Choď na obsah Choď na menu
 


Očarované srdce - 1. kapitola

19. 9. 2010

1. kapitola

Duel

 

Obrázok Vikomt Theodore Nott sa konečne pohol. V duchu preklínal dnešnú noc, ktorá sa začala tak sľubne. Kto by si to bol pomyslel, že práve on sa dostane do sporu s markízom Snapom len chvíľu na to, čo vykročil zo záhrady, zanechajúc tam svoju dnešnú obeť v mierne zúboženom stave? Ani len vo sne by mu to nebolo napadlo! Stuhnuté svaly nôh sa ledva hýbali, hoci by bol najradšej vzal nohy na plecia a zmizol kade ľahšie.

Rozhliadol sa okolo seba. Dvaja sekundanti na nich pozorne hľadeli, nespúšťajúc ich z očí. Les, ktorý obkolesoval neveľkú čistinku bol tmavý a pomedzi stromy sa tiahla mliečne biela hmla. Bol to primerane desivý obraz nadchádzajúcej hodiny jeho smrti. Nič iné ho totiž ani nečakalo. Veľmi dobre poznal markízovu povesť. Nikto so zdravým rozumom sa s ním nechcel zapliesť. A sám netušil, prečo sa to stalo práve jemu. Markíz Snape bol chladnokrvný a až nechutne presný. Nedokázal to len raz. A on ho vyzval na súboj kvôli takej...takej... Nemohol na to nájsť vhodné slová. Ešte len teraz preklínal ten nápad, že vôbec pomyslel na to, že sa s tou malou zapletie. Obyčajná malá humusáčka...  

Bol by si pohrdlivo odfrkol, keby sa mu nebola triasla spodná pera. V duchu odratúval kroky, ktoré ich od seba vzďaľovali do určenej vzdialenosti i on. Ani Draco mu nepomohol. Teraz stál opodiaľ ako Severusov sekundant a sledoval ich s chladným pokojom. V duchu zniesol na jeho hlavu celú kopu nadávok a urážok.

Mali mať medzi sebou odstup na dvadsať krokov a potom vypáliť. Jednoduché. Každý mal jednu šancu, jednu kliatbu. Ruka visiaca pozdĺž boku, v ktorej zvieral prútik sa mu chvela.

... pätnásť, šestnásť, sedemnásť ... Len chvíľa ho delila od smrti, či zmrzačenia. V tom okamihu mu rupli nervy. Otočil sa o tri kroky skôr ako mal a vypálil kliatbu na mužov chrbát, zahalený v čiernom habite. Bola to jeho jediná šanca ako prežiť túto noc.

„Avada Kedavra!“ zakričal a díval sa, ako z jeho prútika v roztrasenej ruke vyšľahli jedovato zelené plamene. Lenže muž, na ktorého chrbát mieril, akoby očakával jeho zlyhanie a nečestnosť. Svižne sa otočil a kliatbu bez najmenších problémov odrazil. S prútikom namiereným naňho, zamrmlal svoju protikliatbu. Tá vrazila priamo do Nottovej vystrašenej tváre, ktorá sa vzápätí zaliala krvou. Lesom sa rozľahol jeho prenikavý, vystrašený krik a vzápätí ustal, lebo Nott zamdlel. Sekundant lorda Notta sa k nemu rozbehol s liečiteľom v pätách, zatiaľ čo sa markízov sekundant a jeho blízky priateľ celému tomu divadlu iba nemo a posmešne prizeral.

„Mohol si niečo urobiť,“ vyštekol markíz nevrlo, keď sa blížil späť ku koču, odkladajúc si prútik. S trhnutím otvoril dvierka na čiernom koči skôr, ako to stihol spraviť jeho kočiš a nastúpil si.

„A na čo? Aby som ti pokazil zábavu?“ odfrkol si jeho sekundant a tiež nastúpil do koča, pohodlne sa uvelebiac na čalúnenom sedadle.

„Veľmi dobre vieš, že porušil pravidlá duelu. Mohol si to jednoducho vybaviť za mňa,“ odsekol mu podráždene.

„Lenže ty sám si to očakával. Ako som už povedal, nechcel som ti mariť potešenie strestať toho nadutého fičúra. Keď som sa o to pokúsil naposledy, vrčal si na mňa podráždene po celý zvyšok dňa.“

Markíz po ňom strelil pohľadom a všimol si, že sa Draco potuteľne usmieva.

„Vedel som, že použiješ niečo takéto,“ povedal potešene. „Na teba sa v tomto smere vždy dá spoľahnúť. Nájdeš citlivú strunku a udrieš na ňu so všetkou presnosťou.“

Markíz z Culdworthu mlčal. Namiesto toho zabúchal na stenu koča a oznámil kočišovi, kde ich má odviesť. Len čo lord Malfoy vystúpil z koča, pred svojím honosným sídlom, markíz znova zabúchal na stenu koča a unavene vydal rozkaz, aby ho kočiš zaviezol domov.

Severus nechcel nič iné, iba si oddýchnuť. Incident, ktorého sa stal neželaným svedkom ho zasiahol. Bol v záhrade, lebo ju hľadal. Jediné, čo mu bolo dovolené bolo kochať sa na jej kráse pohľadom. Veľmi dobre vedel, že by u nej nemal najmenšiu šancu. Keď zbadal toho bastarda Notta ako ju zviera vo svojom náručí, jej ústa drvili jej pery v bezcitnom bozku a ona sa mu márne snaží vymaniť, vzplanula mu krv. Zbehol dole schodmi a v ušiach mu zneli jej vzlyky rovnako hlasno ako praskanie švov na jej šatách... Bol neďaleko, len za živým plotom, keď začul Weasleyho hlas. Očakával však od neho iné správanie ako to, ktoré jej predviedol. Nesmierne ho podráždilo, keď začul ako si ten hlupák Weasley vyžiadal späť svoj prsteň bez toho, aby si bol vypočul jej vysvetlenie. Keby to bol spravil, nepochyboval, že by vyzval Notta na súboj on. Lenže on vedel, aký je Weasley pochabý hlupák. Poznal pridobre celú jeho početnú rodinu. Uveril vlastným očiam namiesto toho, aby veril vlastnému srdcu... On by takú chybu nikdy nespravil.

Musel vyzvať na súboj Notta teda on. Vedel, že sa to po meste rozchýri a dúfal, že sa o tom každý dopočuje. Jeho výzva zaručovala viac ako iba spravodlivú odplatu za pošpinenie cti mladej dámy. Zastaví šírenie klebiet ešte v jej zárodku a očistí česť lady Grangerovej. Svedkovia, ktorí sa vtedy zhrčili na balkóne budú teraz len na úžitok.

Severus zamyslene hľadel von oknom a uvažoval, čo sa stane, keď sa lady Grangerová zajtra dozvie, že sa postaral o to, aby jej povesť napravil. Bil sa za ňu a za jej česť. A on nepochyboval, že sa to spomínaná mladá dáma dozvie. Nezáležalo mu na tom, z akého zdroja to bude. Neočakával jej vďaku. Vlastne od nej nečakal celkom nič. Keď privrel oči, znova sa mu pred nimi zachvel v mysli jej nežný obraz. Jemná krása, snúbiaca sa s dobrým srdcom a láskavosťou, ktorú okolo seba vyžarovala, mala mocnú auru.

Koč zabočil na hlavnú ulicu, aby mohol prehrkotať cez kamenný most a stratiť sa za mestom, kde mal svoje sídlo. Lenže prv, ako sa stihol jeho koč dostať do polovice mosta, Severus ju uzrel.

Stála na samom kraji mosta a pod ňou sa vlnila rozbúrená rieka Temža. Cez deň pršalo a vodná hladina stúpla. Bledá dievčina, v zničených šatách, vlasy jej povievali neposlušne okolo bledej tváre... Vyzerala ako padlý anjel. A chystala sa skočiť.

Náhlivo zabúšil kočišovi, aby mu dal znamenie, že musí zastaviť. Nemusel. Koč práve zastavoval. Zrejme aj jeho pohonič zbadal to, čo on. Severus sa vyrútil z koča ako čierny mrak a prv, ako mohla spraviť krok do neznáma ju zachytil a jeho mocné ruky ju stiahli do bezpečia. Jej telo v momente ochablo.

***

Len čo sa vrátil, vyniesol mladú ženu na poschodie a uložil ju na veľkú posteľ v jednej z hosťovských izieb. Hneď na to poslal patronusa svojmu liečieľovi a vrátil sa na poschodie k dievčaťu. Ležala tam, kde ju nechal. Bledá a krehká. Živôtik jej šiat natrhnutý, šaty umazané a vlhké. Namieril na ňu prútikom, aby jej ich vysušil kúzlom a potom ju skúsil prebrať, ale nereagovala. Kúzlo Enneverate na nej skúsil celkom trikrát, ale ona bola stále v bezvedomí. Pozrel sa na hodiny a uvažoval, koľko to bude Stephanovi ešte trvať, kým sem dorazí.

Liečiteľ sa ukázal do piatich minút. „Meškáš,“ povedal miesto pozdravu Severus a netrpezlivo ho viedol na poschodie.

„Idem od pôrodu a môžem ti povedať, že to nebolo jednoduché. Tá žena si veľa vytrpela, ale ona i dieťa sú v poriadku. Kvôli čomu si ma volal? Stalo sa niekomu niečo?“

Stephen sa pozrel na hodinky. Boli štyri hodiny v noci. Komu sa v tomto dome čo už len mohlo stať o tejto hodine? „Ty si očividne v poriadku, takže ide o Reg...“

„Nie!“ skočil mu náhlivo Severus do reči. „Nejde o nikoho z mojej domácnosti.“ Lenže to už boli pred dverami hosťovskej izby a Severus otvoril dvere.

Keď Stephen vkročil dnu, prekvapene vyvalil oči a pozrel na Severusa s otázkou v očiach.

„Chcela sa vrhnúť do Temže. Zachránil som ju, ale nepreberá sa,“ vysvetlil náhlivo. „Skúsil som na nej Enneverate. To obyčajne pri bezvedomí zaberá dobre.“

Stephen si zložil liečiteľský kufrík na nočný stolík a otvoril ho. Vybral z neho svoj prútik a zamrmlal pár diagnostických kúzel. Potom jej priložil ruku na čelo, aby skúsil jej telesnú teplotu a na krk, aby skontroloval jej pulz.

„Horúčku nemá, hoci je mierne podchladená. To, že sa nepreberá závisí od niečoho iného. Vieš, prečo chcela skočiť z mosta?“ opýtal sa liečiteľ a pokrútil nad tým hlavou. „Aký mohla mať dôvod? Taká mladá a krásna...“

„To nie je podstatné. Povedz mi len jedno, kedy sa preberie?“ vypytoval sa nervózne, hľadiac do jej jemnej, bledej tváre.

„Upadla do samovoľného hlbokého spánku. Ako sa vraví, spánok lieči. Nechaj ju teda spať tak dlho, ako to bude potrebné. Určite sa preberie. Dievča je v poriadku. Naozaj.“

Severus prikývol a až teraz si konečne vydýchol. „Dobre, ďakujem ti, že si prišiel.“

„Samozrejme, veď ma dobre platíš,“ uškrnul sa len o niečo málo starší muž ako bol Severus a porúčal sa.

Severus vyšiel z izby a zaklopal na dvere izbice svojej komornej. Vedel, že sa neodváži hundrať a okrem toho, potreboval jej pomoc. Hermiona potrebovala prezliecť do nočnej košele a v izbe bolo treba rozložiť v krbe. Ale to môže urobiť pokojne i domáci škriatok. Len čo vysvetlil Berte, čo od nej chce, vošiel do svojej pracovne. Nalial si trocha ohnivej brandy a vypil ju na jeden dúšok. Keď sa vrátil späť do hosťovskej izby, v ktorej spala, podišiel k posteli. Sako mal vyzlečené a viazanka odpočívala prehodená cez operadlo kresla v jeho spálni. Košeľu mal rozopnutú a uvoľnenú z nohavíc, ktoré tesne obopínali jeho boky a stehná a stále bol obutý.

V tej posteli vyzerala taká drobná... Spala skrútená na boku, svetlo ohňa vrhalo na jej tvár žiarivé svetlo a odrážalo sa od jej vlasov. Natiahol k nej ruku a dotkol sa jej líca, aby z neho odhrnul prameň neposlušných vlasov.

Jeho čierne oči skĺzli po krivke jej krku k obline nahého pleca, ktoré vytŕčalo z hodvábnej nočnej košele. Jeho oči posmutneli. Ale neodišiel. Prešiel ku kreslu a sadol si doň, rozhodnutý počkať tu a bdieť nad jej spánkom.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Jéje...

Nade,21. 9. 2010 21:49

Nott je kretén! Naštěstí Snape očistilm její čest a navrch se mu podařilo jí zabránit ve skoku.
Jsem zvědavá, až se Hermiona probudí.

Ach!

nadin,20. 9. 2010 21:56

Dávka romantiky! Sem s ňou!

: D

miriabar,20. 9. 2010 14:26

Ou,ou,ou...že sa to ale parádne začína...Nott si to, čo sa mu stalo zaslúžil, bolo to podlé...A čo si budeme klamať, Weasley je... ale nevadí, aspoň zostane viac pre niekoho iného O:)som parádne zvedavá, čo bude dalej!Ďakujem!

BeaX

Tess,20. 9. 2010 10:07

ďakujem... mala som ju v talóne už dlhšie, ale až teraz ma začína múza poriadne kopať :)

:) :) :) :) :)

BeaX,20. 9. 2010 7:59

Krásna poviedka