Očarované srdce - Prológ
* Prológ *
Mladá žena sedela pred toaletným stolíkom vo svojej spálni a skrúšeným pohľadom hľadela na svoj odraz v zrkadle. Komorná jej naposledy skontrolovala účes, spýtala sa, či niečo nepotrebuje a potom ju opustila. Vstala z taburetky a prezrela sa skúmavým pohľadom tentoraz od hlavy po päty. Vôbec nevyzerala zle, hoci šaty z bieleho mušelínu a taftu, ktoré mala na sebe neboli najnovšie. Svedčila o tom i mierne rozstrapkaná čipka na okraji jej vyšívaného živôtika, ktorú jej komorná musela šikovne opraviť tak, aby to nebolo vidieť. Ani črievice z jemnej kozinky neboli najnovšie. Mali už trochu ošúchané špičky, no to rýchlo napravila jednoduchým kúzlom. Uvedomovala si, že na tom plese nemá, čo hľadať. Uvedomovala si, že pri ostatných dámach bude vyzerať ošumelo a fádne. Jediný šperk, ktorý mala bol strieborný medailón, ktorý jej visel na krku. Žiadne perlové náramky, ani diamantové prstene. Teda... okrem toho jediného, ktoré spokojne sedel na jej prstenníku.
Hermiona sa napriek tomu pousmiala. Toto mal byť jej nový začiatok. Začiatok, spojený práve s týmto tenkým zlatým krúžkom a drobným kamienkom. A práve dnes bude tá noc, kedy sa jej život zmení k lepšiemu, ako dúfala.
Na dvere jej izby sa ozvalo jemné zaklopanie. „Ďalej,“ hlesla a hneď na to sa objavila slúžka, ktorá jej oznámila príchod lorda Pottera. Usmiala sa, podala slúžke svoj jediný plášť a vykročila z izby.
Lord Harry James Potter na ňu čakal pod schodami. Len čo začul jej prichádzajúce kroky, otočil sa a venoval jej široký úsmev.
„Hermiona, si nádherná,“ šepol uznanlivo a keď mu podala ruku, ľahko jej ju pobozkal. „Ron je šťastný muž,“ dodal a pomohol jej do plášťa. „Ideme? Dnes je tvoj veľký večer. Viem, že ťa chce vaše zasnúbenie oznámiť verejne práve na tomto plese, ale... odo mňa to nemáš,“ srdečne sa usmial a jej zažiarili oči.
„Ideme?“ opýtala sa a on prikývol. Nastavil jej ruku a vyviedol ju z domu. Pomohol jej nasadnúť do koča.
Hermiona komunikovala málo. Bola príliš nervózna. Uvažovala, či sa bude barónovi Ronaldovi páčiť a či má Harry skutočne pravdu a on dnes verejne oznámi ich zasnúbenie. Merlin, ako na to dlho čakala. Ako dlho čakala na niekoho ako bol on? Bol síce len baronet, ale na tom jej nezáležalo. Nikdy jej na majetku nezáležalo. Iste, finančne na tom nebola najlepšie. Ale na tom neboli ani za starých čias, no po smrti oboch rodičov sa jej situácia ešte viac zhoršila. Dokonca sa museli s komornou Emmou a slúžkou Willow uchýliť k ručným prácam, aby sa uživili. Aj Hermiona prispela svojou troškou. Zatiaľ čo Emma vyšívala a Willow plietla, ona varila užitočné elixíry, ktoré neskôr predávali v Apatieke. Zo začiatku to bolo ťažké. Musela predavača presvedčiť o svojich schopnostiach a prvú várku mu musela dať sotva za jeden knut. Len čo sa však presvedčil o jej schopnostiach, prišiel za ňou sám. Dokonca s manželkou, ktorej mohla byť Hermiona vďačná najviac. Bola to práve ona, kto na sebe vyskúšal účinok jedného z jej elixírov, keď ich náhodne našla prehľadávajúc manželov sklad, napriek tomu, že ležali v najspodnejšom regáli. Odvtedy sa mali trochu lepšie, ale ich situáciu to aj tak neriešilo. Stále mali dlhy a hrozilo, že prídu aj o strechu nad hlavou. A potom ju Harry zoznámil s baronetom a ona sa bezhlavo zaľúbila. Teda... zaľúbili sa.
***
Markíz Severus Tobias Snape vystúpil zo svojho čierneho koča. Narazil si na hlavu cilinder a pevne uchopil svoju vychádzkovú paličku. Stroho kývol na pozdrav známym a pridal sa k mladému mužovi, ktorý naňho osamelo čakal na druhej strane chodníka.
„Severus,“ pozdravil ho rovnako strohým úklonom hlavy a zrovnal s ním krok.
„Draco,“ odvetil rovnakým pozdravom starší muž, mieriac do vysvieteného sídla Parkinsonovcov.
„Neveril som, že prídeš, hoci sa lady Parkinsonová všemožne zastrájala, že má tvoj súhlas,“ prehovoril po chvíli.
„Chápem,“ riekol markíz ticho bez toho, aby pociťoval nejakú potrebu niečo k tomu dodať. Miesto toho sa naňho krátko pozrel a premeral si ho skúmavým pohľadom. „Vraj si požiadal jej dcéru o ruku a ona dúfa, že svoje zasnúbenie s ňou dnes oznámiš.“
Draco sa zasmial. „Nie, nie je to pravda. Preháňa ako vždy. Možno ťa týmto chcela donútiť, aby si mi vlial do hlavy trochu rozumu, ako ona vraví.“
„Prečo?“
„Myslí si, že jej dcéra mi vôbec stojí za pohľad. Myslí si, že by som mal byť šťastím bez seba, že má o mňa nehynúci záujem. A myslí si, že by som mal z vďaky bozkávať zem, po ktorej kráča.“
„Ty si to zjavne nemyslíš,“ zamrmlal Severus, jasne zachytiac ten sarkazmus v jeho hlase.
„Nie, to si ozaj nemyslím,“ prisvedčil mladík bez okolkov. „Každý vie, že jej dcéra už dávno nie je panna, presne tak ako každý vie, že mala aférku s lordom Blaisom Zabinim a tiež s Theodorom Nottom.“
„Len preto ju nechceš, lebo nie je panna?“ opýtal sa markíz zadumane.
„Nie. Nie preto. Ale aby si vedel, nikdy som o ňu nemal záujem a ani som ho o ňu neprejavoval. Lady Parkinsonová ma však považuje za skvelú partiu a preto sa musím mať na pozore, aby ma nemohla zatiahnuť do nijakého škandálu. A ja verím, že sa o niečo také pokúsi práve dnes, keďže si povedala to, čo ti povedala.“
„Rozumiem. Ak budeš potrebovať moju pomoc, len mi daj vedieť.“
Draco sa k nemu otočil a venoval mu krátky, no zamyslený pohľad. „Ďakujem, ale myslím, že sa o seba dokážem postarať, krstný otec.“
S týmto sa v predsieni oddelili. Severu podal svoj klobúk i plášť majordómovi, ktorý to zase predal domácemu škriatkovi, aby ich zavesil na svoje miesto. Severus vošiel do tanečnej haly, z ktorej sa rinuli krásne tóny valčíka. Chvíľu postál vo dverách a tmavými očami prebehol po miestnosti, kým na nezastavil na jednom tanečnom páre. Tak predsa bola tam... Jeho oči skĺzli nadol jej štíhlou postavou a zastavili sa na rozžiarenej tvári. Vyzerala ako anjel... Nespočinul na nej pohľadom dlhšie ako sa patrilo, aby si to náhodou nikto nevšimol a pobral sa rovno do kartárskeho salónu na partičku Rachotiacej sedmy. Nebola to síce jeho obľúbená hra, ale potreboval nejako zabiť čas... Neplánoval sa našťastie zdržať dlho, keďže mu jeho krstný syn vysvetlil svoju situáciu a žiadne oznámenie sa konať nebude.
Sadol si k stolíku, pri ktorom sedeli lordi Crouche, Weasley a Mcnair. Crouche i Weasley pracovali pre vládny kabinet a vedel o nich, že zastávajú ministerské pozície, hoci každý inú. Čo robil Mcnair bolo pre každého záhadou. Sám o sebe prezradil len málo, ale z jeho tváre nesršalo nikdy nič dobré. Za to mohol dať Severus ruku do ohňa. Lenže teraz si prišiel len zahrať, nie pátrať po Mcnairovom súkromí...
„Markíz,“ pozdravili ho muži. „Pekný večer, však. Ako stvorený na poriadnu partičku kariet,“ ozval sa baronet Arthur Weasley.
Severus iba prikývol. Obsluhujúci čašník mu ponúkol pohár vína, ale on odmietol a požiadal ho o trochu Ohnivej whisky s ľadom. Rozdali sa nanovo karty a začali hrať.
„Počul som, že dnes tvoj syn hodlá oznámiť svoje zasnúbenie,“ prihovoril sa lord Barty Arthurovi.
Ten sa srdečne usmial. „A čuduješ sa mu?“ opýtal sa. „Lady Grangerová je krásna ako obrázok. Keby som bol na jeho mieste, neváham tak dlho ako on.“
Severus zovrel karty v ruke príliš tuho, ale inak na sebe nedal poznať to prekvapenie. Miesto toho vybral jednu kartu, hodil ju na kôpku pred sebou a prebil ich esá.
„Keby ťa tak začula lady Molly,“ doberal si ho žartom priateľ.
„Molly je úplne nadšená. Lady Grangerová sa jej nesmierne páči.“
„Nie je čistokrvná,“ vmiešal sa do ich rozhovoru Mcnair.
„To predsa nie je podstatné,“ vysvetľoval mu zanietene lord Weasley. „Tá mladá dáma má iné kvality, ktoré – trúfam si vysloviť, že nemá ani polovica mladých dám v tejto sále.“
Mcnairove oči zablúdili do tanečnej sály, keď práve okolo dverí pretancoval pretriasaný párik. Nehanebne sa uškrnul, keď na nej spočinuli jeho ľadovo-modré oči. „To nepochybne.“ Pritakal a Severusovi neušiel význam jeho slov. Prečo mal však chuť vraziť mu päsťou do brady? Alebo ho rovno vyzvať na duel? Znova však len hodil ďalšiu kartu na stôl a vyradil tak Mcnaira z hry. Aspoň z tejto...
***
Hermiona sa striasla. Na chrbte pocítila varovné mrazenie. Vedela, čo ho spôsobilo, ale musela sa uistiť. Stál tam. Vysoký, štíhly s nepeknou, krutou tvárou. Tmavé vlasy mali odtieň gaštanu, no takto úhľadne sčesané pripomínali čerň. Lord Theodor Nott. Muž, ktorému sa vyhýbala od začiatku sezóny.
Keď ho stretla pred polrokom na začiatku plesovej sezóny v jari, jediný, kto ju pred tým mužom vystríhal bol jej najlepší priateľ, lord Harry. Jediný, kto jej neospevoval kvality toho muža, jediný, kto jej o ňom povedal pravdu. A teraz tu bol znova, hľadel na ňu spôsobom, ktorý sa jej nepáčil, ba hnusil. Triasla sa pred ním ako osika.
„Je horší ako lord Malfoy,“ povedal znechutene, keď s ňou tancoval jej prvý valčík, po uvedení do spoločnosti. „Ver mi, naozaj nepreháňam.“
Hermiona prikývla a usmiala sa. „Veď aj tak ma ten muž nezaujíma. Som zasnúbená, alebo si zabudol? Toto uvedenie do spoločnosti je len čisto formálna záležitosť.“
Hermiona netušila, že jej priateľ to spravil preto, aby ju varoval, keď si všimol pohľad toho muža. Nebolo pochýb, že ho zaujala. Veľmi dobre vedel, čo sa o ňom povrávalo a postaral sa, aby sa to dozvedela i ona.
„Daj si naňho pozor. Nechcem, aby si dopadla podobne ako mnohé pred tebou. Najprv im pobláznil hlavu a potom ich česť pošliapal v prachu.“
Hermiona prikývla. „Počula som, že naposledy to bola lady Parkinsonová. Je to pravda?“
Lord Potter prikývol a sťažka si povzdychol. Nechoval k tej dáme ani štipku náklonnosti, no tým mužom opovrhovala celá čarodejnícka smotánka. Teda, skoro celá. Staré matróny v ňom videli dobrú partiu, keďže bol majetný a s vysokým spoločenským postavením. Vlastné dcéry mu strkali do postele v snahe, aby sa mu jedna z nich skutočne zapáčila a on sa rozhodol usadiť. Doteraz sa tak nestalo a mladé ženy skončili nie len so zlomeným srdcom, ale i pošliapanou cťou, pretože bolo všeobecným tajomstvom, že mal slabosť práve pre panny. Mladá, krásne, svieže...
„Kde je vlastne tvoj barón?“ opýtal sa s úškrnom, keď sa začervenala.
„Príde. Určite čochvíľa príde. Mal sa vrátiť z vidieka. Jeho bratovi Billovi sa narodila dcéra.“
Harry sa usmial a zvŕtajúc sa s ňou v tónoch hudby si zaumienil, že ju nespustí z očí. Lenže jeho predsavzatie vydržalo dovtedy, kým sa neobjavila lady Čcho Čangová, do ktorej bol zaľúbený už vyše roka.
Keď zanechal Hermionu pri stole s občerstvením, netušil, akú chybu spravil.
Hermiona sa necítila práve najpríjemnejšie. Z krištáľovej misy si nabrala do pohára punč, aby sa osviežila. Harry bol taký rozrušený príchodom lady Čcho, že na to celkom zabudol, hoci sa jej pýtal, či jej nemá priniesť niečo na občerstvenie.
S pohárom v ruke zamierila k radu stoličiek potiahnutých zamatovým čalúnením, aby si v pokoji nápoj vypila a oddýchla si. Nevšimla si muža v rohu miestnosti, ktorý ju kútikom oka sústredene pozoroval, napriek tomu, že sa zhováral s priateľmi. Videl, ako sa k nej priblížil lord Nott a obradne sa ukloniac, ju popýtal o tanec. Videl i to, ako neochotne súhlasila.
„Dnes večer ste očarujúca, lady Grangerová,“ pošepol hriešne zvodným hlasom, ktorý akiste patril samotnému diablovi.
Hermiona sa začervenala. „Ďakujem,“ riekla placho, nezvyknutá na takého nechcené komplimenty. Snažila sa uvoľniť, ale napriek tomu sa jej nedarilo zbaviť meravosti. Cítila na líci jeho horúci dych, cítila jeho ruku na svojom chrbte. Jeho celková prítomnosť pôsobila tak vtieravo, až sa zachvela. V duchu sa modlila, aby sa konečne objavil barón Ronald a vyslobodil ju.
Lord Nott neprehovoril. Namiesto toho sa na ňu uprene díval, akoby ju chcel zhypnotizovať svojim pohľadom. Točila sa jej hlava a bola rada, že sa pieseň končí, lebo si mohla vydýchnuť a opustiť jeho spoločnosť.
To, čo sa stalo potom, bolo horšie ako nočná mora. Hermiona sa potrebovala nadýchať čerstvého vzduchu a vykĺzla do záhrady. Keby bola tušila, že ju práve tam bude nasledovať lord Nott, nebola by šla... Lenže stalo sa. V svojej chorobnej túžbe zviesť ju zašiel priďaleko. Vôbec mu nevadilo, že sa bráni jeho nechcenej spoločnosti, bozkom... jemu. A osud chcel, aby ich barón Ronald zastihol v takej nelichotivej situácii.
Hermione sa konečne podarilo vymaniť z náručia lorda Notta, ktorý sa vzdialil s posmešným výrazom v tvári a úklonom barónovi, ktorý bol na spoločenskom rebríčku oveľa nižšie ako on.
„Sklamali ste ma lady Grangerová a ponížili,“ zachripel zlomeným hlasom.
„Prosím, vypočujte ma,“ žiadala ho zronená, ale on ju nechcel počúvať. Na vlastné oči videl, čo sa stalo a sám dobre vedel, akú mal lord Nott povesť. Jeho snúbenica bola poškvrnená. Uveril vlastným očiam a nenamáhal sa zisťovať pravdu. Jej slzy ani prosby ho neobmäkčili. Natiahol k nej ruku.
„Vráťte mi prsteň, nie ste hodna ho viac nosiť.“
Hermiona naňho hľadela s očami zaliatymi slzami. Telo sa jej otriasalo návalom vzlykov, ale spravila, o čo ju žiadal. Nechcel ju vypočuť a ona vedela, že ju dopredu odsúdil bez toho, aby sa pokúsil zistiť, čo sa vlastne stalo. Trasúcimi sa prstami mu vložila prsteň do dlane a dívala sa za ním, keď v tom okamihu opustil záhradu, želajúc jej všetko dobré. Zlomilo ju to. Vôbec ju nepočúval a nehodlal ani hájiť jej pošpinenú česť. Nevyzval ho na súboj. A to si myslela, že ju má rád, že o ňu stojí, a že by pre ňu zniesol i modré z neba. Nie... nič z toho...
Práve sa jej zrútil celý svet. Nepochybovala, že škandál vyjde najavo a celkom jej zničí povesť. Každý sa na ňu bude dívať ako na padlú ženu a budú ju ľutovať presne ako tie mladé dievčatá, ktoré lordovi Nottovi nedokázali vzdorovať. A pochopila i prečo. Keď sa za barónom zavreli francúzske dvere vedúce na terasu honosného viktoriánskeho sídla, obišla dom a vykročila po chodníku nevedno kam. Nohy ju samé niesli ulicou. Z tmavej atramentovej oblohy sa spustil dážď a bičoval jej tvár, odhalené ruky. Celkom zabudla na plášť, ktorý nechala u Parkinsonovcov. Stále plakala, no jej vzlyky ustávali. Keď zastala na moste, tiahnucom sa ponad Temžu, zachvela sa. Pozrela do jej tmavých rozbúrených hĺbok pripravená skočiť. Jej život stratil zmysel. Uvalila nechtiac hanbu na svoju rodinu i na seba.
Lady Grangerová prekročila kamenné zábradlie, ktoré ju delilo od jej rozhodnutia a tuho prižmúrila oči.
„Odpusťte mi,“ šepla roztrasenými perami a spravila krok do neznáma, aby sa už o pár sekúnd jej telo mohlo ponoriť do studených hĺbok, mohol ho strhnúť divý prúd a ukončiť raz a navždy jej zničený život.
Komentáre
Prehľad komentárov
FF Harry Potter, ale úplně jinak! Chudinka Hermiona! Ron byl vždycky debil. Letím na další kapitolu.
Ehm...
(nadin, 20. 9. 2010 22:03)Prečítala som si to tu ešte raz a márne uvažujem, ako si to ten vikomt Severus Snape mohol naraziť na hlavu redingot. To je, ak sa nemýlim, dlhý mužský kabát, nariasený v páse. Tuším Ti tu zaúradoval šotek a prehodil cylinder s redingotom.
nadin,
(Tessa, 25. 1. 2010 22:00)
ešte tak keby aj to a som fakt zrelá do ústavu :D
Toto som začala, lebo som dostala na to proste chuť a nápad čo a ako ... Lord bude musieť počkať, kým skončím so Sevkom a Harrym ... čo bude myslím do konca týždňa isto ... Vydrž :)
Čo je na tom strašné???
(nadin, 25. 1. 2010 19:30)
No tak, prídem z práce, skočím na svoje obľúbené stránky a tu ma čaká prekvapenie a Tessine náreky!!!
Nemáš prečo plakať! Píšeš krásne!!!!
Píš ďalej!!
Ešte keby tak ďalšia kapitola V službách jeho lordstva...
panejo
(zuzule, 25. 1. 2010 13:28)Páni, sem zvědavá, co z toho vyleze. Nic takový sem ještě nečetla. Zaujalo mě to.
Super!
(Nade, 21. 9. 2010 21:40)