Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 9. kapitola

4. 10. 2010

9. kapitola

Ponuka, ktorá sa neodmieta

 

Obrázok „Povedal som, nie!“ riekol rozhodným hlasom Othelo Greengrass. Stál za svojím stolom a očami prepaľoval mladého, čiernovlasého čarodejníka.

„To vo vás niet štipka zdravého rozumu?“ vyštekol naňho pobúrene lord Potter.

„Strýko, prosím,“ hlesla Hermiona, obávajúc sa, aby jej priateľ nevyviedol nejakú hlúposť v snahe ochrániť ju pred neželaným zväzkom a dokonca i pred jej nevlastným strýkom.

„V tomto budem neoblomný! Nepresvedčia ma ani tvoje prosby. Nikto ti nekázal pomôcť Daphne, tej nevďačnej pobehlici!“

„Nevrav tak o nej, veď je to tvoja dcéra!“ zvolala zhrozene a dívala si, ako si jej strýko posmešne odfrkol a načiahol k lordovi Potterovi ruku.

„Vráťte mi môj prútik! Odchádzam a budem ho potrebovať.“ Jeho hlas znel panovačne. Zrejme sa obával, či mu ho ten drzý mladík plánuje vrátiť. Bol príšerne nazlostený. Najprv sa dozvie, že jeho dcéra sa vydala s pomocou tej malej bosorky Herm a keď ju stihne spravodlivý trest, omráči ho nejaký plavovlasý pankhart! A akoby to nestačilo, ešte sa doňho bude obúvať nejaký pripečený sopliak! Potreboval si vypiť. Okrem toho, o hodinku mal stretnutie v klube s lordom Mcnairom.

„Ešte sme neskončili,“ odvetil Harry a prekrížil si ruky na hrudi.

„To si myslíte vy!“ vyštekol a zmĺkol, stojac tam stále s vystretou rukou a tvárou červenou ako zrelá rajčina.

Hermiona pochopila, že to nikam nevedie. Zvesila plecia a sklonila porazenecky hlavu. „Harry, prosím, vráť strýkovi jeho prútik,“ požiadala svojho priateľa.

Otočil sa k nej a vrhol na ňu pohľad, akoby sa bola zbláznila. Chvíľu bojoval sám so sebou a svojím odhodlaním nerozkrájať toho chrapúňa, čo mu stál oproti nejakým kúzlom na drobné kúsky. Napokon mu ten prútik predsa len vydal.

Starší muž mu ho doslova vytrhol z ruky, obišiel stôl a kráčal preč z miestnosti. Vo dverách sa ešte zastavil a prehodil ponad plece: „Dúfam, že večer budeš náležite upravená!“ S týmito slovami zmizol. O chvíľu obaja počuli buchnúť vchodové dvere a klopot konských kopýt, ako koč prehrmel popred dom po ulici.

Harry sa otočil k Hermione a vrhol na ňu spýtavý pohľad. „Tak? A čo teraz?“ V duchu sa modlil, aby si to rozmyslela a prijala jeho návrh. Modlil sa, aby nebola taká zaťatá. Bolo predsa nemysliteľné, aby prijala strýkov príkaz tak pokorne. Nebola predsa jahňaťom, ktoré vedú na porážku! A hoci bola žena a nemohla do toho hovoriť, ešte nebola stratená. Nič nebolo stratené...

„Hermiona?“ vytrhol ju jeho hlas z myšlienok a ona sa strhla. Pozrela naňho veľkými hnedými očami plnými čudnej zmesi pocitov. V duchu sa zachvel. Nechcel v tých nežných očiach vidieť to, čo sa tam zrkadlilo... „Herm...“

Domom sa rozľahlo tupé búšenie kovového klopadla, ktoré presne trikrát udrelo na ťažké dubové dvere. Harry začul rýchle kroky a vzápätí stíšené hlasy, ktoré z chodby zazneli cez otvorené dvere do pracovne. Hneď na to sa v nich zjavil strýkov sluha Hector. Na prahu dverí sa uklonil a pristúpil priamo k Hermione so striebornou táckou v rukách.

„Lady Grangerová, máte návštevu,“ povedal a počkal, kým sa mladá žena načiahla po vizitke.

Hermiona neveriaco zízala na bielu kartičku vo svojich rukách. Potom pozrela na Hectora a prečistila si hrdlo. „Uveďte ho, prosím.“

Hector sa uklonil. „Hm, hm, lady, musím vás upozorniť, že hosť si žiadal hovoriť s vami osamote.“

Hermiona iba prikývla. „Dobre, prijmem ho v zelenom salóne.“

Harry na nich len nechápavo pozeral. „Kto prišiel? Čo sa deje, Hermiona?“

Lenže ona nemala kedy odpovedať mu. Miesto toho mu podala navštívenku a pošepla, aby tu na ňu počkal. Harry sa pozrel na meno a zamračil sa. „Čo tu ten robí?“ zamrmlal si popod nos a zvedavý ako nikdy sa usadil v najbližšom kresle.

***

Hermiona vošla do salóna, ktorý bol podľa nej najkrajší v celom ich sídle. Horela zvedavosťou a ruky sa jej chveli. Tak dlho ho nevidela... „Čo len môže chcieť?“ spytovala sa v duchu, kráčajúc po chodbe. Predtým ako vošla do salónu zastala a napochytro si upravila šaty.

Markíz Severus Snape sedel v jednom z kresiel, no len čo vošla, postavil sa. Hermiona sa mu hlboko uklonila. „Dobrý deň,“ pozdravila a v duchu sa zaradovala, že jej hlas neznel ani trocha roztrasene.

„Lady Grangerová,“ pristúpil k nej a ona mu dovolila, aby jej v náznaku pobozkal ruku. Ich prsty sa dotkli. Jej studené, s jeho hrejivými. „Ľutujem, že som sem vpadol tak neohlásene,“ povedal, keď od nej poodstúpil.

„Môžem vás niečím ponúknuť?“ spýtala sa, snažiac sa nečervenať pod jeho skúmavým pohľadom.

„Ďakujem, radšej by som prešiel k veci a tomu, prečo som vlastne tu,“ odvetil, stále stojac.

Hermiona prikývla a len čo si sadla, usadil sa i on.

„Môžem byť priamy?“ opýtal sa, hľadiac jej do očí.

Prikývla ako zhypnotizovaná tým jeho čiernym pohľadom.

„Viem, čím ste si dnes všetkým prešli. Povedal mi to môj krstný syn,“ vysvetlil, keď sa jej pohľad zmenil na spýtavý.

„Och, rozumiem,“ hlesla a zopäla si ruky v lone. „Chcel ste sa uistiť, či som v poriadku?“ skúšala hádať. Bolo to celkom logické, či nie? Veď ju už raz zachránil. Čo iné si mohla pod jeho návštevou vysvetliť?

„A ste?“

Jeho úsečná otázka bola plná obáv, presne ako tón hlasu, akým tú otázku vyslovil a ona sa podvedome zachvela.

„Teraz už áno,“ pritakala, ale i tak sklonila pod jeho pohľadom zrak.

„Podarilo sa vám obmäkčiť strýka, aby zrušil to naliehanie kvôli zväzku s lordom Mcnairom?“

Hermiona si zahryzla do pery. „Nie.“

Severus na malý moment privrel oči, zbierajúc v sebe odvahu. Keď na ňu znova pozrel, vedel, že nerobí chybu. Nie, práve naopak. Bola by jeho životnou výhrou. Sladká, nežná, krásna...

„Lady Grangerová, pred tým ako sa vás opýtam, musím sa uistiť,“ riekol s rozvahou. „Ešte stále odmietate i ponuku lorda Pottera?“

Hermiona naňho prekvapene pozrela. Zdalo sa, že lord Malfoy povedal svojmu krstnému otcovi naozaj všetko, čo vedel. Mohla sa len modliť, aby to nevytáral niekomu ďalšiemu.

„Áno, odmietla som ho.“ V duchu uvažovala, prečo ho to tak zaujíma a čo sa jej to vlastne chce spýtať. Ešte stále jej nepovedal pravý dôvod svojej návštevy. Zdalo sa jej to, alebo si skutočne vydýchol?

„Teda súhlasíte s tým, že si vezmete lorda Mcnaira?“ opýtal sa zasa a ona si všimla, že sa jeho tmavé obočie stiahlo nad očami. Skutočne sa mračil. Lenže aký mal dôvod na tento výsluch?

Vstala a otočila sa mu chrbtom. Toto nebola téma, ktorú by chcela rozoberať s cudzím človekom. A už vôbec nie s ním. Neuvedomila si, že vstal i on, až keď sa postavil tesne za ňu a položil jej ruky na útle plecia. Jeho teplý dych ju pošteklil na krku.

„Prosím, odpovedzte mi,“ požiadal ju a ona pokrútila hlavou. Otočila sa, stále uväznená v jeho jemnom zovretí.

„Nie, netúžim po tom, stať sa jeho ženou,“ hlesla a v očiach mala slzy.

„Tak potom prijmite moju ponuku, lady Grangerová.“

Hermiona teraz ostala celkom šokovaná a vyjavene hľadela do jeho tváre. „Pro-prosím?“ zaševelila. Jeho slová ju viac ako len omráčili.

„Prijmite moju ponuku a staňte sa mojou ženou. Ak ste odmietli lorda Pottera a nechcete sa zaviazať lordovi Mcnairovi, vydajte sa za mňa, prosím,“ hlesol. Severus si nepamätal, žeby niekedy o niečo v živote prosil. Ale teraz bol odhodlaní opakovať to slovo dovtedy, dokým nebude súhlasiť.

„A...ale prečo, vaše lordstvo?“ habkala. „Nemôžete ma zachraňovať donekonečna,“ protestovala a vytrhla sa mu z náručia.

Severus sa po nej načiahol, premýšľajúc ako ju presvedčiť. Zobral jej ruku, palcom ju pohladkal po dlani a napokon jej do nej vtisol bozk.

„Nemyslite si, že chcem využiť vašu situáciu. Stále ma môžete odmietnuť, ale mali by ste vedieť, že to vy by ste zachránili mňa, keby ste súhlasila. A možno i iné životy...“ dodal tajomne.

Hermione po tom jeho bozku, ktorý jej uštedril do dlane brnelo celé telo. Ten jednoduchý bozk v nej rozvibroval všetky nervy.

„Č-čo ste tým mysleli, vaše lordstvo?“ spýtala sa prerývane a sledovala, ako jeho dlhé prsty opúšťajú jej ruku, ktorá klesla po jej boku.

„Potrebujem manželku a veľmi dobre viete, že vďaka mojej povesti by ma odmietla i samotná sedliačka, hoci som bohatý.“

„Mám sa za vás vydať len preto, že...“ zasekla sa, keď si uvedomila, že chce zopakovať, čo povedal. Nikto ho nechce. Nedivila sa tomu. Ozaj sa ho všetci stránili. Na plesoch počúvala o podivných historkách, ktoré sa o ňom šírili, hoci im verila pramálo.

„Nie, to nie. Ide i o testament starého otca, lorda Uriasha Princa. Je v ňom zakotvený dodatok, ktorý som si predtým nevšimol. Musím sa oženiť skôr ako dovŕšim hranicu tridsaťosem rokov, inak o všetko prídem. Hermiona,“ oslovil ju prvý raz krstným menom. „Vydajte sa za mňa. Nepomôžete len sebe, ale i mne. Bude to pre oboch... prospešné.“

Hermiona nevedela, čo si počať. Bola pravda, že Harryho odmietla a jeho ponuku ani vážne nezvažovala. Iný kandidát, ktorý by bol ochotný pomôcť jej, tu okrem Harryho a lorda Snapa nebol. Aké boli teda jej možnosti? Poriadne úbohé. Napriek tomu, že Harryho odmietla takmer okamžite, nad návrhom lorda Snapa sa prinútila aspoň uvažovať a nielen preto, lebo ju jeho nečakaný návrh zaskočil. Pomohli by si navzájom... Potrebuje sa oženiť kvôli dedičstvu... Ona sa potrebuje vydať kvôli dedičstvu. Keby s jeho ponukou súhlasila, mohla by vypoklonkovať strýka späť, odkiaľ prišiel. Ale bola tu Asteria, ktorú nechcela pustiť z dohľadu. Nie teraz, keď vedela, aký strýko v skutočnosti je. Aké by to však bolo, žiť s ním, deliť sa o všetko i o manželskú posteľ?

„Ak budem súhlasiť...“ začala neisto, „budem môcť disponovať slobodne so svojím majetkom?“

Severus okamžite prikývol. „Pokojne môžeme spísať i predmanželskú zmluvu. Všetko, čo ste zdedila po rodičoch pripadne len vám a môžete si s tým slobodne naložiť.“

„Ako si predstavujete, že bude naše manželstvo fungovať?“ pýtala sa ďalej. „Vôbec sa nepoznáme.“

„Nebudem na vás nijako tlačiť, ak myslíte na to. Ani v uplatňovaní si manželských povinností,“ odvetil a všimol si, že sa začervenala, ale prikývla.

„Uvedomujete si, aké je moje veno biedne?“ musela to priznať, hoci sa strašne hanbila. Lenže i tak by to zistil, tak nech to vie hneď.

Severus neodpovedal. Miesto toho pristúpil a znova vzal jej ruku do dlaní. „Vaše veno ma nezaujíma, lady Grangerová. Vy sama ste cennejšia ako všetky poklady sveta.“

Hermiona naňho neveriaco pozrela. „Súhlasíte teda?“ opýtal sa znova a uľahčene sledoval ako prikývla.

Usmial sa na ňu. On sa skutočne usmial! Jemný náznak úsmevu sformoval jeho pery, ktoré jej vtisli na čelo bozk. Už druhý v tento deň... Odrazu pocítila na ruke váhu chladného kovu a neveriaco zízala na snubný prsteň, ktorý jej navliekol na prst. Zlatý kov so vsadeným granátovým okom. Prvý skutočný šperk, ktorý kedy vlastnila. Jej snubný prsteň...

„Myslíte si, že by bolo možné, aby som tu ostal ako hosť pár ďalších dní, uistiac sa, že prípravy na svadbu prebiehajú v plnom prúde ako i to, že vám od strýka nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo?“

„Iste, vaše lordstvo. Nechám vám pripraviť hosťovskú izbu,“ šepla hanblivo.

„Ďakujem,“ odvetil mäkko a nasledoval ju von zo salónu, len čo poslal správu, aby mu jeho komorník zbalil veci na týždeň a doručil ich do sídla lady Grangerovej.

Len čo Hermiona zariadila všetko potrebné a slúžka uviedla jej snúbenca do hosťovskej izby, vrátila sa do pracovne k Harrymu. Ten premeriaval miestnosť netrpezlivými krokmi. Keď ju zbadal, premkli ho obavy.

„Čo od teba chcel lord Snape?“ opýtal sa jej a ona k nemu vystrela ľavú ruku s prsteňom.

„Budem sa vydávať, Harry,“ odvetila.

*****************************************************

Uznávam, že Severusova žiadosť bola predvídateľná :) Nejako ich dokopy dať bolo treba... Ale netešte sa predčasne. Zachvíľu zamiešam karty osudu :D

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

zamiešaš ... sakra

Nade,6. 10. 2010 22:24

Teď už to vypadalo tak hezky!
Jasně, že Severusova žádost byla předvídatelná, ale já jsem si myslela, že na to půjde přes strýčka. A ten, jen aby se Hermioně pomstil, by souhlasil se sňatkem s "neoblíbeným" leč nechutně bohatým nevraživcem Snapem. No ale je to trochu jinak.
Jsem zvědavá, co s nima vyvedeš.

Tess,

nadin,5. 10. 2010 14:12

opováž sa!!! Žiadne karty!!! Riskuješ tým svoj život!!!
Aj môj! Lebo ma asi trafí!!!
Tak sa to krásne rozvinulo a ty chceš urobiť fik-fik!
Fňuk!

: D

miriabar,5. 10. 2010 0:42

Ale no taaaak...nechaj nás tešiť sa a nemiešaj karty...:D Oni spolu predsa musia byť...to inak nejde!Ja už to teraz vidím, keď tými kartami zamiešaš, ja dostanem infarkt...:D Ale už sa teším na pokračovanie, aj keď bude drastické :D