8. kapitola

Harryho obeta

Harry vzal Hermionu opatrne do náručia a vyšiel s ňou na poschodie domu. Zamieril priamo do jej spálne, nasledovaný nielen Dracom, ale aj Willow a komornou Emmou. Lady Asteria na schodišti už nebola. Keď uvidela ležať Hermionu cez vyvalené dvere nevládnu na zemi, rozbehla sa do svojej izby a prepukla v plač.

Lord Potter uložil Hermionu na posteľ a bedlivo sledoval ako sa pomaličky preberá. Čelo mala sperlené potom a vlasy sa jej k nemu lepili.

„Máte niekde elixír proti bolesti?“ Počul Harry pýtať sa Draca niektorej zo žien. Nevidel síce, či prikývla, no nepočul ju ani odpovedať. Miesto toho sa ozval rýchly cupit dámskych topánok po chodbe a na schodoch, kým on podkladal svojej priateľke vankúš pod chrbát a hlavu.

„Hermiona?“ šepol mäkko, pohladiac ju po bledom líci hánkami prstov.

Hermiona párkrát zažmurkala a zastonala. „Ako ti je?“ opýtal sa.

Spomedzi pootvorených pier jej unikol ďalší vzdych. Konečne otvorila oči a uvidela jeho ustarostenú tvár, keď sa nad ňou skláňal.

„Harry,“ šepla. Natiahla za ním ruku a on ju zovrel vo svojej teplej dlani.

Vtedy k nim dobehla slúžka s tácňou, na ktorej mala položenú fľaštičku s elixírom a šálku šípkového čaju. Lord Malfoy od nej podnos bez seba vzal a podišiel k posteli. Podnos položil na nočný stolík a vzal fľaštičku elixíru proti bolesti. Odzátkoval ju a podal Harrymu.

„Po tomto vám bude lepšie,“ prihovoril sa jej a sledoval, ako lord Potter podoprel svoju priateľku a priložil jej fľaštičku k ústam. Vypila jeden dúšok a Harry podal flakón späť lordovi Malfoyovi. Aby zahnala horkú chuť elixíru, Harry jej dal napiť ešte zopár dúškov čaju. Potom ju nechal znovu ľahnúť a otočil sa ku komornej a slúžke, aby im poďakoval za to, že neváhali a dali mu vedieť, čo sa tu deje. Nevšimol si, že lord Malfoy, postávajúci konča postele, na ktorej stále ležala jeho ubolená priateľka nad tým iba povytiahol obočie.

Harry by bol najradšej všetkých vypoklonkoval, ale nemohol si to dovoliť už len kvôli etikete. Nebolo prípustné, aby mladá, slobodná dáma ostala v izbe a ešte k tomu aj vo svojej spálni celkom sama. Hoci Harry nemal dôvod pochybovať o lojalite jej služobníctva – napokon, to, čo sa tu odohralo dnes bolo toho dostatočným dôkazom.

Jeho priateľka sa ho stále držala za ruku ako kliešť, akoby sa ho nechcela už nikdy viac pustiť.

„Môžeš hovoriť?“ opýtal sa jej a ona prikývla. „Čo sa stalo?“

Hermiona si povzdychla a snažila sa posadiť. Opäť jej pomohol. Jej pohyby boli pomalé a trhané.

„Ráno tu bola Daphne s lordom Woodom. Prišla mu oznámiť, že sa vydala. Zúril ako nepríčetný.“ Odmlčala sa, načiahla sa po šálku s nedopitým čajom, aby si odchlipla. „Bolo to veľmi nepríjemné. Keď na ňu vytiahol prútik, proste som ho znehybnila skôr, ako to mohol spraviť lord Wood. Potom ju odviedol preč a ja... ja som sa vrátila, aby som sa so strýkom pozhovárala. Len som ho odčarovala a... on... on na mňa použil Cruciatus...“ vzdychla a schovala si na malú chvíľu bledú tvár do dlaní. Stále ju bolelo celé telo a hlava jej trešťala, no bolesť pomaly ustupovala. „Nikdy som netušila, aký je v skutočnosti jeho pravý charakter. Ak takto jednal celé roky i so svojou rodinou, potom som len rada, že som Daphne pomohla,“ šepla a chrbtom ruky si zotrela slzu, ktorá sa jej vykotúľala z oka. „A možno si za to môžem sama,“ zašepkala zronene. „Keby som ho nebola očarovala...“

Harry ju objal okolo pliec a pobozkal do vlasov. Lordovi Malfoyovi zaiskrili sivé oči, ktoré o slabý náznak odtieňu potemneli. Posunul sa o krok vpred, oprel sa plecom o stĺp postele a prekrížil si nohy, strčiac si ruky nedbalo do vreciek. „Isteže to nebola tvoja vina. Nemal právo na teba použiť neodpustiteľnú kliatbu, hoci je tvoj poručník a hoci si pomohla jeho dcére uniknúť z nechceného manželského zväzku. Proste na to nemal žiadne právo, Hermiona!“

Iba neurčito pokrčila plecami, akoby to, čo povedal nechcela uznať. „Čo je so strýkom?“ spýtala sa odrazu očividne vydesená.

„Lord Malfoy ho omráčil,“ oznámil jej a ona si vydýchla.

„Terry je teda v poriadku?“ šepla, mysliac na svoju mladšiu sesternicu.

„Jej strýko neublížil, ak sa pýtate na to, lady,“ ozvala sa Willow neistým hlasom, ktorá sa všetkému len ticho prizerala, stále nesvoja a vystrašená.

„Ale tým výjavom bola otrasená. Pôjdem ju s vaším dovolením skontrolovať,“ poponáhľala sa s odpoveďou komorná.

„Ďakujem, Emma.“

Keď komorná odišla, Harry sa k nej znova otočil. „Aj tak mi nejde do hlavy, prečo na teba strýko zdvihol prútik.“

„Dovtípil sa, že som to bola ja, kto pomohol Daphne,“ priznala. „Ale to nie je to najhoršie, Harry.“

„Prosím?“

„Vyhrážal sa mi, že ak som prekazila zásnuby Daphne s lordom Mcnairom, budem si ho musieť vziať ja,“ hlesla rozochveným hlasom.

Harry sa zamračil. V Hermioninom hlase zaznievala jasná obava. „Na to nemá právo,“ odvetil, presvedčený o svojej pravde.

„Obávam sa, že má, ak je poručníkom lady Grangerovej, ako ste spomínali,“ vmiešal sa do rozhovoru lord Malfoy.

Harry sa k nemu otočil so zdeseným výrazom v tvári. Vôbec sa mu to nepáčilo. Vlastne vedel, že toho jej strýka neznáša a bol by ho rozštvrtil od zlosti, ako jednal s jeho priateľkou...

„Dá sa proti tomu niečo robiť?“ opýtal sa ho a vyslal k nemu prosebný pohľad, očakávajúci pozitívnu odpoveď. Tá mu však nebola súdená.

Vojvoda pokrčil plecami. „Možno by tu jedna možnosť bola,“ riekol zdráhavo.

To už naňho i lady Grangerová hľadela s nádejou a čakala, čo povie. „Ak by ste boli zasnúbená s iným, znamenalo by to, že svoje slovo ste už dali a nemôžete sa zaviazať inému.“

„Lenže... lenže ja zasnúbená nie som, lord Malfoy,“ preriekla zastretým hlasom. V hrdle jej navrela hrča a hrozilo, že prepukne v plač. Do očí sa jej tlačili slzy a ona ich len s námahou vedela zadržať. Pomohla Daphne a pritom sama padla do pasce menom Mcnair.

Vtedy sa Harry prudko postavil a pokľakol pre ňu. Vzal jej ruky do svojich a pohliadol jej do očí. „Ale si,“ šepol odhodlane.

Hermiona sa usmiala, ale kvôli vzlyku, ktorý jej unikol z úst vyzeral jej úsmev skôr ako úškrn. Lord Malfoy zaujal iný postoj, hoci mal ruky stále vo vreckách, no teraz zaťaté v päsť. Ani si neuvedomil, že sa mračí. Ale bol ticho a iba ich sústredene pozoroval. Želal si, aby vedel o inom prijateľnom riešení.

„Hermiona, maj predsa rozum. Veľmi dobre vieš, že so mnou by ti nebolo zle. Mám ťa rád a ver mi, že by ti nikdy nič nechýbalo.“

Hermiona zanovito pokrútila hlavou. „Nie, Harry, to nejde.“

„Prečo by to nešlo?“ dožadoval sa hnevlivo. Nechápal, prečo jeho ponuku nechce prijať. Veď to pre ňu bolo ideálne riešenie toho problému.

„Veľmi dobre vieš, že ťa mám rada. Práve preto ti to nemôžem spraviť. Si skvelý muž a verím, že jedného dňa nájdeš niekoho, kto si tvoju lásku zaslúži.“

„Hermiona, prosím, uvažuj predsa rozumne...“ žiadal ju naliehavo, stále pred ňou kľačiac.

Lordovi Malfoyovi sa však jej slová zdali až príliš rozumné a v duchu ďakoval všetkých svätým, že ho odmieta.

„Nie, Harry. Toto ti jednoducho nespravím. I ja ťa mám rada, ale iba ako dobrého priateľa. A viem, že hoci by si mi zniesol i modré z neba, nikdy by si ma nemiloval tak, ako by som si priala. Ani jeden z nás by nebol šťastný.“

„Ide len o to? Hermiona, veď by to bolo iba formálne manželstvo, ak ti na tom záleží. Ak si časom niekoho nájdeš, tak mi to prekážať vôbec ne...“ zľahka mu priložila mu prsty na pery skôr, ako mohol dokončiť vetu a pokrútila hlavou. Potom si vytrhla druhú ruku z jeho zovretia a vzala mu tvár do dlaní.

„Nemohla by som prisahať pred oltárom a nežiť podľa sľubu. Si môj priateľ a ja som šťastná, že ťa mám. Ale na toto nikdy nepristúpim, hoci si tvoju obetu nesmierne vážim...“

„Obetu?“ odfrkol si a postavil sa. „Tak ako ti mám pomôcť?“ opýtal sa zúfalo.

„Veď mi pomáhaš,“ šepla, vstala a znova k jeho tvári natiahla ruku, aby ho pohladila po neoholenom líci. „Si tu pre mňa vždy, keď potrebujem. Čo viac si môžem priať?“

Harry ju mocne zovrel v náručí a ona ho objala. „Hermiona prosím, premysli si to. Ak dúfaš v nejaký zázrak, obávam sa, že ten sa nestane...“

„Dúfam len v jedno, že strýko príde k rozumu,“ priznala sa. „Chcem sa s ním konečne pozhovárať, keďže mi predtým nedal šancu.“

„Dobre, ale idem s tebou,“ trval na svojom a ona vďačne prikývla.

„Myslím, že ma tu už nepotrebujete,“ prehovoril vojvoda. „Mohol by som použiť váš krb, lady Grangerová?“

Hermiona prikývla. „Zaiste, mylord.“ Otočila sa k slúžke stojacej pri dverách. „Willow, prosím, odprevaď lorda Malfoya.“

„Áno, mylady.“

„Mylord, ďakujem vám za pomoc.“ Uklonila sa a on len stroho kývol hlavou.

„Rado sa stalo. Dúfam, že šťastie bude stáť na vašej strane, lady Grangerová,“ povedal a galantne sa sklonil, aby jej letmo pobozkal podávanú ruku.

„Lord Potter, tešilo ma.“

Bol na odchode, keď ho Harry zastavil. Podišiel k nemu a podal mu ruku. „Prijímam. V najbližších dňoch budem čakať nejaké bližšie informácie.“

Lord Malfoy sa na malý okamih zatváril skutočne prekvapene, ale rozhodne nenamietal. V duchu sa potešil a stisol mu podávanú ruku, obdariac ho ďalším strohým prikývnutím. Potom sa iba stočil, až za ním zavial dlhý, čierny plášť a nasledoval slúžku na prízemie.

***

„Meškáš,“ privítal ho tichý, trochu roztrpčený pozdrav v jeho vlastnej pracovni. Nepotreboval sa otočiť, aby zistil, kto to je. Draco sa iba uškrnul a zamieril k barovej skrinke.

„Dáš si?“ opýtal sa krstného otca.

„Nie,“ odvetil a Draco počul ako vrzlo kreslo pod váhou jeho tela, keď z neho vstal. V duchu si pripomenul, že by mal kúpiť nové. Lord Goyle ho celkom zničil svojou nie práve mušou váhou.

„Bol som u lorda Pottera, kvôli obchodnej ponuke,“ povedal Draco bez toho, aby sa o to Severus zaujímal. Nalial si z karafy k svojmu pracovnému stolu, za ktorým sedel Severus.

„A?“ hlesol starší muž, upierajúc naňho nepreniknuteľný pohľad.

„A – nie je to ani zďaleka všetko,“ dodal a pokračoval. „Práve vtedy sa tam objavil akýsi nepodarený patronus s odkazom, že s lady Grangerovou je zle. Veď vieš, s tou, kvôli ktorej si vyzval na duel lorda Notta.“

Severus nepovedal ani slovo, no jeho pohľad potemnel ešte väčšmi a svaly na sánke mu stuhli od toho, ako zaťal zuby.

„Premiestnil som sa tam s Potterom, keby potreboval pomoc. Predstav si, že ten jej strýko na ňu použil Cruciatus. Najmenej dvakrát, lebo sme ju našli v bezvedomí.“ Draco si usrkol z whisky.

„Tak Cruciatus? Ale prečo to spravil?“ opýtal sa Severus.

„Vraj preto, že údajne prekazila zásnuby jeho dcéry s lordom Mcnairom, ale nič bližšie o tom neviem. Ale zdá sa, že strýko teraz núti ju, aby si ho vzala.“

„A to vieš ako?“

„Sama to povedala, keď sa jej Potter pýtal, čo sa stalo. Dokonca jej hneď na to ponúkol manželstvo.“

„Čože?“ Severus vytreštil oči, ale Draco to nevidel, lebo civel do svojho pohára s nedopitým alkoholom.

„Je to tak,“ povedal a na chvíľu sa nechal uniesť vlastnými myšlienkami. „Vieš, musel som ich upozorniť, že jej strýko na to právo má,“ dodal tichým hlasom.

Severus mal dojem, že už nič horšie ani počuť nemohol. Nebolo to pri farbe jeho svetlej pokožky vidieť, ale zbledol.

„Odmietla ho,“ pokračoval Draco, stále hľadiac do svojho poloprázdneho pohára s jantárovo sfarbeným mokom. „Našťastie,“ dodal sám pre seba, nezrozumiteľne si zamrmlúc popod nos.

„Chválabohu!“ pomyslel si uľahčene Severus, a keď si vydýchol jemne sa mu zachveli pery. „A čo ten jej strýko?“ opýtal sa Draca.

„Toho som omráčil, keď sme tam s Potterom vpadli. Neviem, čo sa s ním stalo potom. Odišiel som skôr.“

Odrazu sa Severus prebral zo strnulosti, keď len bedlivo počúval jeho rozprávanie. Zovrel v ruke svoju vychádzkovú paličku a rozlúčil sa so zaskočeným krstným synom.

„Zastavím sa neskôr, zavolal naňho cez plece a hodil hrsť plnú hop-šup prášku do kozuba. Zmizol v jeho zelených plameňoch skôr, ako by ste povedali Crucio.

**************************************************************

Tak, príbeh nám graduje a čaká vás pár *horúcich* chvíľ s našimi hrdinami. Avšak najbližšia kapitolka pribudne najskôr v pondelok, keďže zajtra budem na svadbe a v nedeľu budem tú svadbu vyspávať :)

Ale tešte sa, lebo na scénu prichádza nielen Severus, ktorý poriadne zamieša karty, ale i niekto, kto im všetkým pekne skomplikuje životy...

Prajem príjemné čítanie :) Vaša Tess