lordovi Woodovi s rozpačitým výrazom v tvári. „Ja... ešte mi niečo napadlo, lord Wood,“ hlesla ostýchavo. „Nezabudnite na prstienky a pamätajte, že...“ privrela oči a konečne to vyriekla. „Pamätajte, že skôr ako sa vrátite späť z kováčskej svadby, Daphne musí byť... naozaj vaša. Manželský zväzok musí byť naplnený.“ Líca jej horeli ako ruže a Harry sa radšej odvrátil, aby ju niečím nepodpichol. Nevidel, ako sa k nej lord Wood nahol a celkom spontánne a nepatrične ju objal. Hermiona sa zapýrila ešte viac a ponáhľala sa Harrym.
***
Trvalo hádam celú večnosť, kým sa lord Greengrass vyteperil na poschodie a zavrel sa do svojej izby. Hermiona sa poistila a ubezpečila sa, že naozaj zaspí a nezobudí sa v tej najnevhodnejšej chvíli. Preto mu kvapla do jeho obľúbenej škótskej presne tri kvapky Dúšku živej smrti, čo bol mimoriadne silný uspávací elixír.
„Hermiona, ja sa z toho čakania zbláznim,“ šepla jej do ucha nervózna Daphne, ale aj tak nemohla zakryť ten úsmev na perách, ktorý sa tam objavil v momente, keď ju Hermiona zasvätila do plánu, čo jej zišiel na um. Daphne neváhala ani chvíľku a hnevala sa sama na seba, prečo jej niečo také nezišlo na um už skôr.
„Len žiaden strach, ešte chvíľu musíme počkať,“ riekla Hermiona pokojne, načúvajúc pri dverách, kým Daphne pochodovala po izbe s blaženým výrazom v tvári. Vyzerala ako obrázok. Tmavé kruhy pod očami jej zmizli, modré oči sa blýskali ako leštené zafíry. Mala na sebe svoje najkrajšie biele šaty, na ktorých osobne trvala, pretože si chcela aspoň trochu pripadať ako skutočná nevesta. V ruke zvierala bielu saténovú taštičku, na krku jej visel perlový náhrdelník a v ušiach mala perlové náušnice. Tmavé vlasy jej Emma upravila do krásneho, zložito prepletaného účesu. Snažila sa o to viac, že ju zasvätili do ich spiknutia. Nezabudli na nič. Ako správna nevesta musela mať niečo darované, niečo modré, niečo požičané a niečo nové. Hermiona zabila dve muchy jednou ranou, keď jej darovala hodvábny modrý podväzok. Tiež jej požičala perly, ktoré zdedila po matke a ako povedala Daphne, nové mala práve tieto šaty. Len dnes jej ich priniesli z krajčírstva madam Malkinovej. Daphne ľutovala len jedno a síce, že sa o svoju radosť nemôže podeliť so svojou mladšou sestrou. Hermiona však nástojila na tom, aby nikomu inému neprezdradili ani slovka. Asteria bola stále z otca vykoľajená a mohla by sa nechtiac prerieknuť. Takto to napokon bolo lepšie.
„Dobrú noc, mylord,“ počula povedať jeho komorníka Horaca, keď konečne opúšťal jeho izbu. Na schodoch sa ozval dupot nôh a vzápätí sa dom ponoril do ticha.
„Idem skontrolovať, či je čistý vzduch,“ ponúkla sa ochotne Hermionina komorná, ktorá sa odhodlala ostať s nimi, keby potrebovali pomoc.
Hermiona súhlasila a konečne sa otočila k Daphne. Jej sesternica si práve prehadzovala cez plecia tmavomodrý zamatový plášť a hneď si nasadila na hlavu klobúčik. Nemohla zabrániť dojatiu a do očí jej vystúpili slzy.
„Vyzeráš nádherne, Daphne,“ riekla, obdivne si ju prezerajúc. Daphne vyzerala ako kráľovná dnešnej noci. Vôbec nevadilo, že biele topánočky z jemnej kozinky sú vpredu trochu ošúchané ako vôbec nevadilo, že jej róba nie je z bohatého brokátu a holandskej čipky, bohato riasená a ozdobne vyšívaná. Daphne bola krásna a Hermiona nepochybovala o tom, že bude šťastná. Vlastne o tom nepochybovala od chvíle, keď lord Wood prisahal, že mu nezabránia, aby sa s ňou stretával.
„Ďakujem,“ odvetila placho a uhladila si pomyselný záhyb na širokej sukni.
Dvere na Daphninej spálni sa otvorili a kývla na ne spokojná Emma. „Poďte dámy, vzduch je čistý.“
„Čas poslať patronusa,“ riekla Hermiona a rýchlo poslala lordovi Woodovi správu. Hneď potom zišli na prízemie a obe zmizli v zelených plameňoch kozuba.
„Daphne!“ ozvalo sa, len čo obe dámy vystúpili čo najelegantnejšie z krbu v sídle lorda Pottera. Kým Hermionu pred nelichotivým potknutím sa zachránila pevná ruka jej priateľa, jej sesternica skončila v náručí milovaného muža, ktorý si náruživo privlastnil jej pery v dlhom bozku.
„Hm, hm,“ odkašľala si Hermiona, aby ich upozornila na ich maličkosť, na ktorú očividne zabudli. Daphne sa od lorda Olivera celá zapýrená odtiahla, ale on sa vôbec netváril zahanbene. Naopak, usmieval sa od ucha k uchu a spokojne sa usmieval.
„Myslím, že by ste mali ísť,“ prehovorila Hermiona a pozrela na lorda, ktorý jednou rukou objímal jej sesternicu okolo pliec. „Nezabudnite na to, čo som vám vravela.“
„Nebojte sa, mylady,“ odvetil pokojne. „Mám v pamäti každé vaše slovko. Vrátime sa zajtra ráno aj s manželskou zmluvou. Poistím sa, aby sa nedala zničiť,“ dodal, čím si vyslúžil Hermionin obdiv. Sama mu chcela navrhnúť pár kúzel, vďaka ktorým by úradný dokument odolal možnému pretrhnutiu, či spáleniu a iným nástrahám rozzúreného otca. A ona nepochybovala, že jej strýko bude kypieť hnevom, keď mu to oznámia.
Aj tak neodolala, aby sa neuistila, či majú ozaj všetko. Lord Wood prikývol. „Všetko, mylady. Nezabudol som na nič.“
Harry sa uškrnul a vytiahol kvety z vázy. „Veru, nezabudol na nič. Tu je kytica pre nevestu,“ povedal a podal kytičku frézií ich majiteľke.“
Daphne sa usmiala a oči sa jej zaleskli zadržiavanými slzami. Darmo si doma s Hermionou sľúbili, že nebudú plakať. Rozbehla sa k Hermione a mocne ju zovrela vo svojom náručí. Z očí sa jej kotúľali slzy šťastia.
„Si si istá, že nepôjdeš s nami?“
Hermiona pokrútila hlavou. „Nepotrebujete ma. Ani ako svedka. Tých si môžete nájsť tam, hoci by mi bolo potešením.“
„To sa ešte bude dať napraviť,“ vmiešal sa do toho lord Wood. „Otec bol nadšený, keď som mu to oznámil. Viete, aj on musel uniesť matku do Gretny Green. Zastrája sa, že len čo sa vrátime, vystrojí nám druhú svadbu.“
Daphne sa zasmiala a šepla Hermione do ucha: „Vidíš, vravela som, že ma ľúbi...“
Hermiona prikývla a zakývala im, keď obaja vstúpili do zelených plameňov. Keď v nich vzápätí zmizli, pocítila na pleciach Harryho ruku. Dokonca jej vtisol bozk na vrch hlavy.
„Si skvelá, vieš to?“ opýtal sa jej zastretým hlasom a na perách sa mu usadil zamyslený úsmev.
„Iba chcem, aby bola šťastná. Zaslúži si to,“ riekla ticho, stále hľadiac do ohňa.
„Ponáhľaš sa späť?“
Pokrútila hlavou, až jej nadskočili bohaté kučery. „Nie. Nevedela by som zažmúriť oka, nie to ešte spať.“
„Budeš mi teda robiť spoločnosť v túto nádhernú jesennú noc?“ opýtal sa a keď v tej istej chvíli zaznel dunivý hrom, obaja sa rozosmiali.
Harry odviedol Hermionu do salóna. Popíjajúc čaj, zhovárajúc sa a smejúc do neskorých nočných hodín Hermiona napokon podľahla únave a zaspala priamo tam, v pohodlnom sofa, potiahnutom smotanovým damaškom so zlatými kvetmi. Harry ju prikryl prešívanou dekou a pobozkal na čelo. Usadil sa v kresle pri kozube a otvoril si rozčítanú knihu na strane, kde skončil.
Komentáre
Prehľad komentárov
Strýček bude zuřit! Koho bude chtít výhodně provdat teď? Docela se toho děsím.
Ááách!
(nadin, 28. 9. 2010 18:30)
Romantika ako trám!! Svadba s únosom! Aj ja chcem! (tak nie, ja už vydatá som...)
Hermiona je naozaj bojovník!
Ďakujem za kapitolku!
:D :D
(miriabar, 27. 9. 2010 14:03)Lord Oliver teda nemal chybu...sa nedal dvakrát núkať :D A myslím, že sa celkom potešil zmienke o...ehm...konzumácií manželstva :D:D:D Bože neni to romantika, že chlap si musí uniesť svoju nevestu...aaaach :D:D:D teším, teším na pokračovanie :D
....
(Nade, 30. 9. 2010 22:29)