Turnaj v metlobale - 3. kapitola
3. kapitola
Keď nepomôže ani lesť
Albus vyskočil na metlu a odraziac sa od zeme vzniesol sa do vzduchu nasledujúc Mateja. Ráno si doprial rýchlu sprchu, obliekol si obyčajné rifle a tričko, prehodil na seba zelenú mikinu s kapucňou a vykročil z izby na chodbu, kde ho už čakal nový priateľ. Opieral sa o stenu vedľa dvier ich izby. Jeho včerajšie pozvanie zalietať si ešte pred vyučovaním však naplno ocenil až teraz.
„Obletíme okolo školy a vydáme sa k jazeru, dobre?“ zavolal naňho Matej a Al prikývol. Keď sa naňho kamarát zaškeril tým svojím širokým úsmevom a iskriacimi očami a zakričal: „Kto bude pri jazere prvý! Ukáž čo dokážeš, Potter!“
Al mu úškrn opätoval, prihrbil sa a vyrazil za ním zvýšiac tak rýchlosť. Keď Mateja po pár sekundách obchádzal elegantnou vývrtkou a ešte troška zrýchlil skrútiac metlu, preletel ponad kamenný most spájajúci dve najväčšie veže, začul za sebou jeho veselé zaujúkanie. Zasmial sa, ale nespomalil. Dokončil dráhu letu okolo školy a zamieril k brehu jazera, ktoré sa rozprestieralo neďaleko Čierneho lesa. Na zem dosadol ako prvý a Matej v tesnom závese za ním.
„Sakra, ty si ale dobrý!“ vydýchol a podal mu ruku, aby si tľapli.
„Ďakujem, ale ani ty si si neviedol zle,“ odvetil Albus a sadol si na breh jazera, zložiac metlu vedľa seba. Matej si k nemu prisadol.
„No, jedno je isté. Už viem, prečo o tebe Crystal vravela, že si – božský! A musím uznať, že v tomto výnimočne nepreháňala,“ zachechtal sa, ale Al len sklopil hanblivo oči a jeho prsty vošli do zelených trsov trávi. Vyškubol steblo trávy a pohrával sa s ním prstami.
Matej sa položil do trávy, trochu vlhkej od rannej rosy a oprel sa o lakte. Zadíval sa naňho viac ako skúmavo a Al sa zahniezdil na mieste. Takéto skúmavé pohľady, keď sa doslova ocitol pod drobnohľadom vyslovene neznášal. Vlastne nebol nikdy rád stredobodom pozornosti. Toto prenechával vždy Scorpiusovi.
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ ozval sa po chvíli ticha Matej, nespúšťal z neho oči.
Al sa k nemu otočil a pohliadol mu do tváre. Prvý raz v nej nevidel úsmev, ale zádumčivý a spýtavý výraz. Prikývol.
„Čo je medzi vami dvoma?“
Al sa zháčil. „Prosím? Ko-koho máš na mysli?“
„Teba a tvojho kamoša,“ odvetil priamo a keďže z Ala nespúšťal pohľad, neuniklo mu, že sa chlapec začervenal, prv ako od neho okamžite odvrátil tvár.
„Nič. Čo by malo byť? Sme priatelia. Už dlho... vlastne sa poznáme sedem rokov, prečo?“ odvetil vyhýbavo, akoby sa nič nedialo a on jeho otázku nepochopil. Lenže Al presne vedel, na čo sa ho pýta a uvažoval, ako sa to mohol dozvedieť, keď si to nik iný nevšimol. Správal sa nejako čudne? Dal najavo niečo, čo nemal? Chcel by to vedieť, aby si dal nabudúce pozor, ale bol rozhodnutý zatĺkať. A pýtať sa by znamenalo - priznať sa.
Matej si povzdychol a posadil sa. „Nemyslel som práve to a tiež viem, že vieš, na čo sa pýtam,“ odvetil a pousmial sa. „To bolo dobré – viem, že vieš...“ pokrútil hlavou a objal si rukami pokrčené kolená.
Al naňho odmietal pozrieť. Iste, že vedel ako to myslel. „Chceš to niekomu povedať?“ opýtal sa miesto toho, keď pocítil na pleci dotyk jeho ruky, strhol sa, na čo sa ho kamarát okamžite pustil.
„Nie, samozrejme, že to nebudem roztrubovať kadiaľ budem chodiť,“ šepol pokojne. „Vieš... ja... mal som pocit, že je medzi vami niečo viac, ale som rád, že to bol len môj dojem.“
Až teraz sa k nemu Albus otočil. „Prečo?“
Matej ho znova obdaril tým svojím šibalským úsmevom. „Pretože sa mi páčiš. Myslel som si, že to dávam najavo dosť jasne. Asi sa budem musieť zlepšiť,“ uvažoval nahlas, no úsmev mu z tváre neschádzal.
Albusa jeho úprimnosť nielen prekvapila, ale aj ochromila. „Ja... lenže... ako?“ Akosi mu nešlo do hlavy, čo by na ňom videl. Nemohol poprieť Matejovu príťažlivosť a bola pravda, že sa mu páčil. Ale počuť od neho, že má oňho záujem? Neskutočné... A predsa to bolo tak. Ale bol tu háčik. O Alovej sexuálnej orientácii nikto nemal ani tušenia, nie to ešte skutočnosť, že on sám to tajil.
Matej si povzdychol a zamračil sa. „Ak mi teraz povieš, že si na baby, asi sa prepadnem od hanby pod zem!“ Schoval si tvár do dlaní, neprestávajúc hovoriť. „Myslel som, že som ťa odhadol správne, ale asi som sa pomýlil. Merlinove spodky, je mi to ľúto! Fakt... Prepáč mi. Môžeme sa tváriť, že som nič nepovedal?“
Teraz sa Albus pre zmenu pobavene uškrnul, ale bol to smutný, pokrivený úsmev, ktorý vylúdili jeho ústa. „To bude dosť ťažké, lebo toho nahovoríš dvakrát toľko, čo ja. A nie, mal... máš pravdu. Skutočne bol tvoj odhad správy, aj keď mi nie je jasné, ako si na to prišiel. Už dlho sa to snažím skrývať,“ vzdychol si pre zmenu on. Ani sám nevedel, prečo sa to rozhodol priznať aspoň niekomu. Možno preto, lebo sa s ním cítil dobre? Lebo mali otvorený vzťah? Ak sa to vzťahom dalo nazvať... Poznali sa len tri dni, ale... Prosto cítil, že mu môže veriť. A keď ho už odhalil... Nebolo zlé mať niekoho, komu sa mohol zveriť so svojím trápením. Veď napokon, zachvíľu sa ich cesty rozídu a oni sa nikdy viac neuvidia...
„Prečo? Čo je na tom zlé, že sa ti páčia muži?“ zháčil sa Matej a pretrhol niť jeho myšlienok.
„Čo? Asi všetko. Mám strach, že ak sa to niekto dozvie... Veď vieš, bojím sa, že sa mi priatelia i rodina otočia chrbtom,“ vysvetlil svoje obavy a tmavovlasý chalan sediaci pri ňom chápavo prikývol.
„Takže pozvať ťa na rande asi nebude dobrý nápad, čo?“ opýtal sa Matej provokačne, zľahčujúc situáciu, snažiac sa ho hlavne trošku rozveseliť, ale keď sa mu to nepodarilo, opäť len chápavo prikývol. „Pozri Al. Nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá. Ako dlho všetkým tajíš, že si – kto si?“
„Neviem,“ pokrčil najprv plecami. „Asi tri roky,“ odvetil neurčito.
„Neviem síce ako sa na rovnocenné vzťahy hľadí u vás, ale u nás sa to v čarodejníckom svete berie ako bežná vec. Myslel som, že u vás to platí rovnako.“
„Netuším, nikdy som sa o to nezaujímal. Vieš, nepoznám nikoho, kto by bol... taký ako ja.“
„Poznáš mňa,“ usmial sa Matej.
Al mu opätoval smutný úsmev. „To sa neráta. V poslednom čase som uvažoval nad tým, že sa zdôverím otcovi. Niekedy to bolo na nevydržanie. To tajomstvo ma ťažilo ako balvan. Občas som mal pocit, že sa nemôžem poriadne a voľne nadýchnuť, chápeš?“
„Chápem, skutočne viem, ako sa cítiš. Keď som sa priznal našim ja, chvíľu trvalo, kým to prijali, ale majú ma radi takého, aký som,“ odvetil.
„Kiež by som to mohol povedať o sebe. Viem, že ma môj otec miluje, ale neviem, ako by sa postavil k faktu, že jeho syn je gay... A čo moja sestra a brat? A priatelia? Možno som zbabelý... A to som Chrabromilčan!“ odvrkol si posmešne, krútiac hlavou. „Občas si myslím, že ma do tej fakulty priradili omylom.“
Matej sa znova dotkol jeho pleca v upokojujúcom geste. „Nie si zbabelý. Mať strach z určitých vecí je prirodzené.“ Na malý moment sa odmlčal a potom sa spýtal. „Takže... to rande... je to stále passé?“
Al pokrčil ramenami. „Ja... vieš... nikdy som...“ Začervenal sa a privrel na malú chvíľu oči. „Nikdy som s chlapcom rande nemal.“
„A nechceš to aspoň skúsiť? Veď za to nič nedáš,“ nabádal ho kamarát podmanivým hlasom a on mal naozaj chuť podľahnúť. „Nikto sa nemusí nič dozvedieť Al. Prisahám, že mi nejde o sex, ak teda... vieš, ak nebudeš mať záujem. Len ťa chcem lepšie spoznať.“
Al uprel zrak do zeme. Cítil ako mu tvár priam horí novým rumencom. Cítil sa ako zapálená pochodeň. Ale musel uznať, že to bolo príliš lákavé. Všetko bolo! Matej bol krásny, bol príťažlivý a naozaj sa mu páčil. Cítil sa s ním dobre. Chcel to skúsiť. Všetko v ňom pišťalo po tom, aby súhlasil. Celý život sa správal len správne, podľa pravidiel slušnosti, bol nielen úctivý a ústretový, bol milujúci a poslušný syn, dobrý a verný kamarát a nikdy nič za svoj obetavý prístup neočakával. Ale pravdou bolo, že ho unavovalo byť vždy tým, kto len dáva a nič nedostáva... Tak prečo to nezmeniť aspoň jeden jediný raz? Aj tak by sa nikto nič nedozvedel...
„Takže rande?“ otočil sa k nemu zdráhavo.
Matej zvážnel, hoci len na krátky moment. „Ty súhlasíš?“ Znova sa usmial, jeho pohľad zmäkol. „Som rád. Naozaj.“
„A... kedy a kde?“ spýtal sa nesmelo Al.
„Vieš, budúcu sobotu idú po raňajkách všetci do neďalekej dediny. Mohli by sme si urobiť súkromný výlet. Vtedy nemáte zápas ani vy, ani my. Čo ty na to?“
„Do dediny?“ zopakoval Al.
„Hej. Volá sa tuším Grădină. Majú tam vraj všeličo. Je to jedna z dedín, o ktorých sa vravelo, že bola utláčaná grófom Draculom, ktorý si tam v svojich zlatých časoch chodil vyberať mladé panny ako svoje životné družky.“
Al sa pousmial. Zdalo sa, že aj Matej sa zaujímal o históriu. Jednoznačne, s ním sa určite nudiť nebude. „Tak dobre, nemám nič proti.“
„Fajn, tak platí, sme dohodnutí,“ zamrmlal spokojne Matej a zdvihol sa zo zeme. „Mali by sme ísť, ak chceme stihnúť raňajky a vyučko.“
„Jasan,“ prikývol Albus a chytil sa jeho podávanej ruky, aby ho vytiahol na nohy. Vzali svoje metly, nasadli na ne a zamierili späť k hradu.
***
Poobede, po vyučovaní sa bol Scorpius s Alom pozrieť na prvý tréning, ktorý mali Nemecký študenti. Skoro celý deň bol nezvyčajne mĺkvy. Al netušil, prečo, ale nevyzvedal. Vedel, že ak mal takúto náladu, bolo lepšie nechať ho chvíľu tak a ono to samo prešlo. Netušil, že príčinou jeho nedotklivej nálady je vlastne on. Keď sa Scorpius ráno pár minút pred pol ôsmou prebudil, Ala v izbe nenašiel. Bolo mu to čudné, ale nechal to plávať. Myslel si, že si proste privstal a bol hladný, tak šiel do Rytierskej siene na raňajky bez neho. To by ešte bral. Lenže keď sa vymotal z postele a videl ho pár sekúnd na to prefrnknúť popred okno v závese s tým chalanom, s ktorým sa bavil celý predošlý večer, niečo sa v ňom zlomilo. Pocítil neuveriteľnú zlosť. Prvý raz sa cítil ako piate koleso na voze a ten pocit sa mu rozhodne nepozdával.
Pri raňajkách si vymenili sotva desať slov. Keď sa ho stručne opýtal, kde bol, Al mu odvetil, že si bol zalietať na metle. Scorpius sa naďalej venoval raňajkám, kým do siene nevstúpil i Matej a prisadol si k Alovi. Ten švihácky chrapúň sa pustil nielen do raňajok, ale i s Alom do reči. Scorpius sústredene prežúval a snažil sa nemyslieť na to, že sa ho akosi do rozhovoru ani nepokúsili zapojiť. Namiesto toho rozoberali rozpisový plán tréningov a kadečo iné, čo sa týkalo metlobalu.
Keď sa Scorpiusova nálada nijako nezlepšovala, Albus sa nechcel dlhšie tváriť, že sa nič nedeje. „Je ti niečo? Nedopadlo to včera s Danou podľa tvojich predstáv?“ opýtal sa, hoci ho to vonkoncom nezaujímalo.
Scorpius pokrútil hlavou. „Nie, tá bola celkom dobrá, aj keď k ničomu nedošlo,“ odpovedal a nezabudol štipľavo poznamenať: „Zatiaľ.“
„Mhm,“ zamrmlal Al a radšej sústredil pozornosť na nemeckých hráčov, lietajúcich na metlách v čiernych dresoch s červenými výšivkami drakov na chrbtoch svojich habitov.
„Do kelu, tí sú ale dobrí,“ hlesla obdivne Rose, stojaca s Trudy a Tobym opodiaľ. Všetci sa dívali na lietajúce čierne šmuhy a sledovali ich priam dokonalú hru. Zdalo sa, akoby to boli naprogramované stroje, ktoré nespravia ani chybičku v zostave svojej hry. Tréner na nich občas niečo spokojne zakričal a sledoval ich počínanie svojím sokolím zrakom. Alovi napadlo, že vyzerá ozaj ako sokol. Nakrátko ostrihané hnedé vlasy, malé čierne očká a ohnutý nos nad tenkými perami zovretými do prísnej linky to prirovnanie len podčiarkovali.
„Zajtra máme tréning my a hneď po nás o piatej by mali proti sebe nastúpiť Nemci s Francúzmi na prvý kvalifikačný zápas. Kto prehrá, odchádza domov,“ hlesol Cony Blaise, hoci to všetci vedeli. „A v sobotu, čo je už o tri dni hráme proti Salemu. Vraj nie sú zlí.“
„Uvidíme,“ zhodnotil jeho poznámku Scorpius a poodišiel od skupinky k jednej z tribún. Oprel sa plecom o hrubý drevený hranol. Vedel, že Al sa presunul spolu s ním.
„Myslím si, že Američanov nebude problém zvládnuť. Videl som ich trénovať. Nie sú veľmi zohratí a často sa hádajú,“ zamrmlal Albus, keď naňho ktosi zavolal a on sa otočil za hlasom.
Opodiaľ stál Matej s metlou v ruke a kýval naňho. „Ja... pôjdem. Vravel si, že máš rande s Danou, nie?“ otočil sa k Scorpiusovi.
„Mhm,“ zahundral a vrhol k Matejovi zlostný pohľad.
„Ok, takže sa uvidíme pri večeri. Bav sa,“ zaprial mu Al a odbehol preč.
Len čo sa stratil a so svojou metlou v ruke podišiel k Matejovi, obaja chlapci vysadli na metly a vzlietli. Chvíľu na to sa mu stratili z výhľadu. Ale to aj tak Scorpiusovi nezabránilo hľadieť tupo a nasrdene smerom, ktorým zmizli. Očumovať hru Nemcov ho omrzelo. Namiesto toho sa vychytil preč s pohľadom Boha pomsty v peknej, alabastrovej tvári.
***
Rose Weasleyová za ním so záujmom hľadela. Počula ako zahrešil a zvažovala, čo ho tak rozhodilo. Mala už nejakú tú chvíľu o Scropiusovi svoju teóriu. Vedela, že strieda dievčatá ako ponožky. Dokonca to raz skúsil aj na ňu. Vtedy si to s ním vybavil Al, ale aj tak by mu nebola naletela na tie sladké rečičky. Nebola predsa žiadna prostoduchá hlupaňa, ani naivka, ktorá si nahovárala, že jej láska ho zmení! Nie, to boli prípady iných dievčat. Rozhodne nie jej. Teraz, ako sa zdalo sa jej teória začala potvrdzovať. Otázka bola, či je ozaj pravdivá. Vedela, že jej bratranec Albus je – prosto iný. Už dávnejšie si všimla, že sa otáča viac za chlapcami ako za dievčatami. A dievčatá, ktoré mu dohodil Scorpius na rande a ona sa s nimi potajme zhovárala (v podstate drzo vyzvedala, vždy pod inou výhovorkou) jej potvrdili, že sa ich ani nepokúsil pobozkať. Teda – väčšinu z nich. Vlastne ich veľa nebolo. Dokopy štyri. Zaručene vedela, že Albus sa bozkával len s jednou z nich. Bola to Trudyna spolužiačka Alice, ktorá bola do Albusa zamilovaná až po uši. Mali však len jedno rande. Rose ju potom nenápadne vyspovedala. Dozvedela sa, že Al ju síce pobozkal, ale odmietol ju. Urobil to však tak šetrne, až dievča malo dojem, že sa s ním rozišlo ono. Keď sa to zopakovalo ďalšie tri razy, Rose si bola stopercentne istá tým, že je Albus na chlapcov, hoci sa s tým nikomu nezverila. Ani len Alovi nepovedala, že pozná jeho tajomstvo.
A Scorpius? To bol ťažší oriešok. Napriek tomu sa nevzdávala. Sledovala ich, keď boli spolu. Videla ich pohľady, náhodné dotyky a hoci to nevideli oni, vysielali k sebe toľko signálov a iskrilo to medzi nimi bez toho, aby si to chlapci uvedomovali. Napriek tomu, že boli najlepší kamaráti, nestalo sa celkom nič. Ostalo pri priateľstve a vďaka Scorpiusovej žiarlivostnej ukážke si bola istá, že utekajú pred pravdou, ktorá bola viac ako jasná. Lenže... ako im obom otvoriť oči? Ozaj ťažký oriešok... ale nie až tak, aby si s tým neporadila.
Rose zistila, že sa do večere Scorpius ako – tak spamätal. Zdalo sa, že kul vlastné plány, ako odpútať priateľa od nového a neželaného kamoša. Videla ako sa Albus s neurčitým výrazom v tvári vytratil nenápadne počas večere, ktorej sa sotva dotkol. Vybrala sa za ním. Keďže netušila, kam sa mohol vypariť, zamierila najprv do jeho izby. Zaklopala a mala šťastie. Sedel na posteli a civel do steny.
„Al? Môžem?“ ozvala sa a vrhla naňho súcitný pohľad.
Prikývol a ona si k nemu prisadla.
„Pozri, nie som slepá a viem, že sa s tebou niečo deje. A to niečo má spoločné so Scorpiusom, je tak?“ vyrukovala naňho priamo. Úkosom na ňu pozrel, ale neodvetil. „Je... je možné, že ho máš rád viac ako len kamaráta?“
Al sa začervenal ako rak a zvalil sa bruchom na posteľ, zaboriac si tvár do vankúša. Merlin, Rose je už druhá, ktorá si to všimla! Čo robím zle? pomyslel si nešťastne. „Choď preč, Rose, prosím...“ začula jeho tlmený hlas. Znel tak zúfalo, ako sa jej bratranec cítil.
Povzdychla si a dotkla sa jeho pleca. „Al, mám ťa rada, ale občas sa správaš ako pako! Prečo mu to jednoducho nepovieš?“
Otočil sa k nej. „A prečo by som mal?! Aby ma vysmial a znenávidel? Preskočilo ti?“ okríkol ju v návale zúfalstva a zaskučal ako ranené zviera. Rose to však z jej zvyčajného stoického pokoja nevyviedlo. Potom sa k nej otočil a oveľa miernejšie sa jej opýtal: „Tebe... tebe to nevadí?“
„Čo by mi malo vadiť?“ ozvala sa prekvapene naňho hľadiac.
„To, že... že som... Ako si na to vlastne prišla?“ vzdychol si a znova sa posadil.
„Vravím ti, nie som slepá!“ zahundrala dotknuto. „A ako som na to prišla? Jednoducho. Pozorovacou metódou.“
„To som taký priehľadný, že si to každý všimne? Tak to pekne ďakujem! A to som si myslel, že som nenápadný...“ hundral nespokojne.
„Nie, naozaj si v predstieraní celkom dobrý. Potvrdila som si to len nedávno,“ priznala.
„Aj tak. Nemôžem mu to povedať,“ vzdychol si, ale ona si nedala povedať.
„Prečo nie?“
„Zabil by ma!“ odvetil, akoby to už aj tak nebolo nad slnko jasnejšie.
„Si si istý? Lebo ja by som to tvrdiť rozhodne nemohla,“ zatiahla a pozrela naňho pohľadom, ktorý ho celkom zneistil.
„Čo tým chceš povedať?“ Bol to on, kto teraz nepochopil jej narážku.
„Mám dojem, že ani ty nie si Scorpiusovi ľahostajný,“ vysvetlila s potuteľným úsmevom.
„Ale nevrav! Tak potom to dáva dosť okato najavo...“ odfrkol si. Neveril jej. Jednoducho tomu, čo tvrdila nemohol veriť.
„Keď máš na mysli Danu, tak sa neobávaj. Robí len to, čo vždy. Scorpius zastiera pravdu najjednoduchšie ako dokáže. Obaja to vlastne robíte, len každý po svojom. Ty to silou mocou tajíš, on popiera. Mal si vidieť jeho pohľad, keď ťa videl odchádzať z ihriska s Matejom. Keby ten pohľad dokázal vraždiť, tvoj drahý Matej by už dávno oddychoval v truhle.“
„Pozval ma na rande,“ prezradil jej Albus bez obalu.
„Prijal si?“ zaujímala sa a v duchu dúfala, že Al súhlasil. Matej sa jej pozdával viac ako Scorpius. Považovala ho síce za jedného z priateľov, ale... aj to malo svoje hranice. Obmedzené jeho správaním.
Prikývol. „Nemyslím, že so Scorpiusom máš pravdu, hoci si sa u mňa trafila.“
„Al? Nechceš si aspoň tú moju teóriu overiť?“ opýtala sa zaliečavo.
„Ako overiť?“
„Mám plán,“ usmiala sa a oči jej šibalsky zaiskrili. Merlin ochraňuj Malfoya, pomyslel si Albus a vypočul si jej návrh, ktorý ona tak prezieravo nazvala plánom.
***
Prvý kvalifikačný zápas prebiehal medzi metlobalovým družstvom nemeckej strednej čarodejníckej školy Drachen-nest a francúzskou školou Beauxbatons. Na prvý pohľad však bolo vidieť, že Francúzi proti Nemcom nemajú najmenšiu šancu. Nemci šli aj cez mŕtvoly. Očividne prišli do Rumunska len preto, aby získali pohár. Komentátor sediaci medzi profesormi na ich tribúne farbisto opisoval situáciu hry a neodpustil si ani vlastné komentáre.
„No do riti!“ sykol počas komentovania útoku nemeckých odrážačov na francúzsku triafačku, ktorá sa zrážke s letiacou loptou vyhla naozaj tesne.
„A Karl Roden dáva ďalší gól! Ako ste videli, šikovnou vývrtkou sa vyhol odrážačke, zmiatol súperovho strážcu a skóroval! Desať bodov pre Nemeckých hráčov!“
Scorpius sledoval hru presne tak napäto ako Al sediaci vedľa neho. Al doňho odrazu drgol a ukázal prstom kamsi do vzduchu. „Pozri, zbadal ohnivú stretlu,“ povedal, ukazujúc na nemeckého stíhača, po ktorom vyštartovala francúzska stíhačka. Malé, ale šikovné dievča si rýchlo spravilo náskok pred nemeckým svalovcom. Všetci zatajili dych, keď sa zrazili a letiac za svojím cieľom do seba chvíľu sácali. Napokon do nej nemecký stíhač kopol a ona s výkrikom odletela opodiaľ, ale hoci nabrala vzápätí znova správny kurz. Bolo neskoro. Malá, zlatá loptička bola uväznená v ruke nemeckého svalovca, ktorý mal na tvári samoľúbi úsmev. Rozhodca odpískal hru. Bolo rozhodnuté a znamenalo to len jedno. Pre Francúzov sa ich tunajší pobyt veľmi rýchlo skončil.
Al sa zahniezdil. Napadlo mu, že môžu skončiť rovnako. Aj oni prišli vyhrať a získať trofej pre ich fakultu, ale nie za cenu nešportového správania. Díval sa do ihriska, keď rozhodca zamával na nemeckého stíhača a nahnevane pred ním gestikuloval a niečo mu vykladal. Ten chalan naňho hľadel s kamenným výrazom v tvári, ani brvou nepohol. Napokon prikývol, ale len čo sa rozhodca vzdialil, otočil sa k spoluhráčom so samoľúbym úškrnom od ucha k uchu a oni ho spokojne tľapkali po pleci a oceňovali jeho výkon.
I Scorpius to celé sledoval a pokrútil hlavou. Bol síce zo Slizolinu a nebola mu cudzia žiadna lesť, či podlosť, ale nikdy nezvykol byť hrubý a zásadne nikomu neubližoval. Asi to mal vštepené od Albusa, že sa zakaždým snažil dodržiavať športového ducha.
„Ak s nimi budeme hrať, budeš si naňho musieť dať pozor, jasné?“ upozornil ho varovne. „Nerád by som ťa zbieral po kúskoch z ihriska a tiež by som sa nerád dostal taký mladý do Azkabanu.“
Albus sa zasmial. „Prečo by si sa tam mal dostať?“
„Keby ti niečo spravil, musel by som ho zabiť,“ odvetil naoko ľahostajne, ale Al v jeho hlase zachytil zvláštny podtón a zasa mu prišiel na um plán, ktorý mu navrhla Rose dva dni pred tým.
***
Albus sa naozaj rozhodol spraviť, čo mu poradila a Scorpiusa podrobiť skúške. Najúčinnejšej, aká len mohla existovať. Šiel na radne s dievčaťom, ktoré mu dohodil Scorpius. Bola to študentka domácej fakulty. Pekná, plavovlasá Rumunka. Volala sa Florentina. Boli sa spolu poobede prejsť, zhovárali sa a rozišli sa v dobrom, ako priatelia.
Keď sa vrátil do ich spoločnej izby, Scorpius ho už netrpezlivo čakal. „Tak ako?“ vybafol naňho, len čo vošiel dovnútra s neurčitým výrazom na tvári.
Al pokrčil plecami. „No... normálne. Bola milá.“
Jeho plavovlasý priateľ sa zháčil. „Bola milá? To mi chceš povedať, že... že nič nebolo?“
Al pokrútil hlavou. „A čo by malo byť?“
Na chvíľu sa rozhostilo v izbe priam hrobové ticho. Al mohol počuť zrýchlený tep svojho srdca a škripot koliesok, ktoré sa otáčali v kamarátovom mozgu, keď tuho premýšľal nad jeho odpoveďou.
Scorpius zložil bosé nohy z postele na zem. Mal na sebe len tričko a tmavomodré pyžamové nohavice. „Povedz mi, že si ju aspoň pobozkal...“ požiadal ho úpenlivo.
Al znova pokrútil hlavou. Teraz bola vhodná chvíľa na – plán. Sadol si na svoju posteľ a sklopil zrak. „Ja... nie. Ne-nemohol som to spraviť, lebo... lebo som sa hanbil, že...“
Scorpius vypleštil oči. „Hanbil? A čoho prosím ťa?!“
„Že... že zistí, že sa...“ povzdychol si presne podľa Rosinho scenára a pokračoval v pripravenej fraške. „Že zistí, že sa neviem bozkávať a povie to ostatným!“
Tak. A bolo to vonku. Teraz sa mal chytiť Scorpius. Bol to risk alebo zisk. Prinajlepšom – ich plán vyjde, prinajhoršom ho vysmeje iba Scorpius.
„Ty sa... ty sa nevieš bozkávať?!“ opýtal sa ho kamarát vyjavene. Albus prikývol. „Robíš si zo mňa žarty, však?“ Albus pokrútil hlavou.
A znova bolo na chvíľu hrobové ticho. Al civel do zeme, Scorpius naňho. Al netušil, čo jeho priateľ spraví, ale počul vrznutie pružín jeho postele. Ani potom nevzhliadol, keď si k nemu prisadol. Sústredene študoval vzor koberca i špičky svojich čiernych topánok. Jeho srdce sa rozbúchalo ešte prudšie, keď zachytil kamarátov prerývaný dych.
„Takže ty si sa nikdy s nikým ešte nebozkával?“ Ďalšie pokrútenie hlavou a zradná červeň v tvári. A Scorpiusov povzdych. „Chceš sa to... naučiť?“
Al veľmi ochotne prikývol. „Ale ako?“
Scorpius naprázdno preglgol, zízajúc na priateľove pery. „Pozri, nie je na tom nič zložité. Proste pootvoríš pery a vsunieš do úst jazyk. Ostatné príde samo...“ povedal a znova naprázdno preglgol. „Ja... mohol by som ti to ukázať, ale... môžem presvedčiť napríklad Danu, aby...“
„Nie! Ju nie!“ zvolal Al a zahabkal. Akurát toto potreboval, aby jeho plán stroskotal prv ako... Do trolla! Musel niečo spraviť a nič vhodnejšie mu nenapadlo, keď naňho vyrukoval: „Ne-nemôžeš mi to u-ukázať ty?“Bola to jasné výzva, ktorá si vyžadovala už len odpoveď.
Chvíľu si myslel, že si to Scorpius rozmyslel, ale nie. Všetko, čo nasledovalo potom sa mu premietlo ako v spomalenom filme. Videl ako si Scorpius nervózne oblízol pery a pomaly sa k nemu naklonil. Ich pery sa dotkli najprv len zľahka. Veľmi zľahka sa o seba obtreli.
„Je to jednoduché,“ zašepkal Scorpius proti jeho perám a požiadal ho, aby zavrel oči. Al ho poslúchol. Pre jeden bozk od Scorpiusa by bol v tej chvíli urobil i nemožné. Veď to aj robil.
„Priložíš pery na tie jej, akoby si ju chcel ochutnať,“ ševelil blondiak a Al sa zachvel, keď ho ovanul jeho horúci dych. Jeho prsty sa skrútili a zovreli prikrývku, na ktorej sedeli celou silou, len aby nevyštartovali k Scorpiusovmu telu. „Môžeš jej jazykom poláskať spodnú peru,“ šepkal ďalej a zároveň predvádzal názorné ukážky. Albusov tep sa vyšplhal na maximum. Dych sa zrýchlil, dlane, v ktorých zvieral perinu sa potili. Nehovoriac o príjemnom mrazení, ktoré sa mu rozsievalo celým telom a vysielalo po žilách vlny rozkoše, ktoré sa sústreďovali v jedinom bode. V jeho odrazu priúzkych spodkoch.
Zdalo sa, že sa Scorpius vžil do role učiteľa. Znova mu jazykom poláskal spodnú peru a jemne ho do nej uhryzol. „Môžeš ju pokojne uhryznúť, ale musíš to spraviť jemne, ak ju nechceš poraniť. Je to veľmi vzrušujúce. Tiež... tiež jej môžeš vziať peru medzi zuby a chvíľu ju sať...“
„Takto?“ zašepkal pre zmenu roztrasene Al a spravil presne to, čo mu Scorpius povedal. Cítil, ako sa chlapec sediaci na posteli oproti nemu zachvel. Al si musel dávať pozor, aby nevyvinul prílišné úsilie a aby Scorpius neprišiel na jeho malú lesť. Keď sa ich pery znova oddelili, poslušne čakal, čo bude nasledovať.
„Nebolo to zlé,“ zamrmlal Scorpius zastretým hlasom a znovu sa k nemu nahol. „Teraz môžeš jazykom preniknúť dnu a... obtrieť sa skusmo o ten jej... môžeš robiť, čo budeš chcieť... otierať sa on, vťahovať ho do svojich úst... môžeš skúmať celé jej ústa...“
Alovi sa zdalo, že sa Scorpius nejako priveľmi rozhovoril. Radšej by sa potešil názornej ukážke. A tá prišla vzápätí. Scorpius sa konečne k nemu nahol a spravil to, o čom mu vravel. Chvíľu si akoby len vychutnával dotyk svojich pier na Alových ústach. Znova prešiel špičkou horúceho, vlhkého jazyka po jeho spodnej pere. Uhryzol ho do nej a následne mu ním vkĺzol medzi pootvorené pery, aby sa stretol s jeho vyčkávajúcim jazykom. Albus sa musel veľmi premáhať, aby od pôžitku nevykríkol a nezastonal. Aby sa naňho nevrhol, nezdrapil ho za tričko a nepritiahol ho k sebe... Scorpiusovi sa to nepodarilo. Zastonal priamo Alovi do úst, čo ešte viac vybičovalo jeho vzrušenie, ale zrejme si to ani neuvedomil. Bol to Scorpius, ktorý sa ho dotkol ako prvý a len čo sa jeho ruky ovinuli okolo Alovho krku, aby si ho pritiahol bližšie, Albus tiež povolil kŕčovité zovretie periny a uchopil jeho tvár do dlaní. Zdalo sa mu to, alebo to bola ozaj skutočnosť? Bozkával sa so Scorpiusom! Bozkával sa s ním... A chutil úžasne! Po toľkých veciach... Po tekvicovom džúse, po mentolovej žuvačke... Jeho pokožka voňala pižmom a citrusmi... bola hebká a horúca... A jeho pery neprestávali útočiť na jeho ústa. Ich jazyky sa prepletali v čoraz vášnivejšom tanci. Otierali sa o seba s ohromnou dávkou túžby a lačnosti, nebolo jasné, kto má z nich dvoch kontrolu nad tým nespútaným bozkom. Scorpius mu vťahoval jazyk do svojich úst, akoby ho pozýval k dôkladnému preskúmaniu svojej ústnej dutiny... Al sa zachvel, keď mu pohladil jazykom podnebie a dokonca ho mohol cítiť na svojich zuboch... Merlin, nikdy nikto nebozkával tak úžasne ako Scorpius! Pravdaže, on mal mnohonásobnú prax, ale aj tak...
Dochádzal mu dych, ale za nič by sa nebol od Scorpiusa odtrhol, keby to v nasledujúcej chvíli nespravil Scorpius. Hľadel naňho zadychčaný, s rozšírenými očami... V tej chvíli ho pustil, akoby sa popálil a odsadol si tak prudko, až sa skoro prekotil na zem.
„Ja... myslím, že... stačilo. Ide ti to... Chce to len prax... budeš... si... veď vieš,“ habkal, teraz i on červený v inak bledej tvári.
„Scorpius,“ začal Al s nádejou naňho hľadiac, že mu povie, čo má na srdci. Chcel sa mu priznať. Ten bozk ho tak nejako presvedčil! Veď keby nemala Rose pravdu, nebol by sa k tomu vôbec odhodlal, či nie? Musela mať pravdu! Alebo si to len vybájil? Tú vášeň ukrytú v bozku? Lásku a nehu s akou ho Scorpius bozkával? Mal dojem, že ak mu to nepovie, ak sa mu neprizná, že sa zblázni! Kvôli nemu by sa bol priznal všetkým! Vykričal by do celého sveta, že ho miluje a bolo by mu jedno, čo a kto by si o tom myslel... Lenže nemalo sa to stať...
„Nie, ja... Pozri! Dúfam, že sa o tom nikto nedozvie, jasné?!“ zastavil ho blondiak skôr ako stihol Al povedať čokoľvek ďalšie. „A už vôbec nie Dana! Vieš, myslím, že ju zajtra konečne dostanem do postele. Nechcem, aby mi to niečo prekazilo.“
Al skormútene sklonil hlavu a na chvíľu privrel oči. Tuho ich prižmúril. Ruky sa mu roztriasli a tak ich len bezmocne zaťal v päsť. „Jasné. Nemaj obavy. Nič... nič sa nestalo.“ Povedal to tak chladne a neosobne ako len dokázal.
„Presne tak,“ šepol Scorpius a vliezol si do postele, ledva mu zamrmlal dobrú noc.
Al sa odšuchtal do kúpeľne totálne zničený. Otočil kohútikom v sprche a sadol si na okraj vane. Z oka sa mu skotúľala slza veľká ako hrach. Šmahom ruky si ju zotrel, lenže nasledovala ju ďalšia. Mýlil sa v ňom. Mýlili sa obaja! On i Rose. Scorpius nebol ako on. Nebol na chlapcov. Bol čistokrvný heterák. A chystal sa pretiahnuť Danu.
Do šľaka! Zanadával v duchu. Nevedel, ako dlho tam len tak sedel, prial si, aby nerumázgal ako baba, ale nakoniec predsa len do tej sprchy vliezol. Cítil sa hrozne. Ako zbitý pes... Keby ho teraz niekto postrčil na kraj útesu a povedal mu skoč, nezaváhal by ani sekundu. Jediná nádej, ktorú mal, bola v troskách. Hneval sa na Rose, že ju v ňom vôbec vzbudila, ale... zároveň jej bol vďačný. Dnes večer dostal aj tak viac, akoby si bol kedy želal. Keď sa drhol ručníkom, myslel na Mateja. Možno to napokon nebude také hrozné. Páčil sa mu, hoci jeho srdce pišťalo po inom... Možno mu pomôže on zahojiť rozjatrenú ranu... Možno... A ak nie... No, to nechá napotom.
************************************************
P.s.: na obrázku je Albus (dlho som hľadala vhodného kandidáta)
Čo sa týka ďalšej kapitoly, teraz mám dvanástky, takže najskôr ak pribude, tak až vo štvrtok.
Nezabudnite mi dať vedieť, či chcete to pokračko, alebo nie, aby som sa vedela zariadiť s koncom poviedky.
Čo sa týka názvu dediny Gradina - je to názov mojej rodnej dedinky v rumunčine :) Ak chcete, preložte si :D
Komentáre
Prehľad komentárov
šlak ma trafí ty bývaš v záhrade? :D a inak husto-démonsky-kruto-prísne-moc dobrá poviedka :D
nadin
(Tessa, 1. 6. 2010 7:27)
ej, niekto frčal na prekladači :) Nie presne záhrada, hoci máme dokonca aj ulicu, ktorá sa volá Záhradná :D A dedinka? Len si zmeníš posledné písmeno na - é
Ok, beriem do úvahy a ďakujem :) Tak bude tiež pokračko...
hmm...
(nadin, 31. 5. 2010 21:00)
že váhaš, pokračovanie je nevyhnutné!!!
Gradina - Záhrada
kde je také niečo???
,,,,,,
(samba, 31. 5. 2010 10:10)jasně pokráčko,jsou oba zlatý a fakt se mi moc hezky čte tvoje psaní.
jo jo jo...
(Gigi..., 31. 5. 2010 9:59)jsem moc ráda za další přídavek... pro pokračování samozřejmě jsem... Albus+Scorpius... :) chtělo by to pěkný happy end, aby se zvedla nálada od toho špatného počasí...
:-)
(ansus, 31. 5. 2010 1:14)
Tak je to definitivně jasné - Rose je po mamince, Merlinovi budiž děkováno. Takový plán a Scorpius z toho vyklouzne...jak vidno, nejen Rose je po někom z rodičů. Jsem hodně zvědavá, co nakonec Al a Matej...a jak to vydýchá Scorpius.
Jsem pro pokračování ;-)!
...
(Eressie, 30. 5. 2010 17:41)úžasné, vážne... veľmi sa mi to páči :-) a čo sa týka pokračovania.. kľudne, len nech tí dvaja (Al a Scorpi, samozrejme) skončia spolu ;-)
ty vole
(Mambo, 4. 1. 2014 17:00)